Zamrznuté rameno, odborne adhezívna kapsulitída, je stav charakterizovaný stuhnutím a bolesťou v ramennom kĺbe. Typicky sa rozvíja postupne počas stavov, keď je pohyb ramena dlhší čas obmedzený, napríklad po cievnej mozgovej príhode, po operácii pŕs alebo u pacientov s cukrovkou. Môže však vzniknúť aj bez príčiny. Stav sa väčšinou upraví sám v horizonte jedného až troch rokov. Opakovanie syndrómu zamrznutého ramena na tom istom kĺbe nie je bežné, môže sa však objaviť na druhom.
Každý kĺb tvoria minimálne dve kosti, ktoré spolu svojou funkciouprirodzene fungujú, najčastejšie za pomoci chrupavky. Okolo týchto štruktúr sa pomocou väzov vytvára kĺbové puzdro. Dôsledkom jeho stuhnutia a zhrubnutia jeho steny dochádza k obmedzeniu pohyblivosti v kĺbe, ktorý je inak najpohyblivejším kĺbom ľudského tela. Prečo k týmto zmenám dochádza, nie je jasné, ale existuje určitá spojitosť s dlhodobým nedostatkom pohybu pri stavoch, ktoré takýto pohyb znemožňujú.
Najčastejšie ide o poškodenie rotátorovej manžety, zlomeninu ramennej kosti, cievnu mozgovú príhodu alebo regeneráciu po rozsiahlych operáciách. Okrem iného sa riziko tohto ochorenia zvyšuje u pacientov, ktorí trpia systémovými chronickými ochoreniami (napríklad cukrovka, zvýšená alebo znížená aktivita štítnej žľazy, Parkinsonova choroba).
Zamrznuté rameno sa typicky rozvíja postupne v troch fázach. V prvej fáze (takzvanej mrznúcej) dochádza k obmedzeniu pohybov v ramennom kĺbe a k bolestivosti pri pohybe ramenom. V druhej (zamrznutej) fáze nastáva ešte väčšie obmedzenie až zastavenie pohybu v ramennom kĺbe, bolesť sa však v tejto fáze zmierňuje. V poslednej (rozmrazovacej) fáze sa pohyblivosť začína vracať. U niektorých ľudí sa bolesť zhoršuje v spánku, čo môže zapríčiniť chronický nedostatok spánku.
Určenie tejto diagnózy závisí od ortopedického vyšetrenia, ktoré testuje rozsah aktívnych a pasívnych pohybov. Diagnózu väčšinou potvrdí zobrazenie na magnetickej rezonancii.
Liečba spočíva v tlmení bolesti a zápalu voľne dostupnými liekmi na bolesť (najlepšie Ibalgin alebo iné protizápalové lieky), v kombinácii s rehabilitáciou, ktorá má zachovať čo najväčší rozsah pohybov v kĺbe. V prípade závažnejších stavov sú namieste chirurgické metódy, napríklad steroidné injekcie a manipulácia s kĺbom v celkovej anestézii, ktorá stuhnuté puzdro uvoľní.
V prípade chorôb, ktoré nedovoľujú aktívny pohyb v kĺbe, je nutná rehabilitácia pod odborným dohľadom.