Problém zubného kazu sa nekončí v ústnej dutine. Ak sa nelieči, vedie ku vzniku ďalších, dokonca závažnejších ochorení. Význam správnej starostlivosti o chrup pripomíname pri príležitosti Svetového dňa ústneho zdravia (20. marca).
V článku sa dozviete:
Približne tretina ľudí vo veku od 65 do 74 rokov nemá už ani jeden zo svojich pôvodných zubov. Zhruba každý piaty dospelý (15 -20 percent) trpí závažným ochorením ďasien. Vyplýva to zo štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku …
Dospelého človeka bez kazu by sme podľa tejto štatistiky hľadali márne, aspoň jeden kaz má takmer 100 percent dospelej populácie. A deti? Aspoň jeden kaz má 60 až 90 percent školákov. Väčšina problémov so zubami sa začína práve zubným kazom. Nie vždy sa však končí v ústach. Aké zdravotné problémy vám hrozia, ak ho zanedbáte?
Neliečený zubný kaz môže prerásť do zápalu zubnej drene. Zubná dreň je mäkké tkanivo pozostávajúce z nervov a krvných ciev vnútri zubu. Zvonku je chránená zubovinou a sklovinou. Ak dôjde k odhaleniu vrchných vrstiev a kontaktu zubnej drene s okolím (najmä vplyvom zubného kazu), pacienti pociťujú v tomto mieste intenzívnu bolesť.
Zápal zubnej drene môže byť reverzibilný (teda zvratný) alebo nezvratný. Vtedy už liečba zuba nie je možná. Neliečený zápal zubnej drene sa môže vyvinúť až do zápalu okostice, prípadne môže zub odumrieť. Horšie je, ak sa zápal dostane krvou do tela. Vtedy môže mať na svedomí vážne ochorenia, ako je endokarditída, ochorenia obličiek, dokonca môže stáť za vznikom rakoviny či cukrovky.
Toto ochorenie sa môže objaviť pri nedostatočnej starostlivosti o zuby a pri zanedbaní liečby zubného kazu najmä u rizikových skupín. Ide o zápalové ochorenie vnútornej výstelky srdcových komôr alebo srdcových chlopní. Endokard predstavuje najvnútornejšiu z 3 vrstiev, ktoré tvoria srdce, a je v priamom kontakte s krvou, ktorá srdcom prechádza.
V prípade, že pacienti so zníženou imunitou zanedbajú svoj chrup, baktérie sa z ústnej dutiny môžu dostať do krvného obehu a následne sa prichytiť na vnútornej časti srdca. V tomto mieste sa potom množia a vytvárajú priamo v srdci infekčné zhluky.
Endokarditída sa nerozvinie z ničoho nič u zdravého človeka. Na to, aby mohla vzniknúť, je potrebná súhra niekoľkých faktorov. Patrí sem najmä:
Viac o tomto ochorení sa môžete dočítať v našom článku o endokarditídach.
Ďalším z ochorení, ktoré sa môžu rozvinúť pri zanedbanej ústnej hygiene, je gingivitída alebo zápal ďasien. Spočiatku o ňom ani nemusíte vedieť. Prejaví sa krvácaním z ďasien, ich opuchmi a zápachom z úst.
Gingivitída je liečiteľná, väčšinou postačí odstrániť zubný kameň a povlaky, zlepšiť ústnu hygienu a úplne ustúpi. Avšak ak sa zápal nelieči, môže prerásť do chronického zápalu a následne môže vzniknúť závažnejší stav s názvom parodontitída. V pokročilom štádiu tohto ochorenia je prakticky nemožné poškodené zuby zachrániť.
Ochoreniam ďasien je vo všeobecnosti vo väčšine prípadov možné predísť, a to dôkladnou ústnou hygienou. Aj napriek tomu sú v dospelosti hlavnou príčinou straty zubov. Viac o ochoreniach ďasien sa dočítate v našom článku.
Neliečený zubný kaz, bohužiaľ, nie je obmedzený len na jeden zub. V ústnej dutine je „všetko blízko“ a premnožené baktérie môžu napadnúť aj ďalšie zuby pokryté povlakom. Ak pacient zubný kaz nerieši, jeho stav sa môže zhoršiť natoľko, že o zub (alebo viacero zubov) úplne a natrvalo príde.
Ak záchrana pôvodného zubu nie je možná, pacienti musia podstupovať zavádzanie implantátov, nosiť zubné náhrady (protézy) alebo sú nútení žiť s dierou v chrupe. Tento stav môže súvisieť so zhoršením psychického zdravia pacienta a tiež s problémom prijať potravu.
Ľudia so zubným kazom v ústach môžu vplyvom narušenej celistvosti zuba a jeho zvýšenej citlivosti pociťovať bolesti pri konzumácii bežných jedál. Často sa stáva, že pacienti kvôli bolestiam z prebiehajúceho zubného kazu v ústach odmietajú prijať potravu alebo ju kvôli bolestiam rozžúvajú len na jednej strane ústnej dutiny. Následkom tohto stavu môže byť náhla a nevyžiadaná strata hmotnosti a nedostatočné vyživovanie organizmu, ktoré sa spája so vznikom ďalších ochorení.
Ochorenia chrupu súvisia najmä s hromadením nečistôt na zuboch, ktoré vytvárajú zubný plak (povlak). Tvoria ho baktérie (najmä streptokoky, laktobacily a aktinomycéty), ktoré priľnú na povrch zuba a zvyšky jedla, ktorými sa spomenuté baktérie následne živia.
Ak týmto baktériám výživu nezničíme čistením zubov, premenia ju na kyseliny, ktoré narušia zubnú sklovinu. Tak vzniká najčastejšie chronické ochorenie zubov – zubný kaz.
Základom domácej starostlivosti o zuby je jeho pravidelné odstraňovanie. Zuby by ste si mali dôkladne vyčistiť minimálne dvakrát za deň – ráno a večer, večerné čistenie zubov je najdôležitejšie. Počas noci neprežúvame ani nerozprávame, preto sa nám netvoria ani sliny, ktoré zuby prirodzene čistia.
Vhodné je tiež umývanie zubov po jedle. Neplatí to však pre všetky druhy potravín. Bezprostredne po konzumácii citrusových plodov a džúsov z nich sa čistenie zubov neodporúča. Mohlo by viesť k narušeniu zubnej skloviny. V týchto prípadoch je vhodnejšie zneutralizovať pH v ústach obyčajným vypláchnutím čistou vodou.
Základom pre správne čistenie zubov sú – zubná kefka, medzizubná kefka a správna technika. Samozrejme, patrí sem aj pasta a ostatné pomôcky na čistenie (napríklad dentálna niť, škrabka na jazyk, ústna voda atď.). Prvé tri menované by ste však nemali nikdy vynechať.
Stav chrupu, a teda aj výsledky vašej dennej starostlivosti o zuby, by mali byť raz ročne kontrolované u zubného lekára. Problémy so zubami môžu pretrvávať bez akýchkoľvek príznakov dlho. Ak vás nevyšetrí odborník, nikdy nemáte istotu, či sú vaše zuby naozaj zdravé. Nečakajte do momentu, keď pocítite bolesť alebo kým sa objavia príznaky.
Svojim zubom by ste okrem preventívnych prehliadok mali dopriať aj profesionálnu dentálnu hygienu. Prevencia v tejto podobe je v dnešnej dobe štandard. Dentálny hygienik vaše zuby dôkladne skontroluje, vyčistí, ošetrí a pomôže vám aj pri osvojení správnej techniky čistenia a výbere vhodných pomôcok. Navštíviť by ste ho mali aspoň každých 6 mesiacov.
Pravidelná a dôsledná starostlivosť o zuby sa oplatí aj finančne. Absolvovanie pravidelnej zubno-lekárskej preventívnej prehliadky je podľa zákona podmienkou, aby vám v nasledujúcom kalendárnom roku zdravotná poisťovňa uhradila u zmluvného zubného lekára zákroky spojené so zubným kazom.
A nielen to. Vďaka preventívnej prehliadke majú poistenci zdravotnej poisťovne Dôvera 5-krát ročne nárok aj na finančný príspevok 30 eur. Po novom ho môžu využiť nielen na základné stomatologické úkony a dentálnu hygienu, ale tiež na zhotovenie zubných koruniek a mostíkov, deti do 14 rokov aj na pečatenie zubov.
Pravidelná zubná prehliadka raz ročne je bezplatná. Výnimkou sú tehotné ženy, ktoré by mali preventívnu prehliadku absolvovať na začiatku 1. a 3. trimestra, a deti do 18 rokov, ktoré majú na prehliadku chodiť taktiež dvakrát.
Viac o správnej domácej starostlivosti o chrup si môžete prečítať v tomto článku.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Koniec roka sa pomaly blíži a za bežných okolností by ste mali posledný mesiac na dobehnutie ročnej zubnej prehliadky. V tomto roku…
Ochorenia ďasien a závesného aparátu zubov postihujú viac ako polovicu ľudskej populácie. V dospelosti sú hlavnou príčinou straty zubov. U…
Už predškolák by mal vedieť, prečo si má čistiť zuby ráno aj večer. Staršie deti je vhodné motivovať a vysvetliť…
