Sarkoidóza je zriedkavé zápalové ochorenie viacerých orgánových sústav. Prejavuje sa tvorbou uzlíkov zápalových buniek, granulómov. Nie je presne známe, čo chorobu spôsobuje, ale najčastejšie postihuje ľudímladšiehoa stredného veku, častejšie ženy a nefajčiarov. Sarkoidózamá veľmi rozmanité prejavy amôže tak postihnúť prakticky všetky orgány v tele. Prejavuje sa horúčkou, zdurenými lymfatickými uzlinami a úbytkom hmotnosti. Veľmi časté je postihnutie pľúc, ktoré spôsobuje dýchavičnosť a suchý kašeľ. Ochorenie má podstatne horší priebeh u černošskej a indiánskej populácie. Sarkoidózu nemožno vyliečiť, možno však zmierniť jej príznaky.
Veľká časť pacientov má príznaky mierne alebo dokonca žiadne, aj vážnejšie prípady dobre reagujú na liečbu a obvykle do niekoľkých rokov ustúpia. Kvalita života nie je vo väčšine prípadov významne obmedzená a pacienti dokážu žiť plnohodnotný život. Pacienti so sarkoidózou však priemerne žijú kratšie a ochorenie hrozí návratom klinických príznakov (recidívou), preto je potrebná obozretnosť. V prípade ťažkostí je nevyhnutné urýchlene vyhľadať lekársku pomoc.
Sarkoidóza patrí do skupiny autoimunitných ochorení, pri ktorých imunitný systém človeka napáda vlastné štruktúry organizmu. Dôvod, prečo ochorenie vzniká, nie je známy, ale predpokladá sa, že ide o prehnanú reakciu na vdychované látky. Rizikové faktory pre vznik sarkoidózy sú výskyt ochorenia v rodine a ženské pohlavie. Spúšťačmi ochorenia môžu byť bakteriálne a vírusové infekcie, napríklad tuberkulóza, infekčná mononukleóza, borelióza a ďalšie. Môže byť spôsobená vdychovaním ťažkých kovov, kremíka, silikónu, borovicového peľu alebo škrobu. Sarkoidóza sa z neznámych príčin menej často vyskytuje u fajčiarov.
Príznaky sarkoidózy sú veľmi rozmanité, keďže u každého pacienta má odlišný priebeh a sú postihnuté iné orgány. Vo všeobecnosti platí, že hlavné a vždy prítomné príznaky ochorenia sú chudnutie, zdurené lymfatické uzliny po celom tele, únava a horúčka. Najčastejším (90 percent) je postihnutie pľúc, ktoré spôsobuje suchý kašeľ, bolesť v hrudi a môže vyústiť až do fibrózy alebo vykašliavania krvi. Druhým často postihnutým orgánom je koža, na ktorej sa objavia vyrážky, zhrubnutie a začervenanie. Sarkoidóza ďalej postihuje oči (poruchy zraku, svetloplachosť), srdce (bolesť v hrudi, zlyhávanie obehu, arytmia), nervový systém, slezinu, obličky a tráviacu sústavu. Možnými sprievodnými príznakmi sú zvýšené krvné hladiny draslíka (hyperkalcémia) a chudokrvnosť (anémia). Dvadsať percent pacientov so sarkoidózou má ďalšie autoimunitné ochorenie.
Diagnostika sarkoidózy je zdĺhavá a namáhavá. Na ochorenie neexistuje žiadna špecifická testovacia metóda, preto sa diagnóza obvykle stanoví po rozsiahlych vyšetreniach postihnutých orgánov a vylúčení všetkých ostatných potenciálnych pôvodcov príznakov. Tieto vyšetrenia zahŕňajú RTG, počítačovú tomografiu (CT), pozitrónovú emisnú tomografiu (PET), ultrazvuk a histologické vyšetrenie vzorky tkaniva (biopsia). Ďalej sú k dispozícii viaceré biochemické a imunologické vyšetrenia.
Liečba sarkoidózy môže mať závažné vedľajšie následky na imunitný systém a kvalitu života pacienta, preto sa veľkej časti pacientov s miernymi príznakmi nepodáva. Obvykle sa na liečbu používajú imunosupresíva alebo inhibítory TNF, ktoré znižujú prehnanú reakciu imunitného systému, ale súčasne zvyšujú náchylnosť pacienta na infekcie. Používajú sa i kortikosteroidy, ktoré však môžu spôsobiť obezitu, osteoporózu a príznaky podobné diabetu. Ďalej sa môžu podávať rozličné lieky sústredené na podporu konkrétnych postihnutých orgánov a zmierňujúce príznaky ochorenia.
Sarkoidóza je ochorenie pri ktorom vzniká zápal postihujúci viacero orgánov v tele, najčastejšie však pľúca a lymfatické uzliny. Dlhodobý zápal tkanív môže…
Priedušky (bronchy) sú trubicovité útvary, ktorými prechádza vzduch do pľúc a z pľúc. Pri bronchiektáziách sa poškodzujú ich steny a…
Syndróm karpálneho tunela predstavuje jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení z povolania. Postihuje asi 5 % populácie, najčastejšie ženy. Toto…
