Pomocou zraku človek získava až 90% informácií o okolitom svete. Jeho stratou vzniká stav, ktorý nazývame slepota.
Po prečítaní tohto článku sa dozviete:
4. január je Svetovým dňom Braillovho písma – špeciálneho typu hmatom čitateľného písma, ktoré využívajú nevidiaci. Ako vlastne slepota vzniká, aké typy rozoznávame a je možné im predchádzať?
Slepota môže byť úplná alebo čiastočná. Človek trpiaci úplnou slepotou (nevidiaci) nie je schopný vnímať podnety z okolia pomocou zraku. Slepota je zrakové postihnutie, pri ktorom človek nedokáže pomocou zraku rozoznať nič, dokonca ani prítomnosť či neprítomnosť svetla.
Namiesto toho niektorí nevidiaci ľudia dokážu stratu zraku kompenzovať lepším vnímaním iných zmyslových podnetov – zvukových podnetov či vibrácií.
Čiastočná alebo praktická slepota je stav, pri ktorom schopnosť videnia nie je úplne stratená, no je značne obmedzená.
Ľudia s čiastočnou slepotou môžu mať problém s neostrým videním, rozoznávaním niektorých tvarov a predmetov. Dokážu však vidieť svetlo, vnímať farby a tvary.
Slepota sa u človeka môže rozvinúť aj ako príznak nejakého ochorenia, ktoré prebieha v mozgu, na zrakovom nerve, prípadne inej časti oka.
Ak sa strata zraku alebo jeho zhoršenie objaví náhle, je potrebné bezodkladne vyhľadať odbornú lekársku pomoc.
Existuje viacero dôvodov, kvôli ktorým môže človek prísť o zrak. Príčinou vzniku slepoty môže byť vrodená (genetická) chyba, úraz alebo ochorenie. Medzi ochorenia, ktoré môžu spôsobiť stratu zraku patrí najmä:
Glaukóm známy aj ako zelený zákal je najčastejšou príčinou slepoty vo svete. Až 13% ľudí, ktorí trpeli zeleným zákalom neskôr príde o zrak. Glaukóm postihuje najmä ľudí vo veku nad 40 rokov, častejšie ním trpia ženy.
Príčinou straty zraku je zvýšený vnútroočný tlak a následné poškodenie zrakového nervu. Nebezpečné je, že človek spočiatku o ochorení ani nevie. Najčastejším príznakom glaukómu je postupné zhoršenie videnia, ktoré si človek vôbec nemusí všimnúť. Preto sa zväčša odhalí až v pokročilom štádiu.
Makulárna degenerácia je ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu makuly (žltej škvrny), teda tej časti oka, ktorá je zodpovedná za vnímanie detailov. Postihuje zvyčajne starších dospelých ľudí a je najčastejšou príčinou straty centrálnej zrakovej ostrosti u ľudí nad 50 rokov.
Postupná strata zraku sa väčšinou začne rozvíjať najskôr na 1 oku. V súčasnosti nie je možné vyliečenie tohto ochorenia. Dá sa však stabilizovať a predchádzať tak významnej strate zraku.
Šedý (sivý) zákal alebo katarakta je ochorenie, pri ktorom vznikne zakalenie pôvodne čírej šošovky oka. Táto zmena v šošovke znemožňuje videnie.
Väčšina prípadov sivého zákalu sa rozvíja pomaly. Najčastejšie popisovaný príznak šedého zákalu, ktorý pacienti popisujú, je pohľad „ako cez zahmlené sklo“. Ďalej sa prejavuje sťaženým čítaním, sťaženým riadením auta a podobnými problémami pri iných aktivitách. V neskorších štádiách katarakta vyžaduje operáciu.
Diabetikom hrozí 10 až 20 krát vyššie riziko vzniku slepoty, než ľuďom, ktorí diabetom netrpia.
Najčastejšou komplikáciou diabetu je totiž diabetická retinopatia, ktorá patrí medzi časté príčiny vzniku slepoty vo vyspelých krajinách.
Diabetická retinopatia vzniká ako následok dlhodobo zvýšenej hladiny glukózy v krvi. Vysoké hladiny glukózy spôsobujú poškodenie drobných cievok, ktoré zásobujú sietnicu oka krvou (s kyslíkom a živinami).
Diabetická retinopatia nebolí. Prejavuje sa až v pokročilých štádiách, kedy si pacienti môžu všimnúť postupné zhoršenie videnia (zníženie ostrosti) či zníženej citlivosti vnímania farieb. Tieto javy môžu byť zároveň prvými príznakmi slepoty.
Ďalšími príznakmi, ktoré môže človek s čiastočnou slepotou alebo človek prichádzajúci o zrak pociťovať sú:
Bohužiaľ, neexistujú preventívne opatrenia, ktoré by dokázali zabrániť vzniku vrodenej slepoty. Avšak ľudia, ktorí zrakovým ochorením netrpia, môžu svoj zrak chrániť viacerými spôsobmi.
Najdôležitejším z nich je dodržiavanie pravidelných lekárskych prehliadok u očného lekára. Takéto vyšetrenie by ste mali podstúpiť 1 raz za 2 roky. Diabetici by mali podstúpiť preventívne prehliadky častejšie – minimálne 1 raz do roka, tehotné diabetičky každé 3 mesiace.
Okrem toho by sme si mali chrániť zrak na dennej báze pred slnkom a ostatnými vonkajšími vplyvmi, použitím vhodných ochranných pomôcok. Pri práci s rizikom poranenia očí preto vždy používajte ochranné okuliare.
Rovnako nevyhnutná je aj ochrana očí pred UV žiarením pomocou slnečných okuliarov a to počas každého ročného obdobia, nie len v lete. O tom, ako správne vybrať a nosiť slnečné okuliare tak, aby zrak chránili si môžete prečítať v našom článku.
Okrem čiastočnej a úplnej slepoty, existuje aj pojem snežná slepota. Je však od predchádzajúcich dvoch trochu odlišná. Ide o stav, ktorý môže vzniknúť najčastejšie pri pobyte na horách, pokiaľ svoj zrak dostatočne nechránite.
Pri každom pobyte v exteriéri (počas dňa) sú vaše oči vystavené nebezpečnému UV žiareniu. Preniká aj cez mraky a je schopné odrážať sa od rôznych plôch a povrchov – napríklad od piesku, od cesty, od vody a samozrejme, aj od snehu.
Odrazením od snehu môžu intenzívne svetelné UV lúče dokonca spôsobiť stav, ktorý sa nazýva snežná slepota. Dochádza pri ňom k akútnemu poškodeniu očnej rohovky, ktoré sa prejavuje intenzívnou bolesťou pri otváraní oka.
Človek so snežnou slepotou teda nepríde o zrak, ale nie je schopný kvôli bolesti otvoriť oči a zrak využívať. Z dlhodobého hľadiska môže UV žiarenie zhoršovať degeneratívne procesy a skutočne zhoršovať kvalitu zraku či viesť až k jeho strate.
Farbosleposť alebo odborne daltonizmus je porucha schopnosti farebného videnia. Toto ochorenie je dedičné a postihuje 20 krát častejšie mužov, než ženy.
Vo väčšine prípadov sa nejedná o úplnú neschopnosť vnímať farby. Farbosleposť sa prejavuje najmä tak, že pacient vníma farby inak, než jeho okolie. Najčastejším problémom je rozlíšenie zelenej, hnedej, červenej a oranžovej farby.
Braillovo písmo má pre ľudí so zrakovým postihnutím nenahraditeľný význam. Využívajú ho nevidiaci aj slabozrakí. Čo to ale Braillovo písmo je?
Ide o formu abecedy a vyjadrenia číselných symbolov, ktoré je možné vnímať hmatom. Každé písmeno a číslo je znázornené pomocou 6 bodov (hrbolčekov). Pomocou Braillovho písma je dokonca možné zapísať aj noty a matematické či iné vedecké symboly.
Táto forma písma bola pomenovaná po svojom vynálezcovi Louisovi Braillovi, ktorý žil v 19. storočí a bol pôvodom z Francúzska).
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
Mayoclinic: Cataracts diagnosis treatment
Syndróm suchého oka je stav, ktorý označujeme ako poruchu slzného filmu kvôli nedostatku sĺz, alebo ich zvýšenému odparovaniu , čo…
Úrazy oka sa každoročne objavujú pomerne často, ako u detí, tak aj u dospelých. V letných mesiacoch sa však vyskytujú o čosi viac. Viete,…
V dospelosti by sme mali chodiť každé 2 roky na preventívnu prehliadku k očnému lekárovi. Môže včas odhaliť vážne problémy,…
