Q horúčka je zriedkavá choroba, spôsobená baktériou Coxiella burnetii. Názov pochádza z anglického query (otázka), pretože dlho nebol známy pôvodca ochorenia. Po uplynutí inkubačnej doby, ktorá je približne 3 týždne, sa choroba prejavuje podobne ako chrípka, ale s možnými závažnými komplikáciami postihujúcimi pľúca, pečeň a srdce. Baktérie spôsobujúce Q horúčku sa nachádzajú všade na svete okrem Nového Zélandu a Antarktídy. Na liečbu sa využívajú antibiotiká a prekonaná infekcia zanecháva doživotnú imunitu.
Ochorenie pochádza zo zvierat. Častým zdrojom baktérií a nákazy sú predovšetkým ovce, kozy, psy, kone a ošípané. Baktérie sú obligátne parazity, čiže nie sú schopné žiť bez hostiteľa. Sú však odolné proti suchu a dlho prežívajú v prachu a zvieracej srsti. Baktéria dokáže prežiť niekoľko dní aj vo vode alebo v mlieku nakazených zvierat. Prenos z človeka na človeka je ojedinelý, ale možný, ochorenie prenáša i parazitický hmyz (napríklad kliešte).
Q horúčka môže mať rýchly (akútny) i pomalý (chronický) priebeh, ale v polovici prípadov prebieha bezpríznakovo. Najčastejšie sa prejavuje podobne ako chrípka – vysokou horúčkou, kašľom, bolesťami hlavy, kĺbov a svalov. Ďalšie príznaky: postihnutie tráviacej sústavy, bolesti brucha, vracanie a hnačka. Možné komplikácie sú zápaly pečene (hepatitída), zápal mozgových blán (meningitída) a pľúc, ktorý môže viesť až k vzniku akútneho syndrómu dychovej tiesne, závažného stavu ohrozujúceho život. Choroba trvá 2-3 týždne. Po mesiaci až dvoch, keď pominú príznaky, sa môže objaviť chronické štádium choroby, v ktorom baktérie napádajú vnútornú stenu srdca, najmä chlopne (endokarditída).
Pre túto chorobu je typická kombinácia horúčky, zápalu pľúc a zhoršených pečeňových testov. Baktériu nemožno kultivovať, preto sa diagnóza presne stanoví sérologickým vyšetrením krvi, ktorého cieľom nie je dokázať prítomnosť baktérie, ale protilátok proti nej. V poslednom čase sa tiež identifikuje DNA baktérie pomocou metódy PCR (po anglicky polymerase chain reaction, polymerázová reťazová reakcia).
Q horúčka cudzopasí vnútri ľudských buniek. Používajú sa proti nej antibiotiká, ktoré síce s vysokou účinnosťou likvidujú baktérie, ale majú pomerne časté vedľajšie účinky. Ide napríklad o doxycyklín a ciprofloxacín. Tieto lieky sú nebezpečné pre tehotné ženy, ktoré sú odkázané na menej účinné alternatívy.
Proti chorobe bola vyvinutá očkovacia látka, ale vzhľadom na jeho vzácnosť sa ju odporúča aplikovať len osobám s profesijným rizikom kontaktu s nakazenými zvieratami, ako sú veterinári, strihači oviec a ďalší. Táto vakcína sa aplikuje aj zvieratám vo veľkochovoch. Riziko nákazy možno znížiť vyhýbaním sa blízkemu kontaktu s nakazenými zvieratami a vyvarovaním sa pitia nepasterizovaného mlieka.