Konečne plánujete zmeniť prácu, no stačí pomyslieť na pohovor a žalúdok vám zviera ako v zveráku. Tep vystrelí nahor, v hlave sa spustí katastrofický film. Životopis ostane neodoslaný, nový džob v nedohľadne. Prečo sa tak bojíme zmien?
Aby ste pochopili, prečo vás aj drobná zmena v dennej rutine dokáže rozhodiť, treba sa pozrieť na to, ako sa mozog vyvíjal a ako spracováva nové informácie.
V prostredí našich predkov bolo všetko neznáme často spojené s rizikom – neznáme zviera mohlo byť predátor, neznámy koreň jedovatý, neznámy terén mohol viesť k úrazu alebo smrti. V takejto realite prežil ten, kto uprednostňoval to, čo už poznal a čo sa ukázalo ako bezpečné. To sa odrazilo aj v tom, ako sa náš mozog „nastavil“ cez milióny rokov evolúcie.1
Medzi hlavné nastavenia uvažovania, ktoré formovali naše správanie, patria negatívne skreslenie, averzia voči strate a energetická úspora.
Negatívne skreslenie znamená, že hrozby, chyby a nepríjemné podnety vnímame silnejšie než pozitívne udalosti.
Psychológovia Vaish, Grossmann a Woodward vo svojej štúdii upozorňujú, že keď narazíte na niečo neznáme a nejasné, mozog najprv automaticky hľadá a predpokladá možné riziká namiesto toho, aby sa sústredil na to, čo je v poriadku.2
Niečo podobné môžeme pozorovať aj u detí. Keď sa ocitnú v novej situácii, sledujú dospelých a z ich reakcií si skladajú obraz o tom, či je všetko v poriadku. Stačí, že zaregistrujú napätie v hlase, zamračenú tvár alebo rýchle gestá a spozornejú. Upokojujúce signály si pritom často pustia k telu až vtedy, keď nič „varovné“ nevidia.3
Svoju rolu zohráva aj výchova. Výchovné štýly ovplyvňujú, či budete zmenu vnímať skôr ako výzvu alebo hrozbu.
Ak ste vyrastali v autoritatívnom prostredí, teda s jasnými pravidlami, ale aj podporou a porozumením, máte lepšie predpoklady zvládať neznáme situácie.
Naopak, pri autoritárskej výchove sa učíme poslúchať zo strachu z trestu. V dospelosti sa to môže prejaviť ako obava zo zlyhania a neochota opustiť „bezpečnú zónu“.4
Bolesť zo straty býva približne dvakrát silnejšia než radosť z toho, čo sme získali. Tento efekt opísali už psychológovia Daniel Kahneman a Amos Tversky vo svojej práci o prospektovej teórii, kde ukázali, že straty majú v našom rozhodovaní prirodzene vyššiu váhu než zisky.5
Napríklad ak riskujete stratu 100 eur, väčšina z nás do toho pôjde až vtedy, keď môžu získať aspoň 200 až 225 eur.
Keď stojíte pred zmenou, mozog sa preto často najskôr pýta „Čo tým stratím?“, až potom zvažuje „Čo mi to môže priniesť?“. A práve toto nastavenie podporuje tendenciu zostať v tom, čo poznáte, aj keď vás to neuspokojuje.
Mozog je energeticky veľmi náročný orgán. Spotrebuje až 20 % celkového kyslíka a energie, hoci tvorí len približne 2 % telesnej hmotnosti.6
Keď sa učíme niečo nové alebo meníme zvyky, musí pracovať intenzívnejšie než pri automatických rutinách. Vyhodnocuje, sústredí sa a postupne si vytvára nové prepojenia, čo je metabolicky náročné.
Uprednostňuje preto prirodzene návyky a rutiny, s ktorými funguje „na autopilot“ a stoja nás menej energie.
Zdroj: Freepik.com
Predstavte si, že vám v práci príde správa: „Od budúceho mesiaca meníme tím a budete mať nového šéfa.“ Alebo sa dozviete, že musíte hľadať nové bývanie, lebo sa váš prenajímaný byt predáva.
V tej chvíli vám možno zovrie žalúdok, rozbúcha sa srdce a v hlave rozbehne kolotoč scenárov. Pritom sa ešte nič nestalo, len prišla informácia.
Takto sa ozývajú staršie časti mozgu, ktoré reagujú automaticky. Keď mozog vyhodnotí niečo neznáme alebo neisté ako možné riziko, rýchlo spustí poplach.
Kľúčovú úlohu zohráva amygdala, ktorá spracúva strach a funguje ako vnútorný poplašný systém. Keď zachytí podnet, ktorý vyhodnotí ako hrozbu, napríklad zmenu v práci, spustí reakciu.7
Signál z amygdaly smeruje do hypotalamu (malej časti mozgu, ktorá funguje ako riadiace centrum), ktorý dá telu pokyn, ako má reagovať. Výsledok možno poznáte:
Zmena vie vyvolať napätie, čo je úplne prirodzené. V primeranej miere vás môže nakopnúť, zlepšiť pozornosť a pomôcť zvládnuť náročnú situáciu. Ťažkosti sa objavia vtedy, keď prichádzajú neprebádané podnety jeden za druhým, prípadne keď tlak nepoľavuje.
V takom nastavení sa organizmus nestihne „prepnúť“ späť do pokojnejšieho režimu a zostáva v pohotovosti.
Postupne si môžete všimnúť, že:
Z toho sa ľahko stane začarovaný kruh. Keď ste dlhšie preťažení, prah odolnosti klesá a ďalšie novinky vnímate intenzívnejšie. To, čo by inokedy bolo len nepríjemné, začne pôsobiť ohrozujúco. A čím viac očakávate, že príde ďalšia náročná situácia, tým viac napätia prežívate.9
Nie je to znak, že nezvládate život. Skôr ide o signál, že telo aj myseľ potrebujú po období záťaže oddych, aby sa mohli vrátiť do rovnováhy. Ak máte nad okolnosťami aspoň čiastočnú kontrolu, pomáha robiť zmeny postupne, medzi krokmi si dopriať pauzu a nechať si priestor na regeneráciu.
Keď robíte niečo stále rovnako, mozog si to časom „zautomatizuje“. Aj preto sa cesta do práce časom zmení na rutinu. Nepotrebujete riešiť každú odbočku, viete, čo vás čaká, a vďaka tomu sa cítite istejšie.
Keď však zmeníte trasu, pozornosť ide okamžite hore. Sledujete značky, kontrolujete, či idete správne, a aj malá neistota vás môže unaviť viac než zvyčajne. Tento pocit sa pritom často zmierňuje s opakovaním. Čím častejšie novú cestu absolvujete, tým známejšia je pre nervový systém a tým menej energie stojí.
Podobný princíp ilustruje známa štúdia londýnskych taxikárov, ktorú v roku 2000 publikovala neurovedkyňa Eleanor Maguireová s kolegami v časopise PNAS.10 Porovnali mozgy licencovaných londýnskych taxikárov s ľuďmi, ktorí sa v meste takto intenzívne neorientovali. Ukázalo sa, že taxikári mali výraznejšiu časť hipokampu, teda oblasti mozgu spojenej s pamätaním si trás a orientáciou v priestore. Zároveň platilo, že čím dlhšie jazdili, tým bol rozdiel výraznejší.
Znamená to, že vaša myseľ sa prispôsobuje tomu, čo pravidelne používate a trénujete.
Rovnako môžete vnímať aj bežné zmeny v živote. Na začiatku bývajú náročnejšie, lebo si vyžadujú viac pozornosti a energie. Keď však máte možnosť robiť ich opakovane a postupne, časom sa stanú známejšie a zvládnete ich s menšou námahou.
Dobrá správa je, že na zmenu sa dá pripraviť tak, aby vás nestála zbytočne veľa energie. Pomáha, keď si ju rozdelíte na zvládnuteľné kroky, necháte si medzi nimi priestor na oddych a nepustíte sa do viacerých noviniek naraz. Nižšie nájdete jednoduché postupy, ktoré vám uľahčia prispôsobenie a znížia napätie.
Keď vás chytí strach, hlava vám hneď začne ponúkať najhoršie verzie toho, čo sa môže stať. Nemusíte sa presviedčať, že sa nič zlé nestane. Pomáha, keď so strachom hovoríte inak a prestanete mu veriť každé slovo.11
| Pôvodná myšlienka | Preformátovaná myšlienka |
| „Nezvládnem to.“ | „Cítim stres, pretože robím niečo nové. To je normálne.“ |
| „Keď urobím chybu, všetko pokazím.“ | „Chyby sú súčasť učenia. Bez nich sa neposuniem.“ |
| „Musím to zvládnuť hneď a dokonale.“ | „Stačí urobiť jeden malý krok. Zvyšok príde postupne.“ |
Psychológovia odporúčajú namiesto otázky „Prečo sa tak cítim?” (ktorá vedie k hľadaniu vinníkov) klásť otázku „Čo môžem teraz urobiť?” (ktorá aktivuje akčné centrá v mozgu).12
Všímavosť pomáha upokojiť nervový systém a znížiť prehnanú reakciu amygdaly. Pri pravidelnej meditácii sa učíte reagovať pokojnejšie, ľahšie sa ovládate a lepšie sa sústredíte.13
Pomôcť vám môže aj predĺžený výdych, nadýchnite sa nosom na 4 sekundy a vydychujte ústami aspoň 6 až 8 sekúnd, zopakujte to 3 až 5-krát.
Myseľ sa mení ľahšie vtedy, keď má dobré podmienky. Nemusíte prevrátiť celý režim naraz, často viac zaberú malé kroky, ktoré opakujete. Aj krátky pohyb, napríklad 20 minút chôdze, vie znížiť napätie a uľaviť telu od stresu.
Dôležitý je aj spánok. Práve v noci si triedite zážitky z dňa a nové návyky sa vám ukladajú jednoduchšie.
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Matilda denne zápasí so svojimi myšlienkami. Kolegyňa dnes nemá najlepšiu náladu. Urazila som ju? Dookola si v hlave prehráva rozhovory…
V dnešnom uponáhľanom svete čoraz viac ľudí žije v permanentnom strese, čo sa odzrkadľuje nielen na životospráve, ale hlavne na psychickom a…
Človek vydrží veľa, ale bez spánku, podobne ako bez jedla či vody, neprežije. Sú dni, keď nevieme zaspať, inokedy sa…
