Psychickú odolnosť nevybudujete za noc. Rastie s nami od malička

V tomto článku sa dozviete

• Psychicky odolný neznamená bezcitný 
• Psychicky odolní ľudia sú šťastnejší a zdravší
• Psychická odolnosť nie je vrodená, ani nekonečná 
• Odolní dospelí sa formujú od malička 
• Helikoptéroví rodičia psychickú odolnosť u dieťaťa nevybudujú. Ako na to?

Život nám kladie pod nohy rôzne prekážky. Pre niekoho je to strata práce, iní čelia ťažkej chorobe, zlej finančnej situácii či úmrtiu blízkeho. Každý sa s nimi vyrovnáva po svojom. Niekto sa zrúti, iní sa kompletne uzavrie do seba. Psychicky odolný človek prekážku prekoná alebo sa o to minimálne pokúsi. 

Jeho reziliencia, schopnosť prispôsobiť sa náročným situáciám, mu umožňuje popasovať sa s krízami „zdravým spôsobom“, bez výraznejších následkov na psychike.^1,2

Psychicky odolný neznamená bezcitný 

Stáva sa, že okolie vníma človeka, ktorý nepodlieha emóciám, nerúca sa ani v tom najhoršom, ako bezcitného. Myslia si, že keď city výrazne neprejavuje, zrejme ich nemá. Opak je však pravdou. 

Reziliencia nie je bezcitnosť. Aj psychicky odolný a silný človek prežíva negatívne emócie, ktoré prichádzajú pri tragédii. Tiež býva veľmi smutný či nahnevaný. Rozdiel je v tom, ako situáciu a emócie, ktoré prináša, zvláda. Jeho duševná sila mu umožňuje uvedomiť si, že život je niekedy ťažký a bolestivý, no že ide o dočasný stav aj pocity . „Len“ sa cez ne musí prepracovať a zotaviť sa.⁷

Psychicky odolný človek: 

• je bojovník, nie obeť – dokáže ísť ďalej, hoci sú okolnosti ťažké, a prekonať nepriazeň, 
• má vysokú emocionálnu inteligenciu a vie ovládať svoje emócie, 
• má silné vnútorné ťažisko kontroly, teda je presvedčený, že má kontrolu nad svojím životom a nie je hračkou prírody či osudu, 
• dokáže konštruktívne riešiť problémy – na situáciu sa pozerá racionálne a snaží sa prísť s efektívnymi riešeniami, 
• vníma sám seba pozitívne, má sa rád – miesto sebaobviňovania si dokáže povedať, že každý robí chyby, a odpustiť si,
• má vybudovanú silnú podpornú sieť – uvedomuje si, že nedokáže všetko zvládnuť sám, a vie, kedy požiadať o pomoc.^7,8

Psychicky odolní ľudia sú šťastnejší a zdravší

Zmenám, neúspechom či stratám sa v živote nedokážeme vyhnúť. Ak nám však chýba psychická odolnosť, môžu nás tieto skúsenosti položiť. Nedostatok reziliencie zvykne viesť k nezdravému, deštruktívnemu alebo až nebezpečnému správaniu. 

Výsledkom bývajú aj problémy s duševným zdravím, na ktoré sú psychicky odolní ľudia menej náchylní. Je menšia pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie posttraumatická stresová porucha (PTSD), depresia, ruminácia (kolotoč negatívnych myšlienok), prílišné premýšľanie, strach z opustenia alebo iné problémy s pripútanosťou (napríklad, že sa človek nezdravo viaže na iných).^1,5,7,9

Objavila sa tiež súvislosť medzi psychickou odolnosťou a schopnosťou oddialiť uspokojenie. Oneskorené uspokojenie znamená, že dokážeme odolať impulzu získať okamžite dostupnú odmenu v prospech toho, že neskôr môžeme získať niečo hodnotnejšie. 

Napríklad keď odoláme nutkaniu vyraziť na nákupy, z ktorých veci nás potešia teraz, a radšej si peniaze ušetríme. Neskôr za ne môžeme vyraziť na dovolenku k moru. Práve psychicky odolní ľudia majú lepšiu sebadisciplínu a dokážu týmto okamžitým potešeniam odolávať ľahšie. I vďaka tomu a faktu, že cítia viac nádeje a optimizmu, sú psychicky odolní ľudia celkovo spokojnejší so svojím životom.^1,15 

Reziliencia má takisto vplyv na naše fyzické zdravie. Psychicky odolní lepšie zvládajú stres. Ich reakcia na stresory nie je taká silná a dlhodobá. Majú väčšiu šancu, že to neprerastie v chronický stres, ktorý prináša vysoký krvný tlak, oslabený imunitný systém, nespavosť, poruchy trávenia a srdcové choroby.⁵ 

Psychická odolnosť nie je vrodená, ani nekonečná 

Reziliencia bola za posledné desaťročia objektom nejedného výskumu. Vedci ju pôvodne skúmali spolu s traumami prežitými v detstve. Pracovali s „nezničiteľnými“ deťmi, takými, ktoré prešli ťažkými životnými skúškami, no zvládli ich bez narušenia duševného zdravia. Priviedlo ich to k záveru, že psychická odolnosť je vrodená osobnostná črta. Postupne si však začali uvedomovať, že sa mýlili.^1,3

Ďalším skúmaním reziliencie v rôznych kontextoch a úrovniach prišli na to, že človek sa rezilientný nerodí a jeho psychickú odolnosť ovplyvňujú mnohé faktory. Hovorí sa im protektívne faktory. 

Sú to špecifické kompetencie, vďaka ktorým sa dokážeme vyrovnať s náročnými životnými situáciami. Faktory odolnosti bývajú na úrovni osobnostnej, rodinnej, komunitnej aj kultúrnej. Súčasní výskumníci zistili, že faktory odolnosti sa líšia v závislosti od prostredia, v ktorom žijeme. Naša psychická odolnosť sa rozvíja interakciou medzi našou osobnosťou a prostredím okolo nás.^1,3,10 

Hoci sú niektorí ľudia prirodzene odolnejší než iní, rezilienciu si môže vypestovať každý. Čím viac ju budete cvičiť, tým odolnejší sa stanete. Rozvíjať rezilienciu vám pomôže každá prežitá skúsenosť. Budovanie odolnosti je však beh na dlhú trať. Nemali by ste sa stresovať ani vzdávať, ak nie ste vždy psychicky odolní alebo ak vám to trvá dlhšie.^1,3

Budovanie psychickej odolnosti tiež nie je proces, ktorý má začiatok a koniec. Nezobudíte sa jedného dňa, že ste dosiahli 100 % odolnosti a už ďalej nemusíte nič robiť. Venovať pozornosť svojej psychickej odolnosti by ste mali stále. Aj vtedy, ak sa považujete za rezilientných. 

Žiadny človek totiž nemá neobmedzené zdroje psychickej odolnosti. Každá negatívna udalosť z nej niečo uberie. Veľké množstvo či dlhodobá bolesť, emocionálne trápenie a vyčerpanie dokáže zatriasť aj tým najodolnejším človekom. Každý raz dosiahne bod, keď stresory prestávajú budovať charakter a začínajú ho ničiť rovnako ako aj pohodu a rezilienciu.^1,11

Odolní dospelí sa formujú od malička 

Súčasný svet kladie čoraz väčšie nároky na dospelých i deti. Nejeden prieskum z posledného obdobia ukázal, že psychické zdravie detí aj mladých sa zhoršuje. Čelia tlaku pre vysoké nároky, stres v škole, šikanu či obavy z budúcnosti. Vybudovať ich psychickú odolnosť je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Síce tým neodstránime prekážky, no odovzdáme zručnosti, s ktorými ich deti ľahšie prekonajú. 

A keďže mozog reaguje na informácie okolo nás a je schopný učiť sa v každom veku, s budovaním psychickej odolnosti u detí môžete začať, už keď sú mladšie. Dieťa sa totiž síce mohlo narodiť s istou genetickou predispozíciou byť rezilientné, no v tom, ako sa gény prejavia, hrá dôležitú úlohu výchova. Okrem toho, budovanie psychických síl vyžaduje čas a úsilie. Ak sa mu budete venovať postupne, pomôžete svojím deťom, a zároveň i sebe, prosperovať.^12,13,16,17

Helikoptéroví rodičia psychickú odolnosť u dieťaťa nevybudujú. Ako na to?

Buďte pozitívnym vzorom 

Deti sú ako špongie. Pozorujú dospelých v rôznych situáciách a kopírujú ich správanie. Vidia, ako (ne)zvládate konflikty či stres, a ak sa ocitnú v rovnakej situácii, zareagujú rovnako. V prípade, že počas hádky hádžete vecami, nemôžete čakať, že dieťa na vašom mieste spraví niečo iné. Porozmýšľajte, ako ste na tom s vlastnou psychickou odolnosťou, a pracujte na nej. Najlepší spôsob, ako naučiť rezilienciu, je demonštrovať ju.^12,13,18

Nechajte dieťa občas „padnúť“

V posledných rokoch sa aj v našich končinách udomácnil termín „helikoptéroví rodičia“. Takí, ktorí to so starostlivosťou a ochranou preháňajú. Nad deťmi sa vznášajú ako helikoptéra, snažia sa kontrolovať všetky aspekty ich života. Veria, že tým pomáhajú dieťaťu uspieť a chrániť ho pred bolesťou a sklamaním.¹⁴ 

Vychovávajú však ľudí, ktorí budú neskôr konfrontovaní s krutou realitou. Nebudú schopní zvládať situácie, ktoré im život prinesie. Lepšou cestou je povzbudiť deti, aby zdravo riskovali, vyšli mimo svoju komfortnú zónu. Aby vyskúšali niečo, čoho sa boja, čo im možno až tak nejde.

Ak dieťa vystavíte aj negatívnym emóciám, napríklad tým, že mu dovolíte ísť na pohreb babky, necháte ho i prehrať či urobiť chybu, naučíte ho, že aj zlyhania a ťažké situácie sú súčasťou života. Prekoná malé výzvy a vybuduje si odolnosť, ktorá sa mu zíde pri tých väčších. 

V procese dieťa povzbudzujte, aby to vyskúšalo znova, ak mu veci hneď nejdú. Chváľte svoje dieťa za snahu, bez ohľadu na výsledok. Zároveň mu však ukážte, že za svoje chyby a činy musí prijať zodpovednosť.^12,13,18

Ukážte mu, ako ovládať emócie 

Najmä menšie dieťa môže mať problém silné emócie identifikovať a zvládnuť ich. Pomôžte mu s tým. Ukážte mu, že niekedy cítite úzkosť, smútok, sklamanie, strach alebo frustráciu. Vysvetlite mu tieto pocity, i to, že sú dôležité a je v poriadku ich mať. Ubezpečte dieťa, že zvyčajne prejdú. V bezpečí domova sa s nimi môže zoznamovať a hľadať optimálny spôsob, ako sa s nimi vyrovnať. 

Ak chcete, aby vaše dieťa vyrástlo v psychicky odolnú osobu, je nutné vytvoriť preň bezpečné a podporujúce prostredie. Poskytovať mu lásku aj zázemie a komunikovať s ním. Bez mobilu v ruke, bez toho, že pritom varíte či sledujete televíziu. Venujte pozornosť len dieťaťu a neodbite ho otázkou, ako bolo v škole. Dieťa sa tak nielen zorientuje v emóciách, ale aj uistí, že sa má na koho obrátiť. Skôr za vami príde s problémom. Postupne si uvedomí, že psychicky odolný človek nezvláda všetko sám, ale vie, kedy požiadať o pomoc.^12,13,18

Dovoľte dieťaťu oddychovať 

Dnes nie je zriedkavý jav vidieť deti od najútlejšieho veku zavalené aktivitami. Chodia do školy, popoludní si robia úlohy a k tomu majú niekoľko krúžkov. Nemajú čas sa hrať, vypnúť, byť dieťaťom. Nechajte ich oddýchnuť si a ukážte im, ako na to. 

So 6-ročným nemusíte meditovať. Hrajte sa s loptou, športujte, vyrazte do prírody, čítajte si, zahrajte si na hudobný nástroj. Podporujte dieťa, aby si našlo aktivity, pri ktorých si psychicky aj fyzicky oddýchne, a pomôžte mu vyhradiť si na ne čas. I neskôr to preň bude veľmi užitočné pri budovaní psychickej odolnosti a v boji so stresom.^12,13,18

Veďte ich k pozitívnemu mysleniu 

Jednou z kľúčových vlastností psychicky odolných ľudí je optimizmus. Tiež sa dá trénovať. Môže to byť úplne nenútene. Napríklad si zvyknite, že sa pri večeri každý podelí o jednu pozitívnu vec, ktorú mu deň priniesol. 

Veďte dieťa k tomu, aby bolo vďačné aj za maličkosti. I v tých najhorších dňoch tak dokáže vidieť aj to lepšie. Ak máte doma malého „negativistu“, skúste mu ukázať iný pohľad na svet. V prípade, že je v ťažkej situácii, ukážte mu veci, ktoré mu priniesla, nielen to, čo mu zobrala. Pozor, je tiež dôležité uznať dôvod smútku či sklamania dieťaťa, a vyhnúť sa znevažovaniu jeho negatívnej emócie.

Takisto by ste mali dieťaťu pomáhať budovať si pozitívny obraz o sebe samom. Pestujte v ňom pocit, že dokáže zvládnuť aj ťažšiu úlohu, prekonať strach. Nie je to zložité, stačí ho pochváliť, hoci len za snahu, vyzdvihnúť jeho silné stránky, v správnej chvíli povzbudiť, ukázať, že mu veríte.^12,13,18