Skúška elektrolytom

Elektrolyty sú pozitívne a negatívne nabité častice (ióny),nachádzajúce sa vovnútri buniek, ale tiež v telových tekutinách, medzi ktoré patrí aj krvná plazma. Ich prítomnosť a konkrétna koncentrácia sú potrebné na udržanie homeostázy — stálosti vnútorného prostredia organizmu. Elektrolyty udržiavajú na bunkovej stene určitú hodnotu elektrického napätia. Zmena tohto napätia dokáže otvoriť určité napäťovo riadené kanály v bunkovej stene a tak spustiť procesy, ako je šírenie vzruchu neurónom, sťah kostrového svalu či automatické bitie srdca a mnohé iné.

Stav koncentrácie iónov v krvi je veľmi dôležitý a pomáha pri stanovení diagnózy aj liečby pacienta. Ióny, ktorých koncentrácia sa meria, sú sodík, draslík, chlór, bikarbonát, vápnik, fosfor a horčík. Zistenie hodnôt ich koncentrácie pomáha s diagnosticko-terapeutickou rozvahou. Ióny vypovedajú o stave obličiek, endokrinnej funkcii, bilancii zásad a kyselín v tele a o bilancii vody.

Normálne hladiny iónov sú nasledovné: sodík 135 – 145 mmol/l, draslík 3,6 – 5,4 mmol/l, chlór 98 –108 mmol/l, bikarbonát 18 – 24 mmol/l, vápnik 2,0 – 2,5 mmol/l, horčík 0,5 – 1,0 mmol.

Napríklad pri hypoparatyroidizme (znížená funkcia prištítnych teliesok), pri ktorom nie sú prištítne telieska schopné produkovať normálne množstvo parathormonu (PTH), zodpovedného za udržanie správnej hladiny vápnika v plazme, pozorujeme znížené hodnoty PTH aj znížené hodnoty vápnika.

Pri Addisonovej chorobe sú pozorovateľné zmeny sodíka a draslíka pre nedostatok aldosterónu, hormónu nadobličiek. Zvýšené hodnoty horčíka v plazme sú zase asociované s ochoreniami ako hemolytická anémia (rozpad červených krviniek na podklade autoimunitného ochorenia), obličkové zlyhanie či hyperparatyroidizmus. Odhalenie znížených hodnôt koncentrácií elektrolytov môže pomôcť pri diagnostike mnohých ochorení.

Zmeny iónov mimo ich fyziologického rozmedzia ohrozujú pacienta závažnými komplikáciami. Hodnoty draslíka nižšie ako norma môžu spôsobiť srdcové arytmie (nepravidelný tlkot srdca), príliš vysoké hodnoty vedú k pomalšiemu tlkotu (bradykardia) až k zastaveniu srdcovej aktivity. Nízke hodnoty koncentrácie vápnika a horčíka spôsobujú pacientom nepríjemné, bolestivé kŕče. Príliš vysoké hodnoty vápnika sú asociované so vznikom obličkových kameňov. Veľké množstvo sodíka zase zvyšuje krvný tlak.

Ako sa robí elektrolytová skúška

Pacientovi sa odoberie krv zo žily hornej končatiny. Odber sa väčšinou robí nalačno v ranných hodinách. Pacient by večer pred vyšetrením nemal jesť príliš mastné jedlo a ráno pred odberom by mal vypiť asi pol litra čistej vody (nie čaju ani kávy) a nemal by pred odberom fajčiť.

Proces stanovenia elektrolytov v krvi sa označuje ako potenciometria. Je to metóda na meranie napätia vznikajúceho medzi vnútorným a vonkajším povrchom membrány, ktorá je súčasťou iónovo selektívnej elektródy, ponorenej do vzorky. Membrána prepustí len jeden konkrétny ión (napríklad draslík). Pomocou vnútornej a vonkajšej referenčnej elektródy sa meria zmena napätia v danej vzorke. Hodnota zmeny napätia priamo súvisí s koncentráciou daného iónu vo vzorke. Koncentrácia sa teda stanoví z veľkosti nameraného napätia po prechode iónu cez membránu, pričom tento prechod vyvolal zmenu napätia.

Ak sa elektrolyty stanovujú v pote, používaná metóda sa nazýva pilokarpinová ionoforéza. Na ruku pacienta sa umiestni manžeta, ktorá generuje elektrický prúd a vybudí potné žľazy k exkrécii potu. Pot sa potom zozbiera pomocou filtračného papiera alebo suchej gázy (minimálne 75 mg potu). Metóda sa využíva pri podozrení na cystickú fibrózu. Ide o genetické ochorenie, pri ktorom je nefunkčný kanál v bunkovej stene, ktorý prepúšťa chlór. Deti s touto chorobou sa nazývajú „slané deti” pre ich typicky vysoko slaný pot.