Endokarditída sa u zdravých ľudí väčšinou neobjaví. Ohrozené sú najmä rizikové skupiny, ktoré by si mali dať pozor aj na bežné infekcie močových ciest či chirurgické zákroky, ako je napríklad extrakcia zuba. Ochorenie môže mať v závislosti od pôvodcu rôzny priebeh, od rýchleho a ťažkého po zdĺhavejší no mierny priebeh.
Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Ide o zápalové ochorenie vnútornej výstelky srdcových komôr (nástenného endokardu) alebo srdcových chlopní. Ochorenie najčastejšie vyvolávajú mikroorganizmy (vtedy hovoríme o infekčnej endokarditíde), ktoré tieto miesta kolonizujú alebo môže vzniknúť ako dôsledok reumatickej horúčky. Neliečená endokarditída predstavuje pre človeka veľké riziko, dokonca až stav ohrozujúci jeho život.
Stena srdca je vytvorená z troch vrstiev – endokard, myokard, epikard. Endokard predstavuje najvnútornejšiu z vrstiev a sú nim tvorené srdcové chlopne. Táto tenká blanovitá vrstva vystiela dutinu srdca a je v kontakte s krvou, ktorá dutinou preteká. Pod endokardom sa nachádza hrubšia svalová vrstva (myokard) a povrch srdca je tvorený ďalšou tenkou blanou (epikard).
Endokarditída sa nerozvinie “len tak, z ničoho nič” u zdravého človeka. Na to, aby mohla vzniknúť, je potrebná súhra niekoľkých faktorov. Medzi predispozičné faktory patrí:
Endokarditídy sa častejšie vyskytujú u ľudí, ktorí majú zníženú imunitu (tzv. imunokompromitovaní). Ide napríklad o onkologických pacientov, ktorí užívajú chemoterapeutiká, prípadne o pacientov po transplantáciách, ktorí užívajú lieky na potlačenie imunity (imunosupresíva) či o pacientov s ochorením postihujúcim obranyschopnosť tela (AIDS). Ďalším faktorom, ktorý prispieva k vzniku endokarditídy je poškodenie srdcových chlopní. Pacienti môžu mať vrodené chyby srdca, umelé chlopňové náhrady či chlopne poškodené v dôsledku prekonanej reumatickej horúčky. Poškodený povrch chlopní je pre baktérie ľahkým cieľom.
Keďže endokarditídy najčastejšie vyvolávajú mikroorganizmy, musia byť pre rozvoj ochorenia prítomné. Najčastejším pôvodcom sú baktérie Staphylococcus aureus, Streptococcus pyogenes, Streptococcus viridans či Klebsiella. Pôvodcom však môžu byť aj chlamýdie či plesne. Mikroorganizmy vniknú do tela človeka a krvou sa dostanú až k srdcu.
Ich zdrojom sú infekcie rôzneho typu napr. infekcie močového traktu, kožné či gastroenterologické infekcie. Dôležitý je napríklad aj stav chrupu. Pokiaľ má pacient neliečenú infekciu periodontu, je možné, že infekcia sa prenesie až “na srdce”. Cestou vstupu pre mikroorganizmy môžu byť aj rôzne lekárske zákroky, ako je cievkovanie, chirurgické zákroky v oblasti tráviaceho traktu, ale aj pôrod či potrat. Vstup baktérií do krvného riečiska s následným rozvojom endokarditídy sa môže bežne vyskytnúť u narkomanov.
Mikroorganizmy sa však na tele vyskytujú aj prirodzene, fyziologicky. Môžeme ich nájsť na koži, v ústach, v dýchacom, močovom aj pohlavnom systéme. Bežne sa môžu do tela dostať pri konzumácii potravy, čistení zubov a podobne. Tieto baktérie však vo väčšine prípadov nespôsobia žiadne komplikácie a zdravé telo si s nimi poradí. Preto je rozhodujúca kombinácia ich prítomnosti a zdravotného stavu pacienta.
Ak sa mikroorganizmy dostanú do krvného riečiska, cirkulujú krvou v rámci celého tela. V prípade, že je vnútorná výstelka srdca (ktorá je v kontakte s krvou) poškodená, uvedené typy baktérií sa na ňu začnú priliepať. Baktérie sú nie len schopné odolať tlaku cirkulujúcej krvi, no dokonca sú v týchto podmienkach schopné aj množiť sa. Vytvárajú teda priamo v dutine srdca, najčastejšie na chlopniach (najmä v ľavej polovici srdca), tzv. vegetácie (infekčné zhluky).
Kolónie baktérií sú schopné produkovať toxíny a enzýmy, ktoré dokážu relatívne rýchlo narušiť tkanivo chlopní a tým spôsobiť ich prederavenie. Vegetácie sú navyše rôzne stabilné a časť z nich sa pri pumpovaní srdca môže odtrhnúť a putovať ďalej krvným riečiskom. Následne môžu infikovať aj iné orgány, ako srdce (napr. obličky, mozog a iné). Problém nastáva, pokiaľ odtrhnutý kúsok kolónie embolizuje a upchá niektorú z drobný ciev a spôsobí tak mikroskopický infarkt či absces, čo môže byť život ohrozujúci stav.
Medzi príznaky patrí:
Ak sa u vás objavia tieto symptómy neváhajte vyhľadať lekársku pomoc.
Podľa pôvodcu a priebehu ochorenia sa rozlišujú dve formy infekčnej endokarditídy, akútna a subakútna. Akútna forma je závažná, má rýchly priebeh a manifestuje sa ťažšími klinickými prejavmi (vysoké horúčky a komplikácie ohrozujúce život). Je vyvolaná najmä baktériou S. aureus alebo S. pyogenes. Subakútna forma prebieha naopak miernejšie, objavujú sa symptómy podobné chrípke a je spôsobená najmä baktériami, ktoré sa bežne vyskytujú na pokožke či v ústnej dutine, konkrétne druhmi S. viridans a S. Epidermis.
Osobitným typom je reumatická endokarditída, ktorá vzniká ako následok reumatickej horúčky. Reumatická horúčka je proces abnormálnej imunitnej reakcie na infekciu vyvolanú streptokokom skupiny A (napr. Streptococcus pyogenes). V dôsledku tohto zápalu sa na srdcových chlopniach, najmä v ľavej časti srdca, tvoria bradavičnaté výrastky. Tieto výrastky môžu spôsobiť rôzne poškodenia chlopní, napríklad stenózu alebo zhrubnutie drobných šliach ktorými sú chlopne prichytené. V dôsledku týchto patologický zmien na chlopniach môže dôjsť až k srdcovému zlyhaniu. Viac o reumatickej horúčke sa môžete dozvedieť z nášho článku (https://lekar.sk/reumaticka-horuka)
Ochorenie diagnostikuje lekár na základe posúdenia prítomných symptómov, vykonania fyzikálneho vyšetrenia a na základe výsledkov z laboratórnych testov či výsledkov zobrazovacích metód. Súčasťou laboratórneho vyšetrenia je opakovaná mikrobiologická kultivácia krvi, vďaka ktorej je možné určiť pôvodu (špecifickú baktériu/iný mikroorganizmus) endokarditídy. Tento krok je dôležitý z pohľadu diagnostiky ale aj následnej liečby, nakoľko sa vďaka nej určí vhodný druh a koncentrácia potrebného antibiotika.
K diagnostike je využívaný aj echokardiogram (sonografické vyšetrenie srdca), prostredníctvom ktorého je možné pozorovať prítomnosť vegetácií na srdcových chlopniach, ich prederavenie či iné poškodenie. V prípade, že lekár potrebuje detailnejší pohľad na srdce, je možné vykonať transesofageálnu echokardiografiu – ultrazvukové vyšetrenie so zavedením sondy do pažeráka.
V prípade diagnostikovanej endokarditídy musí liečba začať bezodkladne, aby sa predišlo možnému poškodeniu srdcových chlopní či iným závažnejším komplikáciám, vrátane smrti. Na základe laboratórnych výsledkov z vyšetrenia krvi sú podávané antibiotiká, zvyčajne intravenózne (kvôli rýchlejšiemu nástupu účinku). Podávajú sa v kombináciách, nakoľko baktérie spôsobujúce ochorenie, sú väčšinou veľmi odolné. Najčastejšie sa používajú meticilín (oxacilín) a vankomycín pri akútnej endokarditíde a cefalosporíny v prípade subakútnej endokarditídy.
Antibiotická liečba pretrváva po dobu 6 týždňov, pričom pacientova krv je počas terapie pravidelne kontrolovaná, aby sa zistilo či je stanovená liečba účinná. Pre zotavenie pacienta je tiež dôležitý oddych na lôžku. V prípade, že endokarditída spôsobí poškodenie srdca alebo chlopní, je nutný chirurgický zákrok na ich opravu či náhradu.
U pacientov, ktorí patria do rizikovej skupiny pre vznik tohto ochorenia (uvedení sú vyššie, napr. imunokompromitovaní či pacienti s chlopňovými chybami), je odporúčané v prípade rôznych plánovaných zákrokov (napr. stomatologických) užívať preventívne antibiotiká, ktoré určí lekár. Akémukoľvek chirurgickému zákroku na srdci predchádza vyšetrenie u zubného lekára. V prípade, že patríte medzi rizikovú skupinu, mali by ste to oznámiť vášmu lekárovi.
Zredukovať šancu pre vznik endokarditídy pomáha dodržiavanie každodennej domácej ústnej hygieny, pravidelná kontrola u zubára a tiež profesionálna dentálna hygiena. Viac o správnej starostlivosti o chrup sa dočítate v našom článku.
Ochorenia srdcových chlopní zahŕňajú viacero stavov, ktoré sa vyskytujú, keď niektorá zo štyroch chlopní srdca nefunguje správne. Ak sú srdcové…
Ide o infekciu vnútornej výstelky srdcových komôr a srdcových chlopní (endokard). Najčastejšie je dôsledkom preniknutia baktérií a húb z inej…
Zlyhanie srdca patrí medzi veľmi časté diagnózy u Slovákov, ako aj v celosvetovom meradle. Objavuje sa najmä u starších ľudí…
