Spánok na chrbte aj príslušnosť k menšine. Čo spôsobuje spánkovú paralýzu?

V tomto článku sa dozviete

• Vnímame, ale „oslobodiť“ sa nedokážeme 
• Mozog sa nám snaží zabrániť, aby sme počas spánku vyskočili na rovné nohy
• Spôsobiť ju môže trauma, ale aj práca na smeny 
• Spánková paralýza si nevyberá podľa veku 
• Zaregistrujeme vôbec, že má niekto epizódu paralýzy? 
• Dokáže so spánkovou paralýzou pomôcť lekár? 

Vnímame, ale „oslobodiť“ sa nedokážeme 

Spánková paralýza patrí medzi parasomnie, teda poruchy spánku, ktoré súvisia s abnormálnymi stavmi. Dala by sa opísať ako zmiešaný stav vedomia, niečo medzi spánkom a bdelosťou. Niektorí sú počas nej pri vedomí, bdelí, úplne si uvedomujú svoje okolie, iní popisujú len čiastočné vedomie. Typické pre ňu je, že sme paralyzovaní, niektorí môžu mať aj otvorené oči. Strácame kontrolu nad svalmi a nedokážeme sa pohnúť, ani prehovoriť. 

Menej často môžeme mať mimotelový zážitok. Je to napríklad pocit, že sa vznášame nad posteľou a pozeráme sa na seba. K paralýze sa častejšie pridružujú aj znepokojujúce halucinácie. Vidíme, počujeme či cítime ľudí alebo veci, ktoré tam nie sú. Môžeme mať pocit, že sa nás pokúšajú zadusiť. Niekedy sa vyskytujú aj symptómy ako bolesť hlavy či svalov a potenie.^1,2,3,5

Spánková paralýza vyvoláva veľmi nepríjemné pocity. Cítime úzkosť, strach, obavu, že zomrieme alebo dokonca, že sme už zomreli. Je desivá aj preto, že hoci vnímame a dýchame, nedokážeme robiť nič, čím by sme mohli stav zvrátiť. Máme pocit, že sú to najdlhšie momenty nášho života. ^1,2,3

Mozog sa nám snaží zabrániť, aby sme počas spánku vyskočili na rovné nohy

Epizódy spánkovej paralýzy zvyčajne netrvajú dlho. Väčšinou je to od niekoľkých sekúnd až po 20 minút. V priemere je to 6 až 7 minút. Paralýza niekedy skončí sama od seba, inokedy vonkajším vplyvom, napríklad, ak sa nás niekto dotkne alebo sa nám prihovorí. Môže sa dokonca stať, že atóniu (stuhnutie svalov) prekonáme sami, a to intenzívnym úsilím pohnúť sa, napríklad sa snažiť žmurkať alebo pohnúť prstami.⁷ 

Vyskytuje sa najmä pri zaspávaní a prebúdzaní vtedy, keď sa naruší inak hladký prechod medzi fázami spánku. Jednoducho povedané, ak sa zobudíme počas fázy, v ktorej sa nám sníva. Hovorí sa jej REM. 

Náš mozog je počas nej veľmi aktívny. Pocity, pohľady či zvuky, čo sa objavujú v našej hlave počas snov, sú ako skutočné. Zároveň ale vtedy mozog „vypína“ signály do zvyšku tela. Paralyzuje naše svaly, aby nám zabránil vyskočiť na rovné nohy a ísť si sny plniť. Preto ak sa nám i sníva, že jazdíme na lietajúcom psovi, vďaka paralyzovaným svalom ostávame v posteli a spíme ďalej. Ak sa ale v tejto fáze prebudíme, sme kvôli „vypnutým signálom“ paralyzovaní, neschopní pohybu, ale pri vedomí.^{4, 6}

Spôsobiť ju môže trauma, ale aj práca na smeny 

Podobne ako pri nočných morách a desoch, vedci neodhalili presnú príčinu spánkovej paralýzy. Na túto tému realizovali množstvo výskumov a štúdií, ktoré poukázali na viacero faktorov, ktoré stav spôsobujú.

Spánková paralýza môže súvisieť napríklad s iným poruchami spánku. Zvykne sa objaviť u ľudí, ktorí trpia kŕčmi v nohách počas spánku, insomniou (nespavosťou) alebo narkolepsiou. To je neurologické ochorenie, ktoré spôsobuje nadmernú dennú spavosť. Výskum na čínsko-taiwanských pacientoch s obštrukčným spánkovým apnoe ju zase spojil s touto diagnózou. Vyššiu mieru výskytu odhalil u 41 zo 107, teda 38 % z nich.^2,6,8 

Spánková paralýza môže takisto súvisieť s poruchami duševného zdravia. Vedci zaznamenali, že sa s ňou trápia ľudia s úzkostnými poruchami, bipolárnou, panickou či posttraumatickou stresovou poruchou.^2,3 PTSD (posttraumatická stresová porucha) sa môže objaviť u tých, ktorí prešli traumatickou udalosťou, napríklad boli v detstve sexuálne zneužívaní či týraní. 

Podobne ako u iných porúch spánku aj spánková paralýza sa objavuje u ľudí, ktorí majú problém s alkoholom a drogami alebo si od nich odvykajú. Môže byť takisto následkom užívania či vysadenia liekov. Spúšťačom často býva i stres, zlá spánková hygiena či rozhádzaný denno-nočný cyklus, ktorý majú napríklad ľudia pracujúci na smeny alebo cestujúci s jet lagom (stav po dlhom cestovaní rýchlym dopravným prostriedkom cez rôzne časové pásma).^2,3,5,9 

Spánková paralýza si nevyberá podľa veku 

Vedci sa domnievajú, že spánková paralýza je pomerne bežný jav. Jej epizódy v určitom bode svojho života zažije asi takmer každý z nás. U niektorých sa vyskytne jediný raz, iní sa v tomto stave ocitajú pravidelne. Môžu sa objaviť a objavujú sa u ľudí v akomkoľvek veku. Často sa začínajú v období dospievania, vo veku 14 až 17 rokov. 

Ich výskyt je častejší vo vekovej skupine 20 až 30 rokov. Štúdia, ktorá zoskupila dáta z viacerých iných výskumov spánkovej paralýzy, ukázala, že častejšie postihuje študentov – až 28,3 % z nich zažilo aspoň jednu epizódu spánkovej paralýzy. Ešte rozšírenejšie to bolo u psychiatrických pacientov (31,9 %). Viac ako tretina psychiatrických pacientov zase priznala celoživotné problémy so spánkovou paralýzou. Štúdia tiež naznačila, že menšiny zažívajú celoživotnú spánkovú paralýzu vo vyššej miere ako belosi.^{3,13,10,11,12}

Zaregistrujeme vôbec, že má niekto epizódu paralýzy? 

Ak má partner či dieťa nočný des, nemáme ho veľmi šancu prehliadnuť, keďže pri tom často kričí alebo sa prechádza. Spánková paralýza je oveľa menej nápadná, postihnutý sa pri nej nedokáže pohnúť a ani vydať zvuk. Veľmi ťažko ju, najmä v prípade, že sa objavila prvýkrát, „vedľa seba“ zaregistrujeme, keď spíme. 

V prípade, že sa vracia častejšie, dokážu ju niektorí odhaliť. Spoznajú ju na základe znakov, akými sú zmena dýchania, napäté telo či podľa toho, že vidia partnera ležať úplne nehybne a dokonca môže mať aj doširoka otvorené oči. 

V prípade, že tento stav spozorujeme, môžeme sa pokúsiť dotyčnému pomôcť dostať sa z epizódy. Zo skúsenosti ľudí, ktorí spánkovou paralýzou trpia, môžeme povedať, že zvykne pomôcť dotyk, prihovorenie sa či pokus o prebudenie. 

Ten by však mal byť pokojný. Nemali by sme človekom triasť alebo ho skúšať prebudiť náhle. Nikdy totiž nevieme, akú hrôzu práve prežíva. Treba sa ho dotýkať jemne a hovoriť pokojným hlasom. Niektorí pacienti uviedli, že im pomáha, keď sa sústredia na zvuk hlasu blízkeho, pretože ho vnímajú ako jedinú skutočnú vec. 

Dôležité je takisto pri trpiacom ostať aj po epizóde a uistiť ho, že sa nemá čoho báť. Pretože napriek tomu, že bol pri vedomí či kompletne prebudený, chvíľu trvá, kým sa spamätá. Ak sa spánková paralýza vracia, je na mieste, aby ste blízkeho povzbudili, nech vyhľadá odbornú pomoc.¹⁴ 

Dokáže so spánkovou paralýzou pomôcť lekár? 

Pre väčšinu ľudí nepredstavuje spánková paralýza problém. Je to najmä preto, že sa vyskytuje príliš zriedkavo na to, aby viedla k vážnejším zdravotným ťažkostiam. Asi u 10 % ľudí to však tak v pohode nie je. Epizódy sa u nich objavujú často alebo sú veľmi znepokojujúce. Čím dlhšie trvajú, tým viac úzkosti či stresu spôsobujú a negatívne ovplyvňujú kvalitu života. Môže to dôjsť až do takého stavu, že človek bude mať obavy zaspať, čo povedie k nedostatku spánku, a ten zase k ďalším následkom na celkové zdravie. 

V tomto prípade je na mieste obrátiť sa na lekára. Testy na spánkovú paralýzu nie sú, preto vás doktor zahrnie otázkami. Bude ho zaujímať vaša anamnéza a spánkový režim. Do detailov musí poznať, čo sa s vami počas epizód spánkovej paralýzy deje – koľko trvá, ako často sa vyskytuje, čo pri nej vidíte a cítite. Preto vám môže odporučiť viesť si spánkový denník.^2,3,5 

V prípade, že lekár nadobudne podozrenie, že epizódy môžu byť výsledkom iných stavov, môže vám odporučiť zúčastniť sa spánkovej štúdie. Tá dokáže napríklad odhaliť narkolepsiu. Ak si myslí, že za stavom stojí psychiatrická diagnóza, pošle vás k odborníkovi na duševné zdravie.^2,3,5,13 

Nelieči sa diagnóza, ale jej príčiny 

Konkrétna liečba spánkovej paralýzy neexistuje. Boj s ňou sa zameriava na odstránenie čohokoľvek, čo spôsobuje jej vznik. Napríklad v prípade bipolárnej poruchy sa nasadia lieky na toto ochorenie. Ak je príčinou stres, začne sa pracovať na jeho odstránení. 

V prípade, že spánková paralýza nie je spojená s inými poruchami či konkrétnou traumou, si najlepšie pomôžete úpravou svojej životosprávy. Podobne ako pri iných poruchách spánku je výbornou prevenciou pravidelný spánkový režim, udržiavanie dobrej spánkovej hygieny, obmedzenie stresu a udržiavanie denných návykov, ktoré pozitívne ovplyvňujú kvalitu spánku (napríklad cvičenie). 

Odborníci takisto odporúčajú spať na boku. Ľudia, ktorí spia na chrbte, sú na spánkovú paralýzu náchylnejší.^2,3,5,13