Parkinsonova choroba sa považuje za poruchu mozgu. Môže za ňou byť aj pretrvávajúci zápal spôsobený slabou imunitou.
V nasledujúcom článku sa dozviete:
Imunitný systém je komplexný súbor buniek, tkanív a orgánov v tele, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri obrane proti škodlivým votrelcom, ako sú baktérie, vírusy či iné cudzie látky. Jeho primárnou funkciou je rozpoznať a zničiť tieto patogény, aby sa zachovalo celkové zdravie a integrita orgánov vrátane mozgu, srdca či tráviaceho traktu. V súvislosti s Parkinsonovou chorobou pribúdajú dôkazy, ktoré naznačujú, že slabý imunitný systém môže prispieť k rozvoju a progresii tohto ochorenia.
Parkinsonova choroba je progresívna, neurodegeneratívna porucha charakterizovaná postupnou stratou neurónov produkujúcich dopamín v špecifickej oblasti mozgu nazývanej substantia nigra. Táto strata neurónov vedie k nedostatku dopamínu, čo je kľúčový neurotransmiter pre kontrolu pohybu a koordinácie.
Výsledkom je, že pacienti s Parkinsonovou chorobou pociťujú širokú škálu motorických príznakov, ako sú:
Okrem toho sa môžu vyskytnúť aj nemotorické príznaky, ako sú:
Parkinsonova choroba je chronický a vysiľujúci stav, ktorý sa nedá vyliečiť, avšak rôzne metódy liečby vrátane liekov a hlbokej mozgovej stimulácie môžu pomôcť zvládnuť jej príznaky a zlepšiť kvalitu života pacientov.
Imunitný systém, ktorý nefunguje tak, ako má, je hlavnou hnacou silou systémového zápalu v tele. Pri zdravej imunitnej odpovedi imunitný systém deteguje a zameriava sa na škodlivé patogény alebo poškodené bunky, čím spúšťa zápalovú reakciu, aby odstránil hrozbu a podporil hojenie.
Oslabený imunitný systém môže prispieť k chronickému zápalu tým, že je menej účinný pri rozlišovaní medzi škodlivými útočníkmi a zdravými tkanivami. To môže viesť k pretrvávajúcemu zápalu nízkeho stupňa, pretože imunitný systém neustále uvoľňuje prozápalové molekuly a bunky, aj keď neexistuje žiadna bezprostredná hrozba.
Vzťah medzi slabým imunitným systémom a rozvojom Parkinsonovej choroby je zložitý a ešte nie je úplne objasnený. Existuje však viacero teórii, ktoré sa snažia vysvetliť rolu imunitného systému v patogenéze Parkinsonovej choroby:
Oslabený imunitný systém môže prispieť k neurozápalu tým, že nedokáže primerane regulovať imunitné reakcie. To môže viesť k chronickej aktivácii imunitných buniek v mozgu, ako sú mikroglie a astrocyty, čo vedie k uvoľneniu prozápalových molekúl. Predpokladá sa, že chronický neurozápal prispieva k degenerácii dopaminergných neurónov v substantia nigra, čo je charakteristický znak Parkinsonovej choroby.
Alfa-synukleín je proteín, ktorý sa prirodzene nachádza v mozgu. Avšak pri určitých neurodegeneratívnych ochoreniach, najmä pri Parkinsonovej chorobe, môže alfa-synukleín podliehať abnormálnym zmenám vo svojej štruktúre a forme. Tieto zmenené molekuly alfa-synukleínu majú tendenciu sa zhlukovať a hromadiť v mozgu.
Oslabený imunitný systém môže mať problémy s účinným odstránením týchto abnormálnych proteínových agregátov, ktoré narúšajú normálnu funkciu mozgových buniek, čo môže potenciálne zhoršiť progresiu ochorenia.
Oslabený imunitný systém môže viesť k zvýšenému oxidačnému stresu v mozgu. Oxidačný stres môže poškodiť neuróny a zhoršiť zápal, čo prispieva k rozvoju alebo progresii Parkinsonovej choroby.
Oslabená imunita môže spôsobiť, že pacienti sú náchylnejší na infekcie a toxíny, ktoré môžu byť potenciálnymi spúšťačmi Parkinsonovej choroby. Chronické infekcie alebo vystavenie určitým toxínom môžu aktivovať imunitné reakcie, ktoré vedú k neurozápalu a neurodegenerácii.
V niektorých prípadoch sa imunitný systém môže mylne zamerať na zdravé mozgové bunky vrátane neurónov produkujúcich dopamín, čo vedie k autoimunitnej reakcii, ktorá prispieva k zápalu a poškodeniu neurónov.
Dôležité je však poznamenať, že nie u všetkých ľudí s oslabeným imunitným systémom sa vyvinie Parkinsonova choroba. Spomenuté mechanizmy sú neustále predmetom skúmania. Parkinsonova choroba a jej vývoj je pravdepodobne ovplyvnený kombináciou genetických, environmentálnych a imunitných faktorov. Na úplné pochopenie komplexnej súhry medzi imunitou a Parkinsonovou chorobou je potrebný ďalší výskum.
Aj keď úplne presná príčina Parkinsonovej choroby ostáva neznáma, existujú rôzne zmeny, ktoré môžu ľudia urobiť vo svojom životnom štýle, ktoré môžu pomôcť chrániť ich imunitný systém a potenciálne znížiť riziko vzniku Parkinsonovej choroby a podobných stavov.
Ukázalo sa, že cvičenie znižuje zápal, čo je pravdepodobne jedným z mnohých dôvodov, prečo aktívny pohyb znižuje riziko vzniku Parkinsonovej choroby a tiež má pozitívny vplyv na výsledky u pacientov s už diagnostikovanou Parkinsonovou chorobou.
Tiež by sme sa mali vyhýbať veciam, ako je nadmerný príjem alkoholu a nikotínu, ktoré majú negatívne účinky na imunitný systém. Rovnako tak aj zvládanie stresu čo najlepšie môže spomaliť a pomôcť zlepšovať výsledky mnohých chorôb.
Pokiaľ ide o náš jedálniček, existujú dôkazy, že stredomorská strava a diéta MIND sú veľmi prospešné pre zdravie mozgu. Diéta MIND kladie dôraz na potraviny bohaté na antioxidanty a živiny, ako sú celozrnné potraviny, zelenina, orechy, strukoviny a bobuľovité ovocie. V tejto diéte sú preferovanými bielkovinami ryby a miesto slnečnicového alebo repkového oleja, olej olivový. Diéta MIND tiež navrhuje obmedziť alebo sa vyhnúť červenému mäsu, maslu, vyprážanému a rýchlemu občerstveniu a spracovaným potravinám.
Súvisí so zníženým rizikom kognitívneho úpadku a môže podporovať celkovú funkciu mozgu poskytovaním prospešných živín a znižovaním zápalu. Nedávno bola publikovaná štúdia, ktorá ukázala, že dodržiavanie diéty MIND a stredomorskej stravy je spojené s neskorším nástupom Parkinsonovej choroby.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
https://www.nia.nih.gov/health/parkinsons-disease
https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fnana.2015.00091/full