Na prvý pohľad sa môže zdať spokojný – pracuje, založil si rodinu, darí sa mu… No keď mu nie je dobre, často to nikomu nepovie. Muži sú osamelosťou ohrození viac ako ženy, vedia ju však dobre skrývať. Blízke vzťahy pritom nevplývajú len na to, ako sa cítia, ale aj ako dlho žijú.

Podľa austrálskej vedkyne Michelle H. Lim a jej tímu osamelosť môžeme popísať ako emocionálnu reakciu jednotlivca, ktorá je spojená s rozporom medzi sociálnymi väzbami, ktoré človek reálne má, a takými, ktoré by si prial mať.
Rozdiel medzi situáciou, keď sme sami, a situáciou, keď sme osamelí, je najmä v bolestivom prežívaní momentu. Samota je čas, z ktorého môžeme načerpať energiu, využiť ho na oddych a môže nám priniesť pokoj. Zatiaľ čo osamelosť prináša negatívne emócie, pocity prázdnoty a často i narušenie psychického i fyzického zdravia.
Osamelosť môžu sprevádzať rôzne javy. Často je to nízke sebavedomie, strata blízkej osoby, zmena hodnôt či využívanie až nadužívanie moderných technológií.
Nemecká vedkyňa Maike Luhmannová spolu s kolegyňou z Chicaga Louise Hawkleyovou si dokonca vo svojom výskume všimli, že faktory, ktoré pôsobia na osamelosť u mužov, sú spojené i s ich vekom, a míľnikmi, ktoré ich sprevádzajú.Výsledky ukazujú, že zhoršujúce sa zdravie, strata partnera a odchod do dôchodku prispievajú k osamelosti v seniorskom veku. V strednom veku na jej rozvoj vplýva tlak okolia, najmä na vytvorenie vlastnej rodiny, stabilného životného partnera, vlastné deti a podobne.

Na otázku, prečo sú práve muži náchylnejší na osamelosť, existuje viacero odpovedí. Na niektoré sa pozrieme spolu nižšie.
Muži mávajú vo všeobecnosti intímnejšie vzťahy skôr so svojou partnerkou. Vzťahy s kamarátmi nebývajú až také emocionálne a „odhaľujúce“. Častejšie tiež vyhľadávajú skupinové aktivity.
Ženy mávajú, naopak, vo všeobecnosti viac zážitkov s hlbokými vzťahmi a individuálnym stretávaním sa s priateľkami. Bavíme sa teda o emocionálnej intimite, pretože ak sa povie intimita ako taká, málokto si predstaví, že sa dá nadobudnúť i s inými ľuďmi ako iba s životným partnerom.
Spomínali sme, že muži si často vytvárajú najväčšiu emocionálnu blízkosť práve so svojou partnerkou. Mnohokrát je to ich hlavná, niekedy aj jediná opora. Problém nastáva, keď o tento vzťah prídu, napríklad pri ovdovení, rozvode, rozchode alebo v období izolácie. Vtedy sa môžu ocitnúť bez človeka, o ktorého sa v ťažkých chvíľach môžu naozaj oprieť.
Sociálne očakávania, tradície a stereotypy nahrávajú osamelosti u mužov, keďže už od malička popierajú mužské emócie, ich ukazovanie, zdieľanie, pomenovanie. Vety ako „Chlapi neplačú“, „Nebuď baba“ vedú k väčšej osamelosti, ktorú, žiaľ, často nikto nevidí.
Spoločnosť v podstate vytvára emocionálne „zlomeniny“, kde jedinou „sadrou“ je tváriť sa ako „macho“. Žiaľ, ešte stále sa stáva, že namiesto emocionálnej opory mužom, prichádza iba nepochopenie ich stavu.

Keď si už priznáme, že sa cítime osamelo, často sa k tomu pridá hanba alebo sklamanie. A práve tieto pocity môžu byť ešte silnejšie v momente, keď to vyslovíme nahlas. Potom sa ľahko stane, že si pomoc radšej nehľadáme, aj keď by nám mohla uľaviť.
Niektorí muži si s pribúdajúcim vekom nevedia udržať priateľstvá tak pevné ako kedysi. Najmä keď sa oženia alebo sa stanú otcami, často majú na kamarátov menej času a ich vzťahy môžu postupne slabnúť, či už počtom, alebo blízkosťou.
Osamelosť môže zasiahnuť psychiku aj telo. Môže sa prejaviť úzkosťou či depresiou a ovplyvniť aj to, ako v tele prebiehajú zápalové procesy. Niekedy si všimnete aj nočné mory alebo iné problémy so spánkom, prípadne pokles energie.
Časom sa môžu pridať aj chronické ochorenia. A v bežnom kontakte s ľuďmi môžete mať pocit, že ste opatrnejší, nedôverčivejší alebo cynickejší.
Austrálska vedkyňa Michelle H. Lim a jej tím navyše zistili, že dlhodobá sociálna izolácia a pocity osamelosti môžu viesť až k zhoršeniu celkového zdravotného stavu s rizikom úmrtia.
Sociálne prostredie je to, čo často rozhoduje o tom, či sa cítime osamelo, alebo naopak, či niekam patríme. Prvou skupinou, ktorá nás v živote ovplyvňuje, je rodina. Hneď za ňou prichádzajú priatelia.
Tieto dve skupiny majú výhodu v tom, že v ideálnom prípade môžu zostať s nami dlhodobo. Aj keď sa v živote môže meniť partner, rodina a blízki priatelia nám často vedia priniesť stabilitu a pocit istoty. Práve to je dôležité, lebo osamelosť úzko súvisí so vzťahmi a s tým, či sa máme o koho oprieť.

Austrálski vedci Ferdi Botha a Marlee Bowerová zistili, že vo všetkých štádiách života mali silné vzťahy s rodinou, priateľmi i partnerom ochranný účinok pred osamelosťou, čo podporuje dôležitosť oboch spomenutých sociálnych skupín.
Ak si všimnete, že máte v živote viac úzkosti a nepríjemných pocitov, a energia vám klesla tak, že už nemáte silu ďalej fungovať, obráťte sa na odborníka, aby ste v tom neostali sami.
Osamelosť sa môže ozvať aj uprostred vzťahov, ktoré máte. Či už ide o priateľov, rodinu alebo partnera, často pomôže nájsť odvahu a otvoriť rozhovor, pomenovať svoje pocity a povedať, čo potrebujete.
Keď prídete o blízkeho človeka, napríklad úmrtím, rozvodom alebo rozchodom, môže vám uľaviť kontakt s inými ľuďmi. Skúste sa viac opierať o kamarátov a rodinu. Ak sú ťažkosti veľké, pokojne vyhľadajte psychológa. Niekedy pomôže aj spoznávanie nových ľudí, nové miesta alebo záujmové aktivity.
Niekomu zaberie aj vďačnosť, meditácia, učenie sa nových vecí alebo postupné posilňovanie sebavedomia. Najdôležitejší krok však často býva všímavosť, teda uvedomiť si, ako sa naozaj máte.
Každému môže pomôcť niečo iné. Dôležité je nájsť si cestu, ktorá vám dáva zmysel a v ktorej sa cítite bezpečne. A kedykoľvek môžete osloviť kamaráta, rodinu alebo odborníka. Nie je to zlyhanie, práve naopak. Znamená to, že si pomáhate a idete ďalej, ako najlepšie viete.
Psychologička online poradne MOJRA
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje