Nie každý rodičovský štýl podporuje zdravý vývin dieťaťa. Toxické rodičovstvo je pojem, ktorý čoraz viac rezonuje v oblasti psychológie a duševného zdravia. Mnohí dospelí si až v neskoršom veku uvedomia, že ich detstvo nebolo také bezpečné, ako si mysleli. Ako sa prejavuje toxické správanie rodičov? Aké následky môže zanechať na psychike dieťaťa a ako sa z takéhoto prostredia vymaniť?
Toxické rodičovstvo je také, ktoré vedie k veľmi narušeným vzťahom medzi dospelým a dieťaťom. Deti „toxických“ rodičov následne nemajú zručnosti pri vytváraní kvalitných a zdravých vzťahov nielen v rodine, ale ani v okruhu kamarátov, známych, vlastných životných partnerov a dokonca ani u vlastných detí. Okrem toho má takýto štýl rodičovstva vplyv aj na znižovanie sebaúcty u dieťaťa a môže viesť k traumatickým skúsenostiam z detstva.
Ako toxické rodičovstvo môžeme vnímať napríklad formovanie detí podľa vlastných (napríklad nenaplnených) prianí a očakávaní. Inokedy sa zase javí ako málo angažovanosti, záujmu a prítomnosti, a to v akejkoľvek forme, či už fyzickej, psychickej či ekonomickej.
Prejavuje sa aj zvykom rodiča využívať pri spätnej väzbe u detí znevažujúce komentáre, negatívne postoje a obviňovanie: „Nikdy z teba nič nebude. Všetko iba pokazíš. Za všetko môžeš ty.“
V toxickom rodičovstve často chýba akceptácia akýchkoľvek kompromisov či preberanie zodpovednosti za deti. Takíto rodičia sa deťom za nič neospravedlňujú.
Môžu tiež využívať náboženstvo alebo nejakú filozofiu ako pádny dôvod svojho správania.
TECE je skratka anglického slovného spojenia „toxic early childhood experience“, ktoré by sme mohli voľne preložiť ako ranú skúsenosť s toxicitou alebo skúsenosť s toxicitou v ranom detstve.
Ľudia, ktorí majú takúto skúsenosť, rozprávajú o tom, že u nich doma chýbala stabilita, porozumenie aj láska: „Nevedel som, čo sa stane, čo mám čakať. Nech som sa snažil akokoľvek, nikdy som nebol dosť dobrý.“
Tieto deti zažili žalostne málo dobrých vecí a mnohé boli aj obeťou fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia. Niektoré deti s touto skúsenosťou zase nikdy nenadobudli pocit vlastnej autonómie, pretože ich rodičia až prehnane chránili.
Ľudia, ktorí boli vystavení toxickému rodičovstvu, sa tiež môžu stotožňovať s charakteristikami ich toxického rodiča – ak bol napríklad násilnícky, môžu si o sebe myslieť, že aj oni sú zlí ľudia a násilníci: „Som rovnaký ako môj otec.“
MPN rodič je podľa certifikovanej koučky a EFT terapeutky Julie Arcoulinovej človek, ktorý využíva vo svoj prospech vzťahové puto za účelom utláčania, týrania, podrobenia až zotročenia svojich detí.
Blízkosť, ktorá vznikne medzi ním a jeho dieťaťom, mu slúži na uplatnenie vlastnej moci.
V žiadnom prípade nedovoľuje svojim deťom, aby sa od neho vzdialili. Jeho prejavy sa môžu líšiť v závislosti od prostredia, v ktorom sa pohybuje. Navonok, pre nezainteresovanú osobu, sa môže zdať ako veľmi milý a láskavý človek.
Jeho veľmi dobrá argumentačná zručnosť a racionalizácia mu pomáhajú odôvodniť svoje činy. Takýto rodič napriek tomu, že sám kritiku neznáša, kritizuje pomerne často a funguje systémom: „Rob, čo hovorím, nie to, čo robím.“
Jeho sebavedomie sa zvyšuje s poklesom sebavedomia jeho dieťaťa. Dieťa sa v takejto domácnosti môže cítiť ako „vysaté upírom“.
MPN je v tomto prípade skratka pre manipulatívneho, perverzného a narcistického rodiča.
Je nutné dodať, že každý rodič môže mať zlý deň alebo urobiť neefektívne rozhodnutie. To z neho toxického MPN rodiča ešte nerobí.
No ak sa nazbiera viacero spomenutých znakov, ktoré sú dlhodobé, pravidelné, bežné a časté, môže nám to naznačiť, že sa pozeráme na toxického rodiča.
Manipulatívny rodič dokáže narábať so svojimi slovami a prejavmi správania tak, že jeho dieťa sa správa presne podľa jeho želaní a neuvedomuje si to. Odborníci majú rôzne názory na to, či si svoje konanie takýto rodič uvedomuje.
Takýto rodič si zo svojho dieťaťa robí žarty a potom situáciu zľahčuje, klame ho, sľubuje aj modré z neba, len aby mu vyhovelo podľa jeho predstáv. Jeho úmysly sú nejasné, napríklad ubližuje slovami a pritom tvrdí, že tým druhým vlastne pomáha alebo ich „učí zodpovednosti“.
Jeho slová môžu znieť odborne a logicky a vie nimi veľmi dobre odôvodniť alebo ospravedlniť svoje činy.
Perverzný rodič má sklony dopúšťať sa na svojich deťoch činov, ktoré sú kultúrne a spoločensky neprijateľné – prejavuje sa to v jeho zvrátenom sexuálnom správaní smerom k deťom.
Inklinuje k sexuálnemu správaniu, ktoré sa vymyká normám a pravidlám spoločnosti, alebo na takéto správanie nabáda svoje deti, prípadne sa na nich dopúšťa sexuálneho násilia.
Narcistický rodič je málo empatický a veľmi ťažko (ak vôbec) dokáže svoje dieťa pochopiť. V detstve pravdepodobne nedostával toľko lásky, koľko by potreboval, a teraz sa správa k svojim deťom tak, že by sme ho označili za egocentrického alebo sebeckého.
Od ostatných očakáva uznanie, i keď nespravil nič oceneniahodné. Správa sa nadradene a má zdanlivo vysokú sebalásku.
Neprejavujú emócie a pocity – majú napríklad úsmev na tvári, aj keď si rozbijú kolená. Pretože ak by mali v očiach slzy, je možné, že by za to doma dostali prísny fyzický trest.
Skeptické a opatrné – mohli si napríklad vypočuť, že ich ďalší týždeň vezme rodič na dovolenku a budú mať celý týždeň pre seba. V skutočnosti sa nič z toho nestane. Dieťa si zvykne, že dospelým sa nedá veriť, pretože ich slová a činy sa rozchádzajú.
Zdanlivo necitlivé – deti MPN rodičov ani „nehnú brvou“ v prípade úrazov, sklamaní, posmeškov od ostatných a podobne. Sú naučené, že im vo svete nikto nepomôže a prejaviť emócie je nevýhodné a neefektívne.
Zľahčujú svoju situáciu – podobným princípom, ako si môžu vypočuť od svojho rodiča. Napríklad: „To, že som ťa udrel, nie je dôvodom na plač. Je to prianie Boha a ak sa chceš dostať do neba, budeš mi za to ďakovať.“ Takéto deti môžu v reálnom živote povedať: „Nič sa nestalo. Takto to malo byť. To je v pohode.“ Hovoria si to aj v prípade, že sa im dejú v živote neprijateľné situácie, pri ktorých by potrebovali pomoc.
Prejavujú strach zo samoty – dieťa toxického rodiča potrebuje, aby mu ostatní odsúhlasili to, čo robí. Často robí veci, ktoré sú v rozpore s jeho hodnotami, len aby získal ocenenie alebo priazeň milovaného človeka, alebo má strach, že sa ostatným prestane páčiť a odvrhnú ho alebo vyčlenia.
Vyrastať s toxickým rodičom, či už s manipulátorom, narcistom, alebo tým, kto opakovane prekračuje hranice, zanecháva stopy. Možno ste si ich dlho neuvedomovali. Možno ste si hovorili, že „takto to predsa bolo všade“. Pravdou je, že zdravé rodičovstvo nezanecháva pochybnosti o vlastnej hodnote.
Dobrou správou je, že vplyv toxického rodičovstva sa dá liečiť. Prvým krokom je uvedomiť si, čo sa skutočne dialo. Ďalším krokom môže byť vyhľadanie odbornej pomoci – psychológ, psychoterapeut alebo podporná skupina vám môžu pomôcť pomenovať, čo ste zažili, a začať budovať nové, zdravšie vzorce.
Dôležité je tiež vedieť, že máte právo na hranice, aj keď ide o rodičov. Máte právo rozhodnúť sa, čo ešte prijímate a čo už nie. A hlavne – máte právo žiť život, v ktorom sa cítite bezpečne, slobodne a dostatočne dobrí, aj keď ste v detstve túto skúsenosť nemali.
Toxické dedičstvo sa nemusí prenášať ďalej. Môžete byť generáciou, ktorá ho vedome preruší.
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Jedným z kľúčových prvkov úspešnej výchovy detí je rešpekt. Rešpektujúca výchova spočíva v dodržiavaní základných princípov, ako je empatia, porozumenie…
Keď sú deti nútené preberať roly dospelých, ovplyvňuje to ich schopnosť mať v dospelosti zdravé vzťahy. Parentifikácia môže viesť k pocitom…
Neposlúchli ste a rodičia už siahali po opasku či zvyšovali hlas, že ich bolo počuť až k susedom? Je šanca,…
