Stres vás k infarktu nedovedie. Môže vám však „zlomiť“ srdce

V tomto článku sa dozviete

• Ako srdce reaguje na stres
• Stres dokáže „zlomiť“ srdce 
• Cesta od stresu k infarktu nie je priama
• Infarkt alebo panický záchvat? Nedajte sa pomýliť
• Menej stresu, menej problémov so srdcom  
• Začnite sa o zdravie srdca starať čo najskôr  

Ako srdce reaguje na stres

Stres je široký pojem. Je ním prakticky akákoľvek záťaž. Keď sa človek dostane do stresovej situácie, vyplavia sa mu do tela chemické látky. Pod vplyvom hormónov, ktoré vylučujú nadobličky a autonómny nervový systém, stúpa krvný tlak a zvyšuje sa pulz. 

Srdce človeka, ktorý zažíva stresovú situáciu, začne biť rýchlejšie, zvýši sa prísun krvi do svalov. Zaplaví nás pocit nabudenia, sme vnímavejší a schopní lepšie sa sústrediť na našu potrebu – na riešenie situácie, ktorá stres vyvolala. 

Potiaľto je všetko v poriadku. Opísaná reakcia organizmu na stres nám pomáha. Aj vďaka nej sme v stave stresu schopní konať a zvládnuť zvýšenú záťaž.^{1,2,3, 20}  

Medzi látkami, ktoré sa pri intenzívnej záťaži vylúčia, je však aj hormón adrenalín. Problém nastáva, ak je ho príliš veľa. Vtedy môže preťažiť srdcový sval. Nadbytok adrenalínu niekedy vedie k zúženiu tepien, a teda i k zníženému prietoku krvi do srdca a k následnej slabosti srdcového svalu.^11,12,13

Stres dokáže „zlomiť“ srdce 

Nadmerný stres alebo intenzívny emočný zážitok môže spôsobiť náhlu slabosť srdcového svalu. V medicíne sa označuje aj ako syndróm zlomeného srdca, známy je tiež pod názvom Tako-Tsubo kardiomyopatia (ochorenie srdcového svalu).^11,12,13

„Syndróm zlomeného srdca je stav, ktorý svojimi príznakmi a zmenami na EKG imituje infarkt. Pri echokardiografii, čiže ultrazvukovom vyšetrení srdca, má však táto diagnóza typický obraz. V akútnej fáze je malé množstvo pacientov ohrozené ruptúrou, čiže roztrhnutím srdcového svalu, inak je prognóza lepšia ako pri infarkte,“ hovorí MUDr. David Liška, primár kardiológie a akútnej kardiológie v Centre intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby (CINRE). 

Pozitívna správa je, že pri syndróme zlomeného srdca nedochádza k blokádam či zrazeninám. Koronárne artérie sú v poriadku, nenastáva ich trvalé poškodenie. Ak nie je srdcový sval poškodený, vo väčšine prípadov sa stav vhodnou liečbou zlepší. U niekoho to môže byť za niekoľko dní, u iných pacientov za niekoľko týždňov.^11,12,13

Môže srdce „puknúť“? Ako naznačuje kardiológ Liška, vo výnimočných prípadoch áno. Občas sa vyskytnú pacienti, u ktorých sa epizóda syndrómu zlomeného srdca zopakuje alebo je oveľa vážnejšia. Vtedy môže spôsobiť aj srdcové zlyhanie, prasknutie steny komory či pľúcny opuch. To sú všetko komplikácie, ktoré v krajných prípadoch vedú aj k smrti. Takéto prípady sú ale podľa odborníka zriedkavé. 

Cesta od stresu k infarktu nie je priama

Ak nás stres nedrží len v strehu, ale stane sa dlhodobý a chronický, nastáva problém.  

Pri dlhotrvajúcom a neustálom pocite nadmerného napätia „útočia“ stresory (príčiny stresu) tak často alebo intenzívne, že autonómny nervový systém nestíha spúšťať relaxačnú reakciu. Nedochádza teda k uvoľneniu, ktoré by malo za normálnych okolností nastať po vyriešení stresovej situácie.² 

Chronický stres tým škodí. Spôsobuje totiž vysoký krvný tlak a ten môže pacienta doviesť až k infarktu. Je možné, že poškodí tepny, ktoré stratia elasticitu, čím sa zníži prietok krvi a kyslíka do srdca. 

„Dlhodobá nadmerná stimulácia a zvýšené hodnoty krvného tlaku a pulzu, ktoré spôsobuje, sú škodlivé. Je to mimoriadne energeticky náročná situácia a pre srdce vyčerpávajúca. Rizikoví sú najmä pacienti, ktorí už nejakým ochorením srdcovo-cievneho systému trpia,“ hovorí MUDr. David Liška.

Čo sa deje v srdci pacienta?

Ak sa srdcový sval pre znížený prietok krvi nedokrvuje, dochádza k obávanému infarktu myokardu. Najčastejšou príčinou nedokrvenia je ateroskleróza (zúženie alebo kompletné uzavretie³) koronárnych artérií, teda tepien, ktoré zásobujú vlastné tkanivo srdca krvou. Tepny sa zužujú napríklad preto, lebo sa v nich vytvoria krvné zrazeniny.^11,12,13,20

„Ateroskleróza je civilizačné ochorenie. Spôsobujú ho dve skupiny rizikových faktorov. Delíme ich podľa toho, či ich vieme, alebo nevieme ovplyvniť. Medzi neovplyvniteľné patrí vek – nad 55 rokov u muža a nad 65 rokov u ženy, genetická záťaž čiže výskyt infarktu v mladšom veku u príbuzných a pohlavie – žena pred menopauzou má nižšie riziko ako muž. Medzi ovplyvniteľné faktory patrí fajčenie, obezita, cukrovka, nezdravý životný štýl a vysoký krvný tlak,“ vysvetľuje primár Liška.

Vyhliadky človeka po infarkte bývajú menej priaznivé, ako je to napríklad u pacienta so syndrómom zlomeného srdca. Srdce, ktoré nebolo dlhšie zásobované krvou, môže totiž ostať trvalo poškodené.

Aj preto sa oplatí poznať symptómy infarktu a venovať im pozornosť. Typickým príznakom infarktu myokardu je pretrvávajúca bolesť na hrudi, ktorú pacienti vnímajú individuálne. Najčastejšie ju popisujú ako tlakovú, pálivú alebo zvieravú. Typické je aj jej umiestnenie – za hrudnou kosťou.Ani táto informácia niekedy nemusí pomôcť. Približne 10 % infarktov prebehne bez bolesti. Niekedy je, žiaľ, prvým a jediným príznakom náhla smrť.²⁰

Infarkt alebo panický záchvat? Nedajte sa pomýliť

Bolesť na hrudi sa vyskytuje aj pri panických záchvatoch. Ich prejavy sa môžu podobať srdcovému infarktu, záchvaty paniky však život neohrozujú. Preto je dobré vedieť ich rozlíšiť.

Panický atak má okrem bolesti na hrudi aj ďalšie typické prejavy, ako sú dýchavičnosť, hyperventilácia (zrýchlené dýchanie), rýchly tep, búšenie srdca, mdloby, návaly horúčavy, zimnica, triaška, potenie či nevoľnosť. Ďalšími sprievodnými znakmi paniky sú mravčenie v tele, ťažkosti s prehĺtaním či strach, že umierate alebo dostanete infarkt.⁷

„Infarkt diagnostikujeme podľa viacerých kritérií. Okrem symptómov musíme brať do úvahy aj výsledky vyšetrení. Preto sa samotná bolesť na hrudi nedá všeobecne odlíšiť od panického záchvatu. Infarkt ale pacienta priamo ohrozuje na živote, preto je dôležité nepodceňovať akúkoľvek hrudnú bolesť. Radšej sa prehnať do nemocnice zbytočne s panickým atakom, ako doma zanedbať infarkt,“ prízvukuje primár Liška.

Aj za „panikou“ môže byť chronický stres, traumatická udalosť ako rozvod alebo úmrtie. Môže ho však vyvolať aj nadmerný príjem kofeínu, abstinenčné príznaky pri užívaní drog a alkoholu, vážne ochorenie či rodinná predispozícia.^7,8,9,10

Menej stresu, menej problémov so srdcom  

Riziko srdcovo-cievnych chorôb stúpa s vekom. Odborník však zároveň potvrdzuje, že pribúdajú aj mladší pacienti. Dokazujú to i mnohé výskumy. Stavy a faktory, ktoré vedú k ochoreniam srdca, sa totiž vyskytujú u čoraz mladších ľudí. Ide najmä o obezitu, vysoký cholesterol a tlak, cukrovku či fajčenie.^14,15

Riziko infarktu a iných srdcovo-cievnych ochorení pomôžeme minimalizovať aj tým, že znížime množstvo stresu vo svojom živote. Stres ku každodennému fungovaniu potrebujeme, ale len ten dobrý. 

„Rozoznávame tzv. dobrý stres – eustres, ktorým je napríklad aj záťaž pri športe, a zlý stres, takzvaný distres, teda záťaž pri negatívnom zážitku, napríklad pri pracovnom preťažení. Stresu z klasického pohľadu sa v dnešnom svete úplne vyhnúť nedá. Môžeme sa ale snažiť, aby dobrý prevládal nad tým zlým. A správnym životným štýlom pripraviť naše srdce na to, aby záťaž – fyzickú i psychickú – zvládlo,“ radí MUDr. Liška.

Začnite sa o zdravie srdca starať čo najskôr  

Myslieť na svoje zdravie by sme mali čo najskôr. „Dbať by sme mali na všeobecné zásady zdravého životného štýlu. Dodržiavať správnu životosprávu so zdravou a vyváženou stravou a pohybom. Preferovať by sme mali najmä aeróbne formy cvičenia, ako sú chôdza, jogging alebo beh. Tiež by sme si mali dopriať dostatok kvalitného spánku a vyhnúť sa cigaretám,“ odporúča skúsený kardiológ.

Veľmi dôležitá je aj prevencia a včasné riešenie vysokého tlaku či cholesterolu. 

Okrem už spomínaných tipov pre zdravie srdca môžu so zvládaním a obmedzením stresu pomôcť: 

• dychové cvičenia, 
• relaxačný kúpeľ, 
• hudba, 
• obmedzenie času pri obrazovkách, 
• čas pre seba a na starostlivosť o seba,
• zníženie príjmu kofeínu, 
• dobrá organizácia času a vyhýbanie sa prokrastinácii (odkladanie dôležitých úloh na neskôr), 
• trávenie času s priateľmi či rodinou, 
• venovanie sa záľubám či čomukoľvek, čo vám prináša radosť,
• smiech,
• upustenie od príliš vysokých nárokov,
• pravidelný oddych, 
• nastavenie si hraníc, naučiť sa umeniu povedať „nie“. ^16,17,18