Tiky sú rýchle opakujúce sa šklbanie svalov, prejavujúce sa náhlym a ťažko kontrolovateľným pohybom alebo zvukom. Môže ísť napríklad o zvuky pripomínajúceprirodzenéfyziologické procesy (odkašliavanie, posmrkávanie), ale aj o úplne neprirodzenéprejavy v podobe silných výkrikov bez artikulácie. Ichprejaveniu predchádza silný a intenzívny pocit, označovaný ako nutkanie tik realizovať. V detstve sú pomerne bežné a zvyčajne sa objavujú okolo piateho roku veku dieťaťa. Príležitostne sa môžu začať až v dospelosti. Tikové prejavy zvyčajne nie sú závažné a časom úplne ustúpia, prípadne dôjde k ich zmierneniu. Môžu však zasahovať do každodenných aktivít.
Typy tikov
Existuje mnoho typov tikov. Niektoré ovplyvňujú pohyby tela (motorické tiky), iné vedú ku vzniku zvuku (vokálne alebo zvukové tiky). K častým tikom patrí žmurkanie, ohŕňanie nosa, grimasy tváre, trhanie alebo pokyvovanie hlavou, praskanie prstov, dotýkanie sa iných ľudí alebo vecí, kašľanie, prehĺtanie alebo čuchanie, opakovanie zvukov či fráz. Jednoduché tiky sa zvyčajne objavia náhle a môžu trvať týždne alebo mesiace.
Vznik a príčina
Neexistuje jasná príčina vzniku tikov. Tiky sa často spájajú s nutkaním alebo s potrebou vykonať daný pohyb. Po prejave tiku sa pocit nutkania vytratí. Predpokladá sa, že sú spôsobené zmenami v častiach mozgu, ktoré ovládajú pohyb. Niektoré tikové poruchy však majú familiárny výskyt, preto sa uvažuje aj o genetickej príčine. Často sa vyskytujú s inými stavmi, ako je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD) alebo obsedantno-kompulzívna porucha (OCD). Niektoré tiky sú častým dôsledkom užívania nelegálnych drog (kokaín a amfetamíny), prípadne sú súčasťou vážnejších zdravotných problémov, napríklad mozgovej obrny alebo Huntingtonovej choroby. Tiky sa môžu objaviť náhodne, ich častým spúšťačom je stres, úzkosť, únava alebo vzrušenie. Majú tendenciu zhoršovať sa v situáciách, keď sa o nich hovorí alebo sa na ne vedome upozorňuje. Často sa začínajú nepríjemným pocitom, nutkaním. Zvyčajne nie sú závažné a nepoškodzujú mozog. Niekedy môžu zmiznúť tak rýchlo, ako sa objavia. Lekársku pomoc je nutné vyhľadať v prípade stavov spojených s výskytom pravidelných tikov, prípadne vtedy, ak sa zintenzívňuje ich frekvencia alebo intenzita, no aj v prípade, keď spôsobujú emocionálne alebo sociálne problémy (rozpaky, šikanovanie alebo sociálna izolácia), spôsobujú bolesť alebo nepohodlie, zasahujú do každodenných činností alebo sú sprevádzané inými znepokojujúcimi náladami alebo správaním (hnev, depresia, sebapoškodzovanie).
Liečba nie je vždy potrebná, najmä ak je tik mierny a nespôsobuje žiadne iné problémy. Dôležité je eliminovať možné známe spúšťače – vyhýbať sa stresu a aktivitám vyvolávajúcim únavu. Na minimalizácii vzniku tikov sa tak môže podieľať postihnutý jedinec, lekári, psychológovia a sociálni pracovníci. Ak sú tiky ťažšie a postihujú každodenné aktivity, odporúčajú sa terapie, ktoré majú znížiť frekvenciu výskytu tikov.
Jednou z metód liečby závažnejších tikových porúch je terapia CBIT (Comprehensive Behavioral Intervention for Tics), zameraná na nácvik uvedomovania si tikov a rozvíjanie protichodnej odpovede na nutkanie tik urobiť. Medzi farmakologické prípravky, ktoré sa uplatňujú pri liečbe tikov, sa radí klonidín a guanfacín, klonazepam a iné anxiolytiká a antipsychotiká. Majú však celý rad vedľajších účinkov, ktoré sú často závažnejšie ako samotný tik.
Možno ste si už aj vy niekedy všimli človeka, ktorý z ničoho nič nadmerne žmurká, trhá hlavou, či myká plecami alebo…
Rizikové tehotenstvo sa vyskytuje čoraz častejšie. Je to spôsobené jednak tým, že vieme viac o rizikových faktoroch ohrozujúcich život matky…
Nachádzame sa uprostred štvrtej vlny pandémie, s dominujúcim variantom omikron. Ako denne sledujeme prírastky tisícok nakazených, mnoho ľudí si kladie otázku:…
