Toxická maskulinita: Ako predstava o „silnom mužovi“ ničí vnútornú rovnováhu

V tomto článku sa dozviete

• Čo znamená toxická maskulinita?
• Zdravá a toxická maskulinita: aký je medzi nimi rozdiel?
• Kde sa môžu predstavy o „silnom mužovi“ formovať?
• Ako môže potláčanie emócií ovplyvniť psychiku?
• Sociálne siete, manosféra a dospievanie
• Dá sa byť mužom aj bez neustáleho dokazovania sily?

Čo si zapamätať

• Toxická maskulinita neznamená, že mužnosť je sama osebe problém. Ide o rigidné stereotypy, podľa ktorých musí byť muž neustále silný, potláčať emócie a všetko zvládnuť bez pomoci.
• Potláčanie emócií môže narúšať vnútornú rovnováhu. Dlhodobé skrývanie strachu, smútku či neistoty môže zvyšovať vnútorné napätie a komplikovať vzťahy s okolím.
• Agresivita nie je automatickým dôsledkom mužnosti. Riziko môže narastať vtedy, keď človek považuje dominanciu, kontrolu nad druhými alebo nepriateľstvo za jediný spôsob, ako si udržať autoritu.
• Sociálne siete a online komunity môžu ovplyvňovať predstavy mladých mužov o sebe. Najmä v období dospievania môže byť príťažlivé prostredie, ktoré ponúka pocit prijatia, no zároveň podporuje nenávisť alebo extrémne rodové stereotypy.
• Požiadať o pomoc je prejavom zodpovednosti, nie slabosti. Empatia, otvorená komunikácia, schopnosť priznať si chybu a vyhľadať odbornú podporu sú dôležitou súčasťou zdravého prístupu k sebe aj k druhým.

Čo znamená toxická maskulinita?

Toxická maskulinita označuje rigidné stereotypy a očakávania, ktoré mužom zužujú priestor na to, kým môžu byť. Neznamená to, že mužnosť je sama osebe problém. Zodpovednosť, empatia a otvorenosť môžu byť prejavmi sily rovnako ako schopnosť zvládať náročné situácie.

‚‚Predstavy o tom, ako má muž vyzerať, správať sa či aké vlastnosti má mať, sa líšia podľa kultúry, historického obdobia a spoločenského prostredia,‘‘ vysvetľuje Mgr. Viera Škopová, psychologička online poradne MOJRA. ‚‚Formujú sa už v detstve, keď sa chlapcom a dievčatám často pripisujú odlišné spôsoby správania a prežívania emócií.‘‘

Plač dievčaťa sa napríklad môže vnímať ako prijateľnejší než plač chlapca. Chlapci tak môžu už od útleho veku dostávať správu, že majú byť odolní, svoje pocity kontrolovať a problémy zvládať sami. Ak sa tieto očakávania zmenia na prísne pravidlá, môžu obmedzovať prirodzené emocionálne prežívanie.

Zdravá a toxická maskulinita: aký je medzi nimi rozdiel?

Maskulinita nemá jedinú podobu. Môže zahŕňať odvahu, zodpovednosť a samostatnosť, ale aj empatiu, spoluprácu a schopnosť priznať si chybu. Rozdiel medzi zdravým a toxickým prejavom sa často ukáže v tom, ako človek narába s emóciami, rieši konflikty a pristupuje k druhým.

Kde sa môžu predstavy o „silnom mužovi“ formovať?

Takéto predstavy majú korene v rôznych oblastiach: 

• tradičné predstavy o mužských a ženských spoločenských úlohách
• historický obraz muža ako lovca, ochrancu či živiteľa rodiny
• rodinné a rovesnícke prostredie, ktoré odmeňuje určité typy správania
• sociálne siete a online komunity, ktoré jednostranne vyzdvihujú dominanciu alebo nadradenosť
• presvedčenie, že plač, empatia či priznanie chyby sú prejavmi slabosti

Psychologické teórie rodových schém opisujú, ako si ľudia osvojujú predstavy o tom, ktoré vlastnosti a prejavy sa „hodia“ k mužom alebo ženám. Takéto predstavy môžu ovplyvňovať aj to, ako muži pristupujú k vlastným emóciám a či považujú vyhľadanie pomoci za prijateľné.

„Predstavy o tom, aký má byť správny muž, si osvojujeme už od detstva. Ak chlapec opakovane počúva, že nemá plakať alebo že musí všetko zvládnuť sám, môže začať svoje prirodzené emócie vnímať ako niečo neprijateľné. Takéto očakávania potom ovplyvňujú nielen to, ako sa správa navonok, ale aj to, ako vníma sám seba,“ hovorí ďalej psychologička Viera Škopová.

Ako môže potláčanie emócií ovplyvniť psychiku?

Dlhodobé potláčanie emócií nemusí viesť k rovnakým následkom u každého človeka. Môže však zvyšovať vnútorné napätie a sťažovať rozpoznávanie či pomenovanie vlastných potrieb. Ak človek nemá bezpečný spôsob, ako hovoriť o strachu, smútku alebo neistote, tieto pocity sa môžu prejavovať podráždenosťou, uzatváraním sa do seba alebo konfliktmi vo vzťahoch.

Agresivita nie je automatickým dôsledkom mužnosti ani potláčania emócií. Riziko môže narastať vtedy, keď sa dominancia, nepriateľstvo či potreba mať nad druhými kontrolu začnú považovať za jediný prijateľný spôsob, ako si udržať autoritu alebo sebahodnotu. Niektoré agresívne či pasívno-agresívne prejavy môžu súvisieť aj s nenaplnenou potrebou uznania a sebapotvrdenia.

„Ak človek dlhodobo potláča strach, smútok alebo neistotu, neznamená to, že tieto pocity zmiznú,‘‘ približuje psychologička Viera Škopová. ‚‚Môže byť preňho čoraz ťažšie rozpoznať, čo potrebuje, a pomenovať to primeraným spôsobom. U niektorých ľudí sa nahromadené napätie môže prejaviť podráždenosťou, hnevom alebo konfliktmi. Nie je to však nevyhnutný následok a agresivitu nemožno automaticky pripisovať mužom ani mužskosti.“

Zdroj: magnific.com

Čo môže človek prežívať?

• frustráciu, keď nedokáže naplniť očakávania okolia
• pocit nedostatočnosti alebo znížené sebahodnotenie
• obavy z odmietnutia, ak prejaví zraniteľnosť
• ťažkosti požiadať o pomoc alebo hovoriť o svojich potrebách
• napätie vo vzťahoch, ak sa konflikty riešia hnevom, mlčaním alebo snahou dominovať

Dôležité je rozlišovať medzi samotnou maskulinitou a jej rigidnými, škodlivými podobami. To, že je muž priebojný alebo rád preberá zodpovednosť, samo osebe neznamená toxickú maskulinitu. Rozhodujúce je aj to, či rešpektuje hranice druhých, dokáže reflektovať vlastné správanie a prijíma rôzne spôsoby prežívania.

Sociálne siete, manosféra a dospievanie

Sociálne siete urýchľujú šírenie predstáv o mužskosti a môžu mladým ľuďom ponúkať vzory, s ktorými sa stotožnia. 

Jedným z pojmov, ktoré sa v tejto súvislosti používajú, je manosféra – súbor online komunít, z ktorých niektoré šíria mizogýnne postoje, teda nepriateľstvo alebo pohŕdanie voči ženám. Takýto obsah môže posilňovať rodové stereotypy a skresľovať predstavy o partnerských vzťahoch. 

Prečo môže byť dospievanie citlivým obdobím?

V adolescencii si mladý človek intenzívne formuje identitu, hľadá svoje miesto medzi rovesníkmi a prehodnocuje hodnoty, ktoré si osvojil v rodine. Ak zároveň prežíva osamelosť, neistotu alebo nízke sebahodnotenie, môže byť príťažlivé prostredie, ktoré mu ponúka jednoznačné odpovede a pocit spolupatričnosti.

• Influenceri alebo skupiny môžu pôsobiť ako autority a vzory
• Jednoduché vysvetlenia môžu byť príťažlivé v období neistoty
• Pocit prijatia môže byť spojený aj s postojmi, ktoré znevažujú iných
• Riziko vzniká najmä vtedy, keď komunita podporuje nenávisť, diskrimináciu alebo extrémne rodové stereotypy

Prevencia preto neznamená iba zakazovať určitý obsah. Dôležité je vytvárať bezpečný priestor na otázky, rozvíjať kritické myslenie a umožniť mladým ľuďom hovoriť o neistote bez zosmiešňovania.

„V období dospievania mladý človek hľadá svoju identitu, prijatie a pocit, že niekam patrí. Online komunita mu môže ponúknuť podporu a jednoduché odpovede na otázky, ktoré ho trápia. Riziko vzniká vtedy, keď je pocit spolupatričnosti podmienený prijatím nenávistných postojov, znevažovaním žien alebo presvedčením, že hodnotu muža určuje jeho dominancia nad ostatnými,“ dopĺňa Viera Škopová. 

Dá sa byť mužom aj bez neustáleho dokazovania sily?

Áno. Sila nemusí znamenať tvrdosť, bojovnosť ani schopnosť všetko zvládnuť bez pomoci. Môže sa prejavovať aj v tom, že človek dokáže požiadať o podporu, priznať si chybu, hovoriť o náročných pocitoch alebo rešpektovať odlišný názor. Každý človek má vlastné skúsenosti, temperament a spôsob prežívania.

Zdroj: magnific.com

Predstavy o mužskosti sa formujú v rodine, medzi rovesníkmi, v škole, kultúre aj online prostredí. Preto je užitočné zamyslieť sa nad tým, odkiaľ naše presvedčenia pochádzajú a či nám pomáhajú vytvárať bezpečné vzťahy. Otvorený rozhovor o emóciách môže byť dôležitým krokom k prevencii sociálnej izolácie a škodlivých vzorcov správania.

Kedy vyhľadať pomoc?

Ak hnev, úzkosť, frustrácia alebo konflikty dlhodobo zasahujú do každodenného života či vzťahov, môže pomôcť rozhovor s psychológom alebo psychoterapeutom. Odborná podpora nie je zlyhaním ani dôkazom slabosti. Môže poskytnúť bezpečný priestor na porozumenie vlastným emóciám, nácvik komunikácie a hľadanie vhodnejších spôsobov zvládania záťaže.