27.02.2020 • 5 minút na prečítanie

Pozitívne účinky jogy

Zdravý život

V tomto článku sa dozviete

Joga je spôsob, ako sa cítiť lepšie. Pravidelné cvičenie jogy udrží pevné a ohybné telo, odbúrava stres. Pomocou cvikov a správneho dýchania zosúlaďuje telo a psychiku do jedného celku, v dôsledku čoho sa posilňuje aj imunitný systém.

Joga je vynikajúcim spôsobom ako odbúrať stres a zharmonizovať vitálne funkcie tela a psychiku. Spojením dychových, mentálnych a telesných techník sa človek môže dopracovať k zdravšiemu telu. Aby sa účinky jogy prejavili, odporúča sa cvičiť každé ráno minimálne 15 minút.

Pozitívny vplyv jogy

Klasická joga má preventívne účinky a napravuje bežné problémy. Terapeutická je zameraná na zdravotné problémy ako neplodnosť, osteoporóza a menopauza.

Cvičenie jogových polôh alebo asán má pozitívny vplyv na vylučovací, pohybový a endokrinný systém. Okrem toho blahodarne pôsobí na funkciu čriev, imunitný systém, obehovú sústavu, pomáha zväčšiť dychovú kapacitu a zlepšuje držanie tela.

Joga ako liečba

Z pohľadu medicíny má joga vplyv na mentálne a emočné uzdravenie, upokojuje nervový systém, ktorý je zodpovedný za riadenie hladiny stresu v tele. Okrem toho pôsobí na žľazy s vnútorným vylučovaním hypotalamus-hypofýza-nadobličky, ktoré upravujú hladinu hormónov v tele.

Formovanie postavy prostredníctvom cvičenia a vyváženej stravy súčasne pomáha znižovať aj BMI (body mass index). Odporúča sa pre ľudí, ktorí trpia plochými nohami, skrátenými, oslabenými alebo preťaženými svalmi.

Odporúča sa pri ochoreniach chrbtice ako je skolióza, lordóza alebo kyfóza. Z terapeutického hľadiska má významné zastúpenie pri apatii, celkovej psychickej únave, prípadne syndróme vyhorenia.

Dôležité je dodržiavať správne dýchanie. Niektoré cviky si vyžadujú rovnaký počet nádychov a výdychov, niektoré z nich sa vykonávajú v pomalšom, no o to účinnejšom tempe. Dýchanie je dôležité počas celého cvičenia, no nemalo by byť silené.

Joga je tréning o trpezlivosti a vytrvalosti. Ak sa Vám nepodarí zotrvať v niektorej polohe potrebný čas, nezabúdajte, že len pravidelným tréningom dosiahnete úspech. Prostredníctvom biochemickej rovnováhy v mozgu sa človek dokáže prepracovať k poznaniu vlastnej hodnoty. Zhoršené zdravie má za následok rôzne závislosti a prejedanie sa, ktoré sa prejavia u ľudí s nízkym sebavedomím.

Vplyvom pravidelného cvičenia sa Vám zlepší nielen držanie tela, ale aj dýchanie, čo má v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na psychiku. Pôsobenie jogy na organizmus človeka závisí do veľkej miery od postavenia človeka a od jeho psychiky.

Je vhodná pre každého?

Cvičiť jogu môže každý bez ohľadu na vek. S postupom času budete vnímať jogu ako súčasť svojho života. Za veľké plus sa považuje odbúravanie tukov z problematických miest, pretože pri cvičení jogy sa pracuje s hmotnosťou vlastného tela, čím dochádza k rovnomernému formovaniu postavy.

Hlavným základom pri cvičení jogy je udržanie rovnováhy. Koncentrácia na jeden bod s udržaním tela v rovnovážnej polohe prináša vyššiu úroveň sústredenia.

Joga pomáha zlepšovať ohybnosť tela a pomáha spevňovať svaly, šľachy a kĺby, ktoré nás chránia pred bolesťami chrbta alebo artritídou v neskoršom veku. Postupným cvičením rozhýbete a uvoľníte jednotlivé časti tela a zbavíte sa rôznych bolestí. Časom sa myseľ vyčistí a vyjasní, telo sa ocitne v rovnováhe a nájde vnútornú silu. Ide o uzdravujúcu cestu k sebe samému.

Filozofia jogy

Joga vznikla pred 5 000 rokmi. Bola považovaná za filozofiu, ktorá pochádzala z územia Harappa (územie dnešnej Indie a Pakistanu). Jogové cvičenie zaznamenalo rozvoj pred 3 000 rokmi.

Slovo joga pochádza zo sanskritu, ktorého význam znamená zjednotenie alebo spojenie. Cvičenie jogy prispieva k zjednoteniu tela, mysle a duše. Okrem toho prehlbuje vnímanie človeka vytvorením jemnosti pohybov a ľahkosti celej existencie.

Cieľom tejto filozofie je žiť podľa morálno-etického kódexu, správneho dýchania prostredníctvom dychových techník a fyzického cvičenia s meditáciou, vedomím a poznaním.

Keďže pracuje s mysľou, vibráciami a energiou, blahodarne pôsobí aj na psychiku človeka. Joga nie je náboženstvo, ale technika, ako zlepšiť kvalitu nielen života, ale aj seba bez ohľadu na vek, farbu pleti alebo pohlavie.

Formy jogy

Joga sa podľa prístupu, akým je možné dosiahnuť poznanie, delí na 4 tradičné formy:

  1. Raja – klasická joga, ktorá znamená cestu s dôrazom na zvládnutie vlastného ja.
  2. Karma – alebo cesta nesebeckého konania a uvedomovania si svojich činov a ich dôsledkov.
  3. Jnana – cesta poznania a intelektu.
  4. Bhakti – predstavuje cestu oddanosti k Bohu a ku všetkému, čo bolo stvorené.

Ktoré sú základné jogové pozície?

Pri pozícii lososového kvetu si sadneme do vzpriameného sedu, prekročíme nohy do tureckého sedu, aby sa chodidlá zapreli na triesla. Dlane pritlačíme k sebe v oblasti hrudníka, ramená máme uvoľnené, pravidelne dýchame.

Pozícia kobry vyžaduje ležanie na bruchu s dlaňami na úrovni ramien. S nádychom dvíhame telo do výšky natiahnutých lakťov. Dlane nám smerujú dopredu.

Z pozície kobry ľahko prejdeme na pozíciu hľadajúceho psa, kde s výdychom dvihneme panvu smerom nahor. Nohy natiahneme a päty pritlačíme na zem.

Gravidjoga

Joga je vynikajúcim cvičením aj pre tehotné ženy, pretože pravidelné dýchanie môže byť nápomocné pri zvládaní kontrakcií a tiež pri samotnom pôrode. Samozrejme je nevyhnutné, aby sa návšteva gravidjogy prekonzultovala s lekárom, ktorý vylúči možné kontraindikácie.

Medzi výhody cvičenia jogy počas gravidity patrí posilnenie panvového dna a chrbtice, ktoré sú počas obdobia tehotenstva najviac zaťažované. Taktiež pomáha zvyšovať psychickú odolnosť voči stresom a má pozitívne účinky na zotavenie organizmu po pôrode.

Meditácia

Meditácia ako súčasť jogy má výborný vplyv na imunitný systém, pretože ovplyvňuje telo až na úroveň génov. Ak cielene a vytrvalo pracujeme s našimi myšlienkami a upokojujeme naše vedomie, sme odolnejší voči patogénnym chorobám.

Veľa jogových pozícií pomáha zlepšovať lymfatický systém, čo má za následok zvýšenú obranyschopnosť organizmu. Lymfatický systém bojuje s infekciami, ktoré zabíjajú rakovinotvorné bunky a tým zneškodňujú toxický odpad v bunkách. Lymfa prúdi vo vlastných cievach. Pomalší dych upokojuje náš nervový systém. Menej hlbších dychov dopraví do alveoly viac kyslíku.

Po skončení jogy je dôležité, aby sme zostali v stave uvoľnenia v nečinnej polohe. Výsledným efektom je organizmus v rovnovážnom stave, uvoľnenosť nielen tela, ale aj mysle a regulácia fyziologických funkcií.

Záver

Joga má preukázateľný vplyv na elimináciu civilizačných ochorení – srdcovo-cievnych, obezity, bolesti chrbta, vyčerpanosti, syndrómu vyhorenia. Pravidelným cvičením sa odbúrava stres, zlepšuje sa trávenie a činnosť vnútorných orgánov, čím sa zároveň posilňuje imunitný systém a odolnosť organizmu voči negatívnym vplyvom prostredia.

Redakcia portálu Lekar.sk
Zdravý život
zdravý životný štýl