Mnohí fajčiari si myslia, že ich cigareta pred spaním upokojí a prinesie im sladké sny. V skutočnosti je to však naopak. Zlozvykom môžete oberať o spánok nielen seba, ale aj partnera. Svojím chrápaním.
Pri fajčení a jeho negatívnych vplyvoch sa najčastejšie spomína vyššie riziko rakoviny pľúc, prípadne porážky. Nikotín, návyková chemická látka, ktorá je v cigaretách a uvoľňuje sa pri fajčení, však výrazne pôsobí aj na naše kognitívne (poznávacie) schopnosti. Fajčiari o ne prichádzajú rýchlejšie a majú tak častejšie problémy so sústredením, pamäťou či učením sa. Zlozvyk takisto zvyšuje riziko demencie.1
Z tohto hľadiska je fajčenie cigariet rizikové hlavne pre dospievajúcich. Mozog a jeho časti sa totiž vyvíjajú až do mladej dospelosti, čo môže byť až do 25 rokov.17
Ak ho priskoro vystavíme nikotínu, môžeme ohroziť najmä oblasti zodpovedné za pozornosť, pamäť a učenie. Fajčenie negatívne ovplyvní aj neuroplasticitu mozgu. Teda jeho schopnosť meniť sa v závislosti od rôznych vplyvov a faktorov. Tými sú napríklad lieky, hormóny, strava, choroby a stres.2,18
Výskumy tiež ukázali, že u mladých fajčiarov sa môžu okrem vyššie spomenutých problémov častejšie objaviť aj psychické poruchy. Napríklad depresia, úzkosti, závislosť od drog alebo antisociálna porucha osobnosti.3
Vapovanie, teda fajčenie elektronických cigariet, ktoré dnes obľubujú najmä mladí ľudia, nie je o nič menej škodlivé.
Náš mozog pozostáva z miliárd buniek, ktoré uchovávajú rôzne informácie. Prenášanie informácií a vzruchov medzi týmito bunkami, zvanými neuróny, majú na starosti neurotransmitery – prenášače.4
Nikotín dokáže napodobniť funkcie niektorých prenášačov, a tým meniť chemické funkcie v mozgu.5
Dáva mu rovnaké signály ako acetylcholín, neuroprenášač, ktorý je kľúčový pre fungovanie a zdravie mozgu a tela.6 Je nevyhnutný pre kognitívne funkcie i nervovo-svalovú činnosť. Je dôležitý pre koncentráciu, učenie, pamäť i kvalitu spánku. Nikotín sa však veľmi rýchlo vstrebáva, čím do mozgu a tela vysiela neprirodzene veľa signálov. Zvyšuje sa tak aj ich aktivita. Práve preto sa po cigarete môžeme cítiť plní energie.
Ak bude prísun nikotínu pravidelný, bude sa acetylcholínových prenášačov vytvárať menej a pri častom fajčení sa môžete dostať do stavu, že prenášačov budete mať nedostatok a nikotín začneme tolerovať. A nielen to. Ak vtedy fajčiť prestaneme, a hladina nikotínu v tele klesne, telo si ho bude doslova vyžadovať.1 Jeho výrazný nedostatok sa prejavuje nutkaním zapáliť si, nepokojom, problémami so sústredením alebo spánkom, podráždenosťou, úzkosťou či zvýšenou chuťou do jedla.
Nikotín vplýva aj na uvoľňovanie dopamínu, hormónu šťastia. Pri jeho uvoľnení sa cítime príjemne, dáva nám motiváciu a chuť konať. Takto ale mozog reaguje aj na nikotín a iné psychotropné látky (drogy).
Po cigarete či inom tabakovom výrobku s obsahom nikotínu sa nám do mozgu vyplaví mnohonásobne viac dopamínu než je bežné a naruší to chemickú rovnováhu. Telu už nebude stačiť rovnaká dávka, aby uvoľnilo také isté množstvo dopamínu. Bude potrebovať stále viac. Nastať tak môže až zníženie počtu dopamínových receptorov. A aj to vedie k závislosti na nikotíne a už spomínaným abstinenčným príznakom.7,8
Fajčenie cigariet a nikotín, ktorý sa ním dostáva do nášho tela a pôsobí na prenášače, ovplyvňuje aj našu náladu a spánok. Nejeden výskum dokázal, že s poruchami spánku sa stretávame častejšie u fajčiarov než u nefajčiarov.
Hladiny prenášačov v mozgu kolíšu a ich nestálosť vplýva na cyklus spánku a bdenia. Pre cigaretu máme problém zaspať, častejšie sa budíme a náš spánok je plytší, ľahšie nás z neho niečo vytrhne. Celkovo spíme v noci horšie a cez deň sme unavení a ospalí.9
Problémy, ktoré fajčiarov pri spaní trápia, závisia od ich návykov. Teda od toho, kedy, koľko a ako často majú potrebu zapáliť si.
Problémy so spánkom spôsobuje už to, že sme od fajčenia závislí. „Tuhí“ fajčiari, ktorí fajčia „jednu od druhej“, častejšie nedokážu zaspať alebo sa v noci budia pre nedostatok nikotínu. No nikotín je stimulant („nabudzovač“) a ak ho telu dodáme pred spaním, môžeme mať ešte väčší problém so zaspávaním.
Fajčenie dokáže narušiť aj spánkové cykly, ktoré pozostávajú zo štyroch fáz. Môže tak viesť k roztrieštenému či celkovo kratšiemu spánku, dlhému zaspávaniu a menej kvalitnému hlbokému regeneračnému spánku.10,11
Nikotín, nielen ten v cigaretách, podobne ako káva, najviac ovplyvňuje NREM fázu, počas ktorej je náš spánok najhlbší. Avšak podľa viacerých výskumov strávili fajčiari v porovnaní s nefajčiarmi výrazne vyššie percento času v 1. a 2. fáze. Oveľa menej spali hlbšie a pokojnejšie v 3. fáze, ktorá je pre regeneráciu organizmu kľúčová.12
Zistenia z týchto štúdií tiež ukázali, že fajčiari spia v priemere kratšie a zaspať im trvá dlhšie. Takisto sú častejšie počas spánku nepokojní. Účastníci prieskumu hlásili aj nočné prebudenia kvôli cigarete. Najnáchylnejší na roztrieštený a nepokojný spánok bývajú silno závislí fajčiari.9,12
Aj nikotínové náhrady môžu veľmi ovplyvniť spánok. Za spomínané problémy so spánkom nemôže samotná cigareta, ale najmä nikotín, ktorý obsahuje. Napríklad aj také e-cigarety, ktoré sa zvyknú považovať za menej škodlivé než tie klasické, môžu stáť za prebdenými nocami. Rovnako ako nikotínové náplasti alebo žuvačky.10
Obávať sa ale nemusíme nikotínu v čaji. V listoch sa nachádza len stopové množstvo tejto škodlivej látky, ktorá sa navyše dostáva do tela inak než pri cigaretách. Vdychovaný nikotín vstrebajú pľúca a do tela sa spolu so svojimi opojnými účinkami dostáva okamžite. Nikotín v nápoji spracováva tráviaca sústava, a kým sa v zanedbateľnom množstve vylúči, trvá to aj niekoľko hodín.13
Cigarety, klasické aj elektronické, stoja za rakovinou či poškodením pľúc a stavmi ako chronická obštrukčná choroba pľúc alebo za ich zápalom. Tiež môžu byť príčinou zhoršenia iných respiračných (dýchacích) problémov. Napríklad astmy, prechladnutia či infekcie dýchacích ciest. Zvyčajne zhoršujú aj problémy s dýchaním, ktoré ovplyvňujú spánok.10,14
Napríklad je to syndróm obštrukčného spánkového apnoe, teda chronická porucha dýchania, pri ktorej počas noci opakovane na niekoľko sekúnd prestávame dýchať. Spôsobuje ho zle fungujúce dýchacie svalstvo alebo obštrukcia (prekážka) horných dýchacích ciest, ktorou môže byť upchatie či zúženie. Nastáva napríklad tým, že sa svalstvo hrdla počas spánku príliš uvoľní, „zapadne“, a tým zablokuje horné dýchacie cesty.
Za vznikom spánkového apnoe býva vrodená chyba, alkohol, obezita i škodlivé látky v cigaretách, ktoré môžu vyvolať podráždenie až opuch dýchacích ciest, najmä mäkkých tkanív nosa a hrdla. Opuchom sa dýchacie cesty zúžia a obmedzí sa prúdenie vzduchu. Výsledkom býva tiež chrápanie a podľa výskumov aj preukázateľne vyššia pravdepodobnosť, že budete trpieť závažnejším spánkovým apnoe.11,15
Nikotín je veľmi návykovou látkou a zbaviť sa závislosti od neho nie je jednoduché. Odvykanie od cigariet a vysadenie nikotínu sprevádzajú abstinenčné príznaky, ktoré ovplyvnia každodenné fungovanie, ale aj spánok. Do akej miery to bude, závisí od toho, aká silná je závislosť.10
Poruchy spánku sú pri odvykaní od fajčenia bežné. Niekto je pri znížení množstva alebo úplnom vysadení nikotínu otupený a malátny aj počas dňa. Býva častejšie unavený a spí viac ako zvyčajne. Často sa však vyskytuje aj opačný extrém. Abstinujúci fajčiar má veľakrát problém vôbec zaspať. Nespavosť je veľmi bežným príznakom odvykania od nikotínu.16
Káva v jednej ruke a cigareta v druhej – tento scenár ste už iste videli nielen v mnohých filmoch, ale aj…
MUDr. Imrich Mucska je odborníkom v oblasti spánkovej medicíny. Ako predseda Slovenskej spoločnosti spánkovej medicíny pracuje na vytváraní podmienok pre…
Človek vydrží veľa, ale bez spánku, podobne ako bez jedla či vody, neprežije. Sú dni, keď nevieme zaspať, inokedy sa…
