Koučka Miriam Lachová: Je pre nás dôležitejší uprataný byt alebo momenty radosti?

Väčšina z nás túži po šťastí. Čo preň môže človek urobiť?

Možností je veľa. Každého z nás robí šťastným niečo iné, preto je potrebné to najprv objaviť. Môže to byť fyzická aktivita, trávenie času s rodinou, stretnutie s priateľmi alebo blízkymi, obklopenie sa ľuďmi, ktorí nás podporujú, rozdávanie núdznym a iné. Ak zistíme, čo nám robí úprimnú radosť, čo nás napĺňa, a vyhradíme si pre tieto činnosti čas, verím, že sa dostaví aj pocit šťastia. 

Veľakrát počujeme ľudí okolo seba hovoriť, akí sú nešťastní. Nemali by sme sa sami pričiniť o svoje šťastie?

Pocit bezmocnosti alebo „nešťastia“ nám môžu priniesť okolnosti, ktoré majú svoju váhu. Napríklad prežívanie náročnej životnej situácie, ako strata blízkej osoby, rozvod, finančné problémy a podobne. Dôležité však je uvedomiť si, že máme možnosť využiť vlastné zdroje, aby sme tieto náročné situácie zvládli a neupadli do pocitu permanentného nešťastia. Otázka je, či vlastným zdrojom venujeme pozornosť, či tieto náročné situácie chceme zvládnuť, či vyhľadáme pomoc a či dáme priestor sebe a ich zvládnutiu. 

Prežívame náročné obdobie. Ako ho môžeme lepšie zvládnuť?

Žijeme vo vypätom období, ktoré pretrváva veľmi dlho. Sociálna izolácia akéhokoľvek druhu nám spôsobuje nadmerný stres. Niekedy máme pocit, že sa to nikdy neskončí. Najradšej by sme sa zabalili do deky, zaspali a zobudili sa, keď to všetko prejde a život sa vráti do normálu. Problém je, že život sa už nevráti tam, kde bol pred covidom, a naša spoločnosť a my v nej už nikdy nebudeme takí istí ako predtým. 

Dobrá správa je, že nemusíme čakať, kým náročné obdobie prejde. Je potrebné urobiť niečo pre seba teraz, nájsť si chvíľku času aj pre samých seba, pre rodinu a blízkych. Dobiť baterky. Urobiť si malú radosť. Niekedy stačí 15 minút čítania obľúbenej knihy, rozhovor pri raňajkách alebo pri večeri, prechádzka s domácim miláčikom… Čokoľvek, pri čom dokážeme aspoň na chvíľku „vypnúť“ a pocítiť radosť, spokojnosť, láskavosť, vďačnosť.

Skutočne vyrieši 15 minút času denne naše vyčerpanie a pomôže „vyprázdniť“ hlavu od povinností?

Často si myslíme, že nemáme dosť času pre seba. Keby sme si každý deň dopriali 15 minút pre seba a robili to, čo nás naozaj baví a napĺňa, zistíme, že tomu nakoniec dáme toľko času, koľko potrebujeme. Niekedy nám stačí 15 minút, inokedy je to hodina alebo dve. Vtedy nám ten čas veľmi rýchlo plynie. Lebo robíme niečo, čo nám prináša radosť a dobíja nás energiou. A keď sa cítime uspokojení v každej oblasti – či je to oblasť fyzická, mentálna, emocionálna alebo duchovná, vtedy nemáme pocit vyčerpanosti. Práve naopak, vieme rozdávať svoju radosť a lásku tým, ktorí sú okolo nás.

Prečo si mnohí z nás nedokážu vyhradiť čas na veci, ktoré nás bavia? 

To, že nemáme čas, je otázka priorít. Ak je pre nás niečo prioritou, vieme si na to nájsť čas. Netreba sa sužovať tým, že potrebujeme enormné množstvo času. Moja skúsenosť je, že ak si nájdeme 15 minút denne pre seba či pre členov našej rodiny alebo iných blízkych ľudí a budeme sa venovať aktivitám, ktoré daná osoba obľubuje, naplní to našu emocionálnu banku a zlepší vzťahy. Vďaka tomu zažívame väčší pocit šťastia a vnútornej spokojnosti.

Na druhej strane však môže ísť o pozostatky výchovy, ktorá nám dáva vnútorný pocit, že v prvom rade sú dôležité povinnosti. A až na druhom mieste sme my a naše záujmy a aktivity. Potrebujeme posilniť vlastné sebavedomie a hodnotu. Uvedomiť si, že je v poriadku vyhradiť si čas aj pre seba, aby sme mohli byť lepšími matkami alebo otcami, priateľmi, kolegami. Keď investujeme do samých seba, vlastného rozvoja a pocitu spokojnosti, benefitujeme z toho nielen my sami, ale aj naše okolie. 

Nie sú to často práve očakávania okolia, ktoré na nás vytvárajú tlak a spôsobujú nám stres?

Podľa mňa to môže byť aj tým, že sa niekedy nevieme uspokojiť s jednoduchosťou. Nechávame sa stiahnuť vlnou výkonnosti alebo perfekcionizmom, pretože je pre nás náročné odolať tlaku zo strany očakávaní našich blízkych a ľudí naokolo. Niekedy to môže prameniť aj zo vzorcov správania, ktoré sme mali v minulosti alebo ktoré sme vnímali ako deti. 

Moja otázka je, či je pre nás dôležitejšie mať uprataný byt, navarený obed, bezchybnú domácu úlohu našich detí alebo mať pohodu a prežívať momenty radosti? Nie je dostatočne perfektné, že sme spolu a máme sa radi? Možno vyskúšajte dovoliť sebe a blízkym byť samými sebou, urobiť veci podľa seba, nie podľa toho, čo sa od vás očakáva.

Nebudú sa na nás potom ľudia pozerať ako na sebcov?  

Na to, ako vnímame iných ľudí – či ako sebcov, štedrých alebo niekde medzi tým – vplýva mnoho vecí. Môže to byť naša výchova, priatelia, prostredie, v ktorom žijeme a pracujeme, a aj kultúrny vplyv spoločnosti ako takej. 

Keď som ako dieťa prišla do Spojených štátov, fascinovalo ma to, ako ľudia pomáhajú našej rodine. Ako sú ochotní dať zo svojho tým, ktorí sú v núdzi, ako sme boli aj my, utečenci z komunistického režimu. Neboli to vôbec bohatí ľudia, ale takí, ktorí mali veľké srdce a videli potreby druhých. V tom čase som sa rozhodla, že aj ja chcem žiť s takýmto postojom – pomáhať tak, ako viem, a dať zo svojho iným, či už je to materiálne, pomocou alebo svojím časom. Vtedy prežívam neskutočný pocit šťastia, ktorý pramení z uvedomenia, že mám dostatok na to, aby som mohla pomôcť druhému. Všetci máme možnosť rozhodnúť sa byť štedrí a ovplyvniť tým spoločnosť okolo seba.

Rodičia sa aj v tomto období snažia deťom zabezpečiť zo všetkého to naj, aby im nič nechýbalo, aby boli spokojné. Čo však každé dieťa skutočne potrebuje? Načo by sme v prvom rade nemali zabudnúť?

Pre dieťa nie je nič krajšie, ako keď cíti lásku a skutočný záujem. Vytvárajme atmosféru pohody. Prijmime samých seba aj ostatných, naše odlišnosti a jedinečnosti. Uvedomme si svoje hodnoty. Nezabúdajme, že sme pre naše deti vzorom a ony sú naším zrkadlom. Naučme deti skutočným hodnotám, naučme ich nielen prijímať, ale aj dávať, pomáhať a myslieť na druhých. 

Dieťa nemusí dostať všetko, po čom túži. Aj to ho môže naučiť odolnosti v živote, prekonávaniu ťažkých situácií, keď nie je všetko podľa jeho predstáv. Môže to byť lekcia do života, ktorú deťom vieme odovzdať. Dovolím si tvrdiť, že práve náročné obdobie je to, ktoré vytvára charakter a pomôže deťom stať sa úspešnými v budúcnosti.

Spoločnosť Human Dynamic Europe roky poskytuje zamestnancom rôznych spoločností a ich najbližším rodinným príslušníkom poradenskú službu v oblasti duševného zdravia. V zdravotnej poisťovni Dôvera sa napríklad táto služba nazýva Linka Dôvery. Cieľom je vypočuť, poradiť, povzbudiť či ukázať smer, ktorý človek na linke potrebuje. S akými témami sa na vás ľudia na takýchto linkách obracajú najčastejšie?

Najčastejšou témou sú vzťahy, či už partnerské, medzi rodičmi a deťmi, alebo medzi členmi rodiny. Vzťahy ovplyvňujú celý náš život, preto sú často konzultované aj v pracovnom prostredí, medzi kolegami alebo s nadriadenými. Ďalej je to celé spektrum problémov týkajúce sa tejto tematiky, od konfliktov až po osobnostný rast. 

Objavili sa počas pandémie aj témy, s ktorými sa zrazu stretávate častejšie než predtým?

Vnímame, že vzťahy sú krehkejšie, a preto sa viac stretávame s párovým poradenstvom, aj keď téma partnerských vzťahov bola pre našich konzultantov vždy aktuálna. Často sa na nás obracajú rodičia, ktorí v súčasnosti suplujú rolu učiteľov, a chcú sa poradiť o prístupe k deťom, prípadne konzultovať výchovu. 

Novými témami sú počas posledných mesiacov osamelosť, úzkosť a strach nielen o zdravie, ale aj zo straty zamestnania, prípadne domáce násilie. V pracovnej oblasti sa začala objavovať téma zvládania zmien v práci, pracovného zaradenia alebo spôsobu práce, konkrétne práce z domu, a s tým spojená rovnováha medzi pracovným a osobným životom. 

Kto u vás zdvíha telefón? 

Telefón zdvíhaju odborníci – psychológovia, ktorí absolvovali certifikovaný tréning krízovej intervencie, dlhodobý psychoterapeutický výcvik a majú niekoľko rokov praxe v poradenstve. Každý konzultant sa špecializuje na určitú oblasť. Preto sa podľa témy snažíme vybrať toho najvhodnejšieho konzultanta, s ktorým človek následne pokračuje v poradenstve.

Ako prekonať prvotné zábrany z volania na linku? 

Dôležitý je pocit potreby, odhodlanie, a následne rozhodnutie niečo pre seba spraviť. Nie je čo stratiť, ak človek len vyskúša tento typ podpory, aj keď nemá presne zadefinovanú záležitosť, ktorú chce konzultovať. Stále platí, že je múdre nechať si poradiť. Dovoliť nestrannému odborníkovi nahliadnuť do situácie a poskytnúť nadhľad, iný pohľad alebo stratégiu či podporu v náročnej životnej situácii.