Toxoplazmóza sa zaraďuje medzi infekčné ochorenia. Vyskytuje sa na celom svete, postihuje ľudí všetkých vekových kategórií aj pohlaví, no nie pre každého predstavuje rovnako veľké riziko. Našťastie, väčšina ľudí sa s týmto ochorením už stretla a pravdepodobne o tom nemali najmenšie tušenie. Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Toxoplazmóza je infekčné ochorenie, ktoré vo väčšine prípadov prebieha úplne nepozorovane, bez príznakov a komplikácií. Mnohí pacienti o svojej nákaze ani nemusia vedieť. Existujú však aj rizikové skupiny, pre ktoré ľahký scenár ochorenia neplatí a naopak, toxoplazmová infekcia u nich môže spôsobiť rozvoj závažných problémov.
Pôvodcom toxoplazmózy je parazit tvorený jednou jedinou bunkou. Tento prvok sa dostáva priamo do hostiteľských buniek. Tento parazit sa nazýva Toxoplasma gondii. Tak, ako mnohé ďalšie parazity, aj Toxoplasma prechádza zložitými vývojovými cyklami. Počas týchto cyklov prekonáva 3 infekčné štádiá a pre svoj vývin potrebuje rôznych hostiteľov – napáda všetky cicavce vrátane ľudí a pre ukončenie životného cyklu je pre ňu nevyhnutná mačka, ako hostiteľ. Až v mačacích bunkách je Toxoplasma schopná množiť sa a nakaziť ďalšie organizmy.
Keďže konečným hostiteľom parazita spôsobujúceho toxoplazmózu je mačka, hlavným zdrojom nákazy je práve toto zvieratko a jeho exkrementy. Vo výkaloch mačiek sa nachádzajú nezrelé parazity, ktoré môžu spôsobiť nákazu priamo alebo kontaminovať potraviny a vodu. Ak dôjde k takémuto prenosu, hovoríme mu alimentárny prenos.
Z kontaminovaných potravín sa môže ochorenie prenášať napríklad nedostatočne tepelne upraveným mäsom, v ktorom sa môžu nachádzať cysty, ktoré „čakajú na svoju príležitosť“. Iným spôsobom je transplacentárny prenos, pri ktorom sa ochorenie prenáša z tehotnej matky na jej ešte nenarodené dieťatko. Poslednou možnosťou šírenia tohto ochorenia je šírenie pri transplantácii orgánov. Toxoplazmóza sa nešíri kontaktom s nakazeným človekom.
Vo väčšine prípadov prebieha ochorenie u infikovaných pacientov subklinicky. To znamená, že navonok sa nijako neprejaví a preto je ho spočiatku ťažké odhaliť.
U malého percenta pacientov (10-20%’ sa rozvinú symptómy, ktoré nie sú pre ochorenie nijako špecifické a môžu pripomínať napríklad bežnú chrípkovú infekciu. Ak sú príznaky prítomné, môžu pretrvávať aj po dobu dlhšiu, než 1 mesiac. Zvyčajne však potom samé vymiznú bez akejkoľvek liečby. Medzi možné symptómy patrí napríklad:
V prípade, že sa u vás objavia uvedené príznaky a ste tehotná alebo máte oslabený imunitný systém, mali by ste kontaktovať svojho lekára.
Do skupiny ľudí, pre ktorých predstavuje toxoplazmóza najväčšie riziko, patria imunokompromitovaní pacienti (onkologickí pacienti, užívajúci chemoterapiu, pacienti po transplantácii užívajúci imunosupresíva, HIV pozitívni pacienti a pod.). U spomenutých pacientov hrozí rozvoj komplikácií spojených s funkciou mozgu a pľúc.
Toxoplazmóza ohrozuje tiež vyvíjajúci sa plod a novorodené bábätká, ktorých matka má toto ochorenie. U detí, ktoré patria do rizikovej skupiny, môže infekcia toxoplazmy vyvolať život ohrozujúci stav.
Bohužiaľ, toxoplazmóza patrí medzi infekčné ochorenia, ktoré ohrozujú plod. Keďže sa šíri z matky na dieťatko, v prípade, že toto ochorenie prebieha u tehotnej ženy, hrozí riziko závažného poškodenia plodu. Intenzita a celkový dopad ochorenia na tehotenstvo sa líši aj vzhľadom na tehotenské obdobie, počas ktorého sa matka infikuje. Možné riziko spojené s komplikáciami narastá, pokiaľ sa tehotná matka infikuje týmto ochorením ešte počas prvého trimestra tehotenstva. Hrozí tiež riziko potratenia plodu.
U dieťaťa s vrodenou toxoplazmózou býva postihnutý najmä centrálny nervový systém, sietnica oka a pľúca, ale aj iné orgány. Okrem toho deti trpia:
Prvoky spôsobujúce toxoplazmózu možno identifikovať viacerými spôsobmi. Najpoužívanejšie metódy na diagnostiku sú sérologické, teda vyšetrenia krvi, ktoré buď preukážu prítomnosť prvokov priamo alebo odhalia protilátky, ktoré si telo voči prvokom vytvorí. Ak vyjde test na protilátky pozitívny znamená to, že človek sa v určitom období svojho života s toxoplazmózou stretol. Zo všeobecných testov na protilátky nie je možné povedať, v akom období sa tak stalo, prípadne či je pacient stále infikovaný.
Okrem sérológie sa mnohokrát využíva aj genetická metóda PCR (polymerázová reťazová reakcia), ktorá je užitočná na zistenie prítomnosti parazitov v plodovej vode. Amniocentéza a následné PCR vyšetrenie sa vykonáva u tehotných žien s aktívnou infekciou preto, aby sa zistilo či sa infekcia preniesla aj na plod.
Ochorenie vo väčšine prípadov nevyžaduje liečbu. Pokiaľ osoba s toxoplazmózou nemá problémy s imunitou alebo ak nie je tehotná, potrebná je len symptomatická liečba. To znamená, že sa pomocou liekov tlmia príznaky (napr. bolesť hrdla sa tlmí pomocou analgetík, horúčka pomocou antipyretík a podobne).
Pacientom, ktorým hrozí riziko vzniku komplikácií, môže lekár predpísať antiparazitiká (napr. Pyrimetamín), ktoré sa tiež využívajú pri liečbe malárie. Pri užívaní týchto liekov stúpajú nároky tela na zásobu kyseliny listovej (vitamínu B9) a preto je potrebné ju počas liečby dopĺňať. Ďalšou skupinou liekov, ktoré môžu byť použité na liečbu, sú antibiotiká pre prípad pridruženej bakteriálnej infekcie. O nutnosti a type liečby vždy rozhoduje lekár.
Proti toxoplazmóze neexistuje očkovanie. Vo väčšine prípadov je však prevencia prakticky zbytočná, keďže ochorenie je pomerne mierne a veľká časť ľudí ho už prekonala. Ak človek toxoplazmózu raz mal, nemôže ju dostať znova. Po ochorení sa vytvára trvalá imunita, ktorá funguje ako prevencia voči ďalšej nákaze. Na pozore pred týmto ochorením by sa však mali mať rizikové skupiny ľudí.
Tehotným ženám sa v rámci prevencie proti toxoplazmóze odporúča vyhnúť konzumácii nedostatočne tepelne upraveného mäsa. V prípade, že má tehotná žena mačku ako domáceho miláčika, je potrebné, aby bola starostlivo čistená mačacia podstielka. Toxoplazmózu nie je možné dostať len z obyčajného hladkania mačiek.
Pri deťoch a mačkách v domácnosti, je potrebné dodržiavať rovnaké opatrenia, ako pri tehotných ženách. Okrem toho, pokiaľ máte detské pieskovisko, mali by ste dbať na jeho dostatočné zabezpečenie pred možnými návštevami mačiek, ktoré si z pieskoviska rady urobia svoju toaletu. Nezabezpečené verejné detské pieskoviská a ihriská môžu byť potenciálnym zdrojom nákazy. Preto by sme mali dbať na zvýšenú hygienu detí pri návšteve takýchto zariadení a tiež na deti dohliadať.
Rizikoví pacienti by vo všeobecnosti mali dodržiavať nasledujúce preventívne opatrenia: