Silikóza je stav spôsobený inhaláciou veľkého množstva oxidu kremičitého za dlhý čas. Ide o bežný kryštálovitý minerál, nachádzajúci sa v piesku, horninách a kremeni. Môže mať smrteľné následky pre ľudí, ktorí pracujú s kameňom, betónom, so sklom alebo s inými formami horniny.
Každá úroveň vystavenia oxidu kremičitému môže spôsobiť silikózu. Existujú tri typy – akútna, zrýchlená a chronická.
Akútna silikóza vzniká niekoľko týždňov alebo mesiacov po vysokej expozícii oxidu kremičitého. Prepuká pomerne rýchlo.
Zrýchlená silikóza sa prejaví päť až desať rokov po expozícii.
Chronická silikóza sa vyskytuje 10 alebo viac rokov po expozícii oxidu kremičitého. Dokonca aj nízke úrovne vystavenia môžu spôsobiť chronickú silikózu.
Častice oxidu kremičitého pôsobia v pľúcach ako malé čepele. Pri vdychovaní cez nos alebo ústa môžu napádať pľúcne tkanivo. Takto zasiahnuté pľúca sa neotvárajú ani nezatvárajú, preto sa dýchanie sťažuje. Oxid kremičitý býva označovaný za karcinogén. To znamená, že môže spôsobiť rakovinu, vrátane rakoviny pľúc.
Ohrozenými skupinami sú pracovníci v továrňach, baniach a murári, pretože pracujú s oxidom kremičitým. Rizikové sú aj práce, ktoré súvisia s výrobou asfaltu a betónu, s drvením alebo vŕtaním horniny, demolačnými prácami, výrobou skla, murovaním, baníctvom, prácou s pieskom a podobne. Pracovníci vo vysokorizikových odvetviach a ich zamestnávatelia musia dodržiavať kroky na ochranu pred vystavením oxidu kremičitému.
Silikóza je progresívny stav, teda časom sa zhoršuje. Príznaky sa môžu začať ako intenzívny kašeľ, dýchavičnosť alebo slabosť. Ďalšie možné príznaky sú: bolesť v hrudi, horúčka, nočné potenie, úbytok hmotnosti a respiračné zlyhanie.
So silikózou sa zvyšuje riziko infekcií dýchacích ciest vrátane tuberkulózy.
Ak má človek podozrenie, že má silikózu, mal by vyhľadať lekársku pomoc. Bude nutné otestovať funkciu jeho pľúc. Röntgenové vyšetrenie hrudníka môže zistiť akékoľvek jazvy, ktoré pacient môže mať, keďže na röntgenových snímkach sa oxid kremičitý objavuje ako malé biele škvrny.
V rámci diagnostiky je tiež vhodná bronchoskopia. Pri nej sa tenká trubica, na ktorej je kamera, zasúva do hrdla. To lekárovi umožňuje pozrieť si pľúcne tkanivo. Vzorky tkaniva a tekutiny sa môžu počas bronchoskopie aj odobrať a ďalej testovať.
Silikóza nemá konkrétnu liečbu, hlavným cieľom je minimalizovanie príznakov. Liečba kašľa býva prvým krokom. Antibiotiká môžu pomôcť pri liečbe respiračných infekcií. Na otvorenie dýchacích ciest sa používajú inhalátory. Niektorí pacienti nosia kyslíkové masky kvôli zvýšeniu množstva kyslíka v krvi.
Pri silikóze je nutné vyhnúť sa ďalšej expozícii oxidu kremičitému. Takisto je dôležité prestať fajčiť, lebo aj fajčenie poškodzuje pľúcne tkanivá. Ľudia so silikózou majú zvýšené riziko tuberkulózy, preto by mali byť pravidelne testovaní. Ak je to nutné, lekár predpíše lieky na liečbu TBC. Pacienti so silnou silikózou môžu potrebovať transplantáciu pľúc.
Silikóza sa stala menej bežnou vďaka zlepšeným bezpečnostným opatreniam. Môže sa však vyskytnúť a neexistuje žiadna liečba.
Šance pacienta závisia od závažnosti stavu. Intenzívne zjazvenie pľúc sa môže vyvinúť pri zrýchlenej i pri chronickej silikóze. Jazva ničí zdravé pľúcne tkanivá a znižuje množstvo kyslíka, ktoré môžu pľúca prenášať do krvi.
Aby sa človek silikóze vyhol, je nutné pri rizikovej práci nosiť respirátor, aby sa zabránilo vdychovaniu kremíka. Vodné spreje a metódy rezania za mokra znižujú riziko vystavenia oxidu kremičitému. Dôležité je správne vetranie a monitorovanie kvality ovzdušia na pracoviskách. Pracovníci by mali jesť, piť mimo miest, kde môže byť vo vzduchu oxid kremičitý. Rovnako je nutné umývať si ruky pred každou ďalšou činnosťou, aby sa z rúk odstránil akýkoľvek prach.