Psoriáza sa najčastejšie prejavuje ako červené, ostro ohraničené ložiská kože pokryté suchými bielymi až striebornými šupinami. Ide o chronické kožné ochorenie, ktoré nie je nákazlivé, no dokáže výrazne ovplyvniť každodenný život. Aj keď liečba psoriázy v posledných rokoch výrazne pokročila ochorenie zatiaľ nevieme úplne vyliečiť. Pri správnej liečbe sa však dajú príznaky dlhodobo potlačiť.
Psoriáza (odborne psoriazus) je chronické zápalové ochorenie kože, pri ktorom imunitný systém pracuje neprimerane. Namiesto toho, aby chránil telo pred infekciami, vysiela signály, ktoré spôsobujú zrýchlenú obnovu kožných buniek.
Kým zdravá koža sa obnovuje približne raz za mesiac, pri psoriáze to môže trvať len niekoľko dní.
Výsledkom je hromadenie kožných buniek na povrchu, čo vidíte ako plaky, šupiny, začervenanie a niekedy aj praskanie kože.
Psoriáza nepostihuje len kožu, u časti ľudí môže zasiahnuť aj nechty či kĺby, alebo celkové zdravie.
Medzi výrazmi psoriáza a lupienka (alebo lupenka) nie je v skutočnosti rozdiel v samotnom ochorení.
Názov „lupienka“ vznikol podľa typického olupovania kože, ktoré pripomína lupiny. V lekárskych správach a u odborníkov sa však vždy stretnete s pojmom psoriáza.
Psoriázou trpí viac ako 60 miliónov ľudí na svete. Na Slovensku ide približne o 1 – 2 % populácie a podľa niektorých zdrojov postihuje psoriáza približne 1 z 50 ľudí, čo z nej robí jedno z najčastejších chronických kožných ochorení. Ochorenie postihuje mužov aj ženy rovnako často.1
Možno ste sa stretli s tým, že vám niekto povedal, že sa mu psoriáza objavila počas náročného, stresového alebo úzkostného obdobia. Niektorí ľudia to označujú aj ako „psoriázu z duchovnej príčiny“.
Psoriáza však nevzniká z jedného dôvodu. Ide o kombináciu genetickej výbavy, imunitnej reakcie a vonkajších vplyvov. Ak má niekto v rodine psoriázu, riziko je vyššie, no ochorenie sa môže objaviť aj bez rodinnej anamnézy.5
Zjednodušene povedané, imunitný systém vyšle chybný signál a koža začne reagovať zápalom.
Najčastejšie spúšťače psoriázy
Väčšina ľudí začne mať podozrenie na psoriázu v momente, keď si všimne opakujúce sa červené ložiská so suchými šupinami, ktoré sa objavujú najmä na lakťoch, kolenách, vlasovej pokožke alebo v okolí pupka.
Často skúšajú bežné krémy či liečbu na ekzém, no stav sa dlhodobo nezlepšuje alebo sa zhoršuje. Psoriáza sa najčastejšie prvýkrát prejaví v mladšom alebo strednom dospelom veku, no výnimkou nie sú ani deti či seniori.
Ak máte podozrenie na ochorenie, určite vyhľadajte dermatológa (kožného lekára), ktorý psoriázu diagnostikuje a navrhne vhodnú liečbu. Dobrou správou je, že správne nastavená liečba dokáže príznaky aj možné komplikácie výrazne zmierniť a často ich na dlhé obdobie potlačiť.
Stále však platí, že psoriázu zatiaľ nevieme úplne vyliečiť, iba ju udržiavať pod kontrolou.
Začiatok psoriázy býva nenápadný. U niektorých z vás sa objaví už v mladosti, najčastejšie medzi 15. a 35. rokom života, u iných v dospelosti aj neskôr. Psoriáza môže istý čas prebiehať mierne alebo takmer bez príznakov a naplno sa prejaví až neskôr.
Prejavy psoriázy sú veľmi rozmanité. Hoci si ju väčšina ľudí spája len so suchou kožou, ide o komplexný zápalový proces, ktorý sa prejavuje nielen vizuálne, ale aj fyzickým diskomfortom.
Okrem toho môže chronický zápal v tele negatívne ovplyvňovať aj iné orgány. Pacienti s ťažšou formou psoriázy majú štatisticky vyššie riziko:
Ak si všímate, že sa ložiská opakovane vracajú alebo sa zhoršujú, je dobré spozornieť.
Nie každé šupinaté alebo červené ložisko je psoriáza. Príznaky sa môžu podobať aj na iné kožné ochorenia.
Hlavný rozdiel medzi psoriázou a seboreou je povrch a vzhľad šupín.
Kým pri psoriáze sú šupiny úplne suché, hrubšie a majú strieborný podtón, pri seborei ide o mastné, žltkasté šupiny, ktoré sa najčastejšie objavujú vo vlasovej pokožke a v oblasti tváre.
Covid vyrážka vzniká náhle, býva krátkodobá a často sa spája s ďalšími príznakmi infekcie, ako sú nádcha, kašeľ, horúčka či únava. Psoriáza má dlhodobý, opakujúci sa priebeh.
Lupus často spôsobuje typický „motýľovitý“ výsev na tvári a reaguje na slnko. Ide o systémové ochorenie, teda postihuje aj iné orgány v tele, najčastejšie obličky či nervový systém. Psoriáza primárne postihuje kožu, poprípade kĺby.
Rozlíšiť psoriázu a atopický ekzém môže byť niekedy veľmi náročné, najmä v počiatočných štádiách. Pri ekzéme je typické silné a intenzívne svrbenie, zatiaľ čo pri psoriáze býva postihnuté miesto skôr bolestivé, citlivé alebo pálivé.
Jednou z najčastejších chýb pri domácej diagnostike je zamieňanie psoriázy s inými dermatologickými ochoreniami. Správne rozlíšenie je pritom kľúčové pre voľbu účinnej liečby.
| Znaky | Psoriáza (Lupienka) | Atopický ekzém | Seboroická dermatitída | Lupus (Kožné prejavy / SLE) |
| Vzhľad šupín | Hrubé, suché, strieborno-biele nánosy šupín | Jemné, suché, drobné šupinky až pľuzgieriky | Mastné, žltkasté, lepkavé šupiny | Červené až fialové šupinaté ložiská, často motýľovitý výsev na tvári |
| Pocit na koži | Často bolestivosť, pálivosť, mierne až stredné svrbenie | Extrémne intenzívne, neprestávajúce svrbenie | Svrbenie strednej intenzity | Pálivosť, citlivosť na dotyk, zriedkavejšie silné svrbenie |
| Ohraničenie ložísk | Ostré, presne vymedzené okraje | Neostré, rozpité okraje | Mierne ohraničené červené škvrny | Ostré ohraničenie pri diskoídnom lupuse, rozpité pri výseve na tvári |
| Reakcia na slnko (UV) | Slnko stav zlepšuje (spomaľuje delenie buniek) | Slnko stav väčšinou zlepšuje (v rozumných dávkach) | Mierne zlepšenie v lete | Slnko stav výrazne zhoršuje (tzv. fotosenzitivita) |
| Najčastejšie miesta | Lakte, kolená, vlasy, kríže, nechty | Záhyby (lakťové a podkolenné jamky), zápästia | Tvárová T-zóna, obočie, vlasatá časť hlavy, hrudník | Lícne kosti a nos (motýľ), uši, dekolt, chrbát rúk |
| Mimokožné príznaky | Bolesť kĺbov (psoriatická artritída u ~40 %) | Často spojené s astmou a alergiou | Zriedkavé (lokálny problém) | Výrazná únava, bolesť kĺbov, horúčky, postihnutie obličiek |
Psoriáza sa môže prejavovať viacerými spôsobmi a jej forma sa u jedného človeka môže časom meniť. Najčastejšia je plaková psoriáza, pri ktorej sa objavujú typické červené ložiská so suchými striebornými šupinami.
Niektoré typy, napríklad guttátna (kvapôčková)psoriáza, sa objavujú náhle, často po infekcii.
Pustulózna či erytrodermická psoriáza môžu byť závažnejšie a vyžadujú rýchlu lekársku starostlivosť.
Až u 10 – 40 % pacientov sa rozvinie aj psoriatická artritída. Je dôležité ju zachytiť včas, aby nedošlo k trvalému poškodeniu kĺbov. Spozornieť by ste mali, ak pociťujete:
Stupne psoriázy sa hodnotia podľa rozsahu postihnutia kože:
Závažnosť zvyšuje aj postihnutie citlivých miest, ako sú tvár, ruky, genitálie alebo výrazné obmedzenie v bežnom živote.
Psoriáza sa môže objaviť na rôznych častiach tela a každá lokalita má svoje špecifiká, ktoré sú dôležité pre správnu starostlivosť a výber liečby.
Psoriáza vo vlasoch a na hlave postihuje až 80 % ľudí so psoriázou a často presahuje líniu vlasov na čelo, zátylok alebo za uši.
Prejavuje sa hrubými, strieborno-bielymi nánosmi šupín, ktoré pripomínajú lupiny, no sú oveľa pevnejšie a suchšie.
Tento typ psoriázy spôsobuje extrémne svrbenie a pri silnom škrabaní môže viesť k dočasnému vypadávaniu vlasov. Často sa zamieňa so seboroickou dermatitídou, čo môže komplikovať diagnostiku a liečbu.
Psoriáza na tvári postihuje 33 – 50 % pacientov a jej liečbu komplikuje tenká pokožka v tejto oblasti. Prejavuje sa červenými škvrnami v obočí, okolo nosa a na hornom okraji čela.
Toto miesto je si vyžaduje používanie veľmi jemných krémov, keďže bežné masti určené na telo sú na tvár príliš agresívne.
Psoriáza na lakťoch a rukách sa často vyskytuje práve kvôli neustálemu treniu a tlaku. Prejavuje sa masívnymi, suchými a vyvýšenými plakmi, ktoré pri ohýbaní ruky často praskajú.
Koža je tu hrubá a odolná, preto sa na liečbu často používajú najsilnejšie lokálne kortikosteroidy alebo masti obsahujúce kyselinu salicylovú na zmäkčenie postihnutých ložísk.
Psoriáza na dlaniach a chodidlách obmedzuje mobilitu a môže znemožniť chôdzu či prácu rukami. Prejavuje sa extrémne zrohovatenou kožou (hyperkeratózou) a hlbokými, bolestivými prasklinami (fistulami), ktoré môžu krvácať.
Často sa tu objavuje aj pustulózna forma, prejavujúca sa malými bielymi pľuzgierikmi naplnenými hnisom.
Psoriáza nechtov môže signalizovať aj riziko psoriatickej artritídy. Prejavuje sa malými jamkami na povrchu nechtov, žltohnedými škvrnami pod nechtovou platničkou, pri ktorej sa necht bolestivo oddeľuje od lôžka, čo zvyšuje riziko vzniku plesňových infekcií.
Psoriáza na nohách sa okrem kolien môže objaviť po celom povrchu predkolenia. Prejavuje sa rozsiahlymi červenými mapami so šupinami. Ložiská na nohách sú často náchylnejšie na opuchy, najmä u pacientov s problémami s cirkuláciou.
Psoriáza na genitáliách je veľmi citlivá lokalita. Prejavuje sa jasne červenou, lesklou a hladkou pokožkou bez šupín. Táto lokalizácia spôsobuje pálenie a bolesť pri pohlavnom styku a sú tu zvýšené riziká infekcií, najmä kvasinkových, kvôli zapareniu.
Psoriáza sa môže objaviť aj u detí. Odhaduje sa, že postihuje 1 – 2 % detskej populácie. U detí bývajú ložiská menšie, jemnejšie a častejšie na tvári alebo v záhyboch.
U dojčiat sa môže objaviť najmä v plienkovej oblasti. Často sa zamieňa za zapareninu. Pri podozrení je vždy vhodné vyhľadať dermatológa.
U starších detí sa psoriáza častejšie objavuje na tvári než u dospelých. Detská psoriáza môže aj viac svrbieť, preto si ju niekedy pomýlime s ekzémom. Priebeh ochorenia sa môže časom meniť, obdobia zlepšenia sa striedajú so zhoršením, preto je dôležité pravidelné sledovanie u dermatológa.
Diagnostika psoriázy je vo väčšine prípadov klinická – to znamená, že skúsený dermatológ (kožný lekár) dokáže ochorenie správne identifikovať už pri prvej návšteve ambulancie na základe vizuálneho vyšetrenia a rozhovoru. Zložité prístrojové vyšetrenia či krvné odbery väčšinou nie sú potrebné, pokiaľ nejde o nejednoznačné formy.
Postup diagnostiky štandardne pozostáva z nasledujúcich krokov:
Lekár si dôkladne prehliadne celú pokožku, vlasovú časť hlavy, nechty aj kožné záhyby. Vším sa charakteru ložísk, ich ohraničeniu a typickým miestam výskytu (lakte, kolená, kríže). Počas rozhovoru zistí:
Pri fyzickom vyšetrení ložiska dermatológ využíva charakteristické reakcie psoriatickej kože:
Biopsia sa vykonáva len vtedy, ak sú prejavy netypické alebo je potrebné psoriázu presne odlíšiť od iných kožných chorôb (napr. ekzému):
Až u 40 % pacientov môže zápal zasiahnuť aj pohybový aparát. Preto diagnostika zahŕňa:
Dermatológia urobila v posledných rokoch obrovský pokrok. Hoci psoriázu zatiaľ nedokážeme úplne vyliečiť, vieme ju dostať pod dlhodobú kontrolu (remisiu).
Základ pre mierne až stredne ťažké formy. Zahrňuje lokálne kortikosteroidy (na rýchle potlačenie zápalu), deriváty vitamínu D3, retinoidy a zmäkčujúce látky s obsahom urey alebo kyseliny salicylovej.
Ožarovanie pokožky úzkopásmovým UVB žiarením (311 nm) v ambulantných podmienkach spomaľuje rýchle delenie kožných buniek a tlmí zápal.
Revolúcia v liečbe ťažkých foriem psoriázy. Biologiká sú cielene navrhnuté proteíny (napr. inhibítory IL-17, IL-23 alebo TNF-alpha), ktoré blokujú konkrétne zápalové molekuly v tele.
Podmienky pre biologickú liečbu na Slovensku: Pacient musí mať stredne ťažkú až ťažkú formu psoriázy (zvyčajne PASI skóre nad 10) a zároveň uňho musela zlyhať, byť kontraindikovaná alebo netolerovaná štandardná systémová liečba (napr. metotrexát, cyklosporín alebo fototerapia). Liečbu musí schváliť špecializované centrum a často aj vaša zdravotná poisťovňa.
Koža pri psoriáze stráca schopnosť udržať vlhkosť, čo vedie k praskaniu, svrbeniu a zvýšenému riziku podráždenia. Preto je pravidelná hydratácia kľúčová. Natierajte sa aspoň dvakrát denne, ideálne hneď po sprche, keď je pokožka ešte vlhká.
Pri výbere produktov sa odporúčajú mastnejšie krémy a masti bez parfumácie, ktoré podporujú obnovu kožnej bariéry. Vhodné zložky zahŕňajú ureu (zmäkčuje šupiny), kyselinu salicylovú (pomáha pri ich odstraňovaní) a ceramidy (posilňujú ochrannú vrstvu pokožky).
Pri psoriáze je horúca voda nepriateľ, pretože ešte viac vysušuje pokožku. Sprchujte sa preto vo vlažnej vode, ideálne do 10 minút.
Pri umývaní používajte olejové sprchové gély alebo syndety, teda mydlá bez agresívnych látok. Po kúpeli kožu len jemne poťapkajte uterákom, nešúchajte ju, aby ste zabránili ďalšiemu podráždeniu.
Primerané vystavovanie sa slnku, tzv. helioterapia, môže väčšine pacientov pomôcť, pretože UV žiarenie spomaľuje rýchly rast kožných buniek a zmierňuje prejavy psoriázy.
Ak domáce slnenie nestačí, dermatológovia môžu odporučiť cieľovú fototerapiu s UVB žiarením, ktorá je bezpečne dávkovaná a účinne znižuje zápal a šupinaté ložiská. Ak domáce slnenie nestačí, dermatológovia využívajú cielenú fototerapiu (UVB žiarenie).
Strava psoriázu nevylieči, no môže ovplyvniť jej priebeh a celkovú mieru zápalu v organizme. Dôležitý je najmä pestrý a vyvážený jedálniček s dostatkom vitamínu D, vitamínu B12 a omega-3 mastných kyselín.
Význam môže mať aj udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti. Súvislosť medzi obezitou a psoriázou sledovala aj randomizovaná kontrolovaná štúdia Gisondiho a kol., publikovaná v roku 2008. Do štúdie bolo zaradených 61 pacientov s obezitou a stredne závažnou až závažnou ložiskovou psoriázou. Všetci dostávali nízku dávku cyklosporínu, pričom časť pacientov zároveň dodržiavala nízkokalorickú diétu.
Po 24 týždňoch schudla skupina s diétnym opatrením v priemere o 7 % telesnej hmotnosti. Zároveň u nej dosiahlo aspoň 75 % zlepšenie skóre PASI až 66,7 % pacientov, zatiaľ čo v skupine liečenej samotným cyklosporínom to bolo 29 %. Výsledky tak naznačili, že redukcia hmotnosti môže u ľudí s obezitou a psoriázou zvýšiť účinnosť liečby.
Tieto výsledky zároveň podporujú význam životného štýlu ako doplnku k štandardnej liečbe psoriázy. Neznamená to však, že samotná diéta psoriázu vylieči alebo že každý pacient potrebuje schudnúť. Ak má človek psoriázu a zároveň nadváhu či obezitu, postupné zníženie hmotnosti môže byť prospešné nielen pre celkové zdravie, ale potenciálne aj pre zvládanie samotného ochorenia.
Strava síce psoriázu nevylieči, no môže ovplyvniť, ako často a ako intenzívne sa vám príznaky zhoršujú. Preto má zmysel podporiť telo jedlom, ktoré prirodzene tlmí zápal, a naopak obmedziť potraviny a nápoje, ktoré môžu imunitný systém zbytočne „burcovať“.
Odporúčané:
Obmedziť:
Ultra-spracované potraviny a alkohol boli vo viacerých štúdiách spojené s vyvolávaním mierneho zápalu v tele, ktorý môže „burcovať“ imunitný systém a viesť k častejším alebo silnejším vzplanutiam psoriázy.
Káva je pri bežnej konzumácii bezpečná. Za bezpečné množstvo sa považuje do 3 – 4 šálok denne.
Alkohol môže psoriázu zhoršovať a znižovať účinnosť liečby. Odporúčame ho výrazne obmedziť.
Oblečenie: Uprednostňujte svetlé farby, na ktorých sú šupinky menej viditeľné, a prírodné materiály (bavlna, hodváb), ktoré pokožku nedráždia tak ako syntetika alebo vlna.
Pozor na poranenia: Snažte sa vyhýbať mechanickému dráždeniu kože (škrabanie, tesné gumy na ponožkách, drobné rezné rany), pretože v mieste poranenia sa často vytvorí nové ložisko psoriázy.
Komunita: Na Slovensku fungujú pacientske organizácie (napríklad Spoločnosť psoriatikov a atopikov SR), kde môžete nájsť podporu a rady od ľudí s rovnakým údelom.
Áno, ide o imunitne sprostredkované ochorenie.
Psoriáza vo väčšine prípadov nebráni otehotneniu, no stredne ťažké až ťažké formy môžu byť spojené s mierne nižšou plodnosťou a vyšším rizikom komplikácií v prvom trimestri.
Počas tehotenstva sa priebeh psoriázy môže zlepšiť, zhoršiť alebo zostať nezmenený. Liečba sa však musí prispôsobiť, pretože niektoré bežne používané lieky nie sú v tehotenstve bezpečné. Starostlivé plánovanie a spolupráca s dermatológom a gynekológom sú preto kľúčové.
Slnko môže pri rozumnej a krátkej expozícii psoriázu zlepšovať, no dávajte pozor na spálenie pokožky, to totižto stav zhoršuje.
Solárium sa neodporúča najmä preto, že psoriatická koža má vyššie riziko rakoviny kože a predčasného starnutia, a UVA žiarenie v soláriách neprináša bezpečný liečebný efekt.
Tetovanie môže vyvolať komplikácie aj pri aktívnej psoriáze, aj v remisii, hoci v období pokoja je riziko nižšie. Môžu sa objaviť nové ložiská v mieste tetovania (tzv. Koebnerov fenomén), podráždenie kože, infekcia alebo alergická reakcia, preto je vždy dôležité tetovať sa len v remisii, nie na postihnutú kožu a ideálne po konzultácii s lekárom.
Kožné prejavy môžu bolieť, výrazná bolesť súvisí najmä s psoriatickou artritídou.
Nie, psoriáza nie je prenosná. Nedá sa chytiť kontaktom s pokožkou, zdieľaním predmetov ani prostredníctvom pohlavného styku.5
Medička
Študentka 4. ročníka všeobecného lekárstva na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, ktorá sa rada zapája do aktivít, ktoré pomáhajú šíriť osvetu o zdraví a prevencii.
