Potrebujeme plakať aj cítiť hnev. Prečo je toxická pozitivita nebezpečná?

V tomto článku sa dozviete

• Čo je toxická pozitivita?
• Od dobrého naladenia po toxické zľahčovanie 
• Pozitívne naladený nerovná sa šťastný
• Aké sú typické znaky toxickej pozitivity?  
• Ako vplýva toxická pozitivita na duševné zdravie? 
• Súcit namiesto toxickej pozitivity?  
• 4 tipy, ako byť k sebe súcitnejší 
• Súcit patrí aj do medziľudských vzťahov

Čo je toxická pozitivita?

Termín „toxická pozitivita“ označuje presvedčenie, že musíte byť pozitívne naladený bez ohľadu na to, v akej zúfalej, bolestivej či náročnej situácii sa nachádzate. Ak je niekto toxicky pozitívny, snaží sa vyhnúť negatívnym myšlienkam, situáciám a emóciám. Má to však svoje opodstatnenie. V prítomnosti ľudí, ktorí sú smutní, deprimovaní alebo si prechádzajú niečím zložitým, sa necítime komfortne – vyčerpáva nás to.

V človeku, ktorý takéto niečo prežíva, zase beží: „Nechcem nikoho zaťažovať, všetci toho majú v dnešnej dobe dosť. Nechcem ukazovať svoju zraniteľnosť.“ Spoločnosť má radšej pozitívne naladených, silných a výkonných ľudí. Na sociálnych sieťach takisto vidíme prevažne pozitívny a šťastný život. Aj preto si často volíme stratégiu maskovať svoje emócie a neprejavovať, čo skutočne prežívame.

Od dobrého naladenia po toxické zľahčovanie 

Pozitivita, ktorá sa používa na zakrytie alebo umlčanie negatívnej ľudskej skúsenosti, sa stáva toxickou. Ako to môže vyzerať? 

Študent neurobí štátnice. Je plný pochybností, frustrácie, smútku. Možno sa hanbí a nevidí žiadne východisko. Blízki mu chcú pomôcť, a tak skĺznu k utešovaniu: „Už sa tým toľko netráp, všetko sa deje z nejakého dôvodu. Ber túto skúsenosť pozitívne. Možno to vôbec nebola tvoja cesta. Čo ťa nezabije, to ťa posilní!“ V skutočnosti mu však nepomáhajú. Jeho prežívanie zľahčujú, nesnažia sa mu porozumieť. To potom môže viesť k ešte väčšiemu smútku a frustrácii. Študent začne ľutovať, že sa im vôbec zveril.¹  

Snaha pôsobiť pozitívne za každých okolností nie je skutočným povzbudením pre človeka, ktorý si prechádza náročným obdobím.

Pozitívne naladený nerovná sa šťastný

Myslieť stále pozitívne nás povzbudzuje motivačná literatúra, pozitívne afirmácie, sociálne siete, ale aj viaceré výskumné štúdie. Napríklad jedna z roku 2005, prišla s výsledkami, že šťastnejší ľudia žijú dlhšie, majú menej zdravotných problémov, sú produktívnejší a majú dobré sociálne vzťahy. ² 

Dôležité je však porozumieť, čo znamená byť šťastný. Odborných konceptov je viacero a aj pre každého z nás to môže byť niečo iné. Z osobnej skúsenosti z práce s klientmi môžem povedať, že šťastie je poznať svoje možnosti, limity a prežívať sám seba autenticky vrátane celého spektra emócií. Pozitívne emócie sú tie, ktoré súvisia s príjemnými pocitmi. Napríklad s radosťou, nádejou, vďačnosťou alebo láskou. Negatívne sa týkajú súboru emócií, ktoré podnecujú nepríjemné pocity – smútok, hnev, zármutok či zlosť.

Oba typy sú pre naše emocionálne a psychické zdravie dôležité. ¹ Ak sa negatívne emócie maskujú, môže sa stať, že človek upadne do stavu popierania a potláčania svojho prežívania. Dobrým príkladom je štúdia z roku 2019, v ktorej výskumníci skúmali rodičov detí vo veku 7 až 11 rokov. Výsledky ukázali, že ak matky potláčajú svoje emócie, vplýva to aj na ich deti, ktoré automaticky robia to isté.

Aké sú typické znaky toxickej pozitivity?  

Zľahčovanie a znevažovanie problému 

V prípade, že sa vám niečo pre vás dôležité nepodarí, ostatní situáciu zľahčujú a dávajú vám nevyžiadané, hoci niekedy aj dobre mienené rady. Napríklad, ako musíte vyťažiť z neúspechu, pretože práve vďaka nemu rastieme. Alebo vo vzťahu, v ktorom nenachádzate naplnenie, počúvate, za čo všetko môžete byť vďačný. 

Maskovanie skutočných pocitov

Snažíte sa byť stále v pohode a nad vecou, mať dobrú náladu a v spoločnosti sa usmievať, aj keď vo vnútri prežívate niečo úplne iné. Prípadne sa snažíte „jednoducho sa s tým vyrovnať“. Napríklad tým, že si odopierate emócie ako smútok, hnev alebo nechuť.

Dôvodov, prečo to tak robíte, môže byť veľa. Môže ísť o nevôľu ukázať svoju zraniteľnosť, pretože vás ostatní vnímajú ako silných. Alebo o strach z odmietnutia, ktorý vychádza z presvedčenia, že nikto nie je rád v spoločnosti smutných a deprimovaných ľudí.

Sebaobviňovanie

Cítite sa vinný, keď ste smutný alebo nahnevaný. Napríklad v situácii, keď vám zomrel niekto blízky a vy vraj smútite „pridlho“. V práci aj v súkromí sa však musíte tváriť „pozitívne“. Od iných totiž počúvate, že je to normálny kolobeh života a musíte sa pohnúť ďalej.

Snaha dať niekomu perspektívu namiesto porozumenia 

Medzi typické znaky toxickej pozitivity patrí tiež výrok „mohlo byť aj horšie“. Zľahčovanie situácie nie je vhodným spôsobom útechy. V skutočnosti tieto slová situáciu zhoršujú, pretože znehodnocujú prežívané emócie. Životné výzvy, sklamania a straty sa v rôznej miere spájajú aj s prežívaním negatívnych emócií. Nedá sa im vyhnúť.

Zľahčovanie prežívania

Niektorí ľudia sa môžu snažiť vaše prežívanie znehodnotiť alebo minimalizovať jeho prežívanie. Predstavte si napríklad, že si prechádzate ťažkým rozchodom. Váš blízky bez toho, aby sa snažil porozumieť vašej situácii, zhodnotí, že už sa nemáte trápiť. Veď s tým už aj tak nič nespravíte a všetko je jednoducho tak, ako je.

Toxickou môže byť aj fráza, že keď to zvládla hromada ľudí pred vami, zvládnete to aj vy.^{1, 3, 4, 5}

Ako vplýva toxická pozitivita na duševné zdravie? 

Toxická pozitivita je vzorcom správania. Hoci v súčasnosti nie je oficiálnym psychologickým termínom alebo diagnózou, aj tak ovplyvňuje duševné zdravie.⁵

Psychológovia Campbell-Sills, Barlow, Brown a Hofmann (2006) sa vo svojej výskumnej štúdii zameriavali na rozdiel vo fyziologických účinkoch u ľudí, ktorých požiadali, aby buď potlačili, alebo prijali svoje emócie pri sledovaní emotívneho filmu. Zistilo sa, že tí, ktorí sa snažili potlačiť svoje emócie, mali po filme zrýchlený tep – prežívali tachykardiu. ⁷  

K podobným záverom dospel aj výskum z roku 2016. Z výsledkov vyplynulo, že sa potláčanie emócií spája s vyšším rizikom srdcových ochorení.⁸ Popieranie hnevu, smútku, nechuti či frustrácie takisto môže viesť k zvýšenému prežívaniu stresu v tele ⁹ a neskôr vyústiť až do úzkostných či depresívnych stavov.

Pri potláčaní emócií sa často objavujú aj rôzne fyzické príznaky. Napríklad svalové napätie, bolesti či nevoľnosť. 

Ak si myslíte, že zadržiavanie sĺz sa nijako neprejaví na vašom fyzickom zdraví, mýlite sa. Pri plači mozog signalizuje obličkám, aby uvoľnili stresové hormóny – adrenalín a kortizol. Tie následne zvyšujú srdcovú frekvenciu (tep) a krvný tlak. Ak sa snažíte plač zadržať, môžete cítiť napätie v hrudníku alebo sa vám bude ťažšie dýchať.¹⁰ 

Potláčanie emócii dokonca zvyšuje aj riziko predčasnej smrti vrátane úmrtia na rakovinu. Tým, že sa budete tváriť radostne a šťastne, aj keď vás vo vnútri bude zožierať osamelosť a smútok, váš stav sa nezmení. Práve naopak, môže vám byť ešte horšie. ⁶

Súcit namiesto toxickej pozitivity?  

Snažiť sa byť pozitívnym za každých okolností je vyčerpávajúce, stresujúce a frustrujúce. Efektívnejšou cestou je súcit k sebe aj k ostatným. 

Ak sme sami k sebe súcitní, znamená to, že so sebou máme láskavý vzťah aj v momentoch, keď sa nám nedarí alebo robíme chyby. Vnímame, čo sa s nami deje. Rešpektujeme to. Pracujeme s tým. Autenticky prežívame a netrestáme sa za to, že nemáme úsmev od ucha k uchu, keď nás bolí duša. Takisto sa nekritizujeme za chyby, ktoré sme spravili v minulosti. 

Sebasúcit robí život zvládnuteľnejším. Vďaka nemu máme možnosť vnímať a prijímať sa takí, akí sme – aj so svojimi nedostatkami, možnosťami a talentmi.¹²  

4 tipy, ako byť k sebe súcitnejší 

1. Dovoľte si cítiť sa zle

Ak sa vy alebo niekto iný necíti dobre, je to úplne prijateľné. Každý z nás má právo byť urazený, nahnevaný, smutný, môže byť sklamaný, báť sa alebo ľutovať. Základom je prijatie negatívnych emócií, keďže aj tie sú prirodzenou súčasťou ľudskej skúsenosti. Ak budete popierať svoje emócie, nebudete žiť autentický život.

2. Identifikujte svoje emócie

Namiesto toho, aby ste sa svojim pocitom vyhýbali, priznajte si ich a identifikujte. V jednom momente môžete cítiť viacero emócií, napríklad hnev a smútok dokopy. Pokúste sa nájsť slová na opísanie toho, čo prežívate a buďte tomu otvorení.  

3. Pustite ich von 

Uvažujte o tom, ako viete vyventilovať svoje emócie. Pomôcť vám môže porozprávanie sa s dôverným priateľom alebo písanie denníka. Ak to, čo cítite a prežívate, pretavíte do slov, môžete znížiť intenzitu negatívnych pocitov. Ak sa vám chce plakať, poplačte si. Ak cítite hnev, venujte sa fyzickej aktivite. Napríklad si zabehajte alebo zacvičte. Dôležité je dostať napätie a emócie von.  

4. Starajte sa o seba 

Ak si prechádzate v živote niečím náročným, nezabúdajte na starostlivosť o seba. Neprestávajte s činnosťami, ktoré sú dobré pre vašu psychickú pohodu. 

Znížiť úzkosť či depresívne pocity dokáže aj pobyt na slnku, čerstvom vzduchu alebo prechádzka v prírode. Ak sa cítite nahnevane či smutne, pustite si relaxačnú hudbu alebo zopár minút zhlboka a vedome dýchajte.^{1, 3, 13, 15, 16} 

Súcit patrí aj do medziľudských vzťahov

Súcit je cestou k zdravým medziľudským vzťahom. Kľúčom k hlbokému porozumeniu je schopnosť uznať a podporovať emocionálne skúsenosti ostatných. To, že niekomu dáte priestor na prežitie jeho emocionálnych zážitkov, je jednou z najužitočnejších vecí, ktoré preňho môžete urobiť.¹²

V ťažkých situáciách tak môžete namiesto fráz toxickej pozitivity použiť niektorú z týchto: 

Ak ste v spoločnosti človeka, ktorý práve zažíva niektorú z negatívnych emócii, dajte mu priestor na to, aby vedel, že je v „poriadku nebyť v poriadku“. 

Darujte mu svoj čas, počúvajte ho a buďte mu oporou. Ak niekto vo vašom okolí prejaví negatívnu emóciu, nesnažte sa ho „umlčať“. Dajte mu možnosť vyjadriť ju a uistite ho, že ste tu preňho – ochotný vypočuť si ho bez súdenia. 

Niekedy pomôže aj zdieľanie pocitov. Priznanie, že by sme radi niečo urobili, uľavili mu, ale nevieme ako. Vo vzťahoch je dôležitá autenticita. Keď nebudeme maskovať svoje prežívanie a emócie, náš psychický aj emocionálny život bude zdravší. ^{1, 5, 14}