Ak máte cirhózu pečene, akútnu pankreatitídu alebo ste po brušných operáciách, môže vás ohrozovať trombóza portálnej žily.
Prirodzenou vlastnosťou krvi je jej zhlukovanie v prípade, že dôjde ku krvácavému poraneniu. Krv sa vtedy zložitým procesom mení na pevnú zrazeninu, ktorá pôsobí ako zátka a pomôže zabrániť krvácaniu v mieste poranenia. V niektorých prípadoch však môže nastať aj nežiadúce zrážanie krvi, keď je človek bez poranení. Vtedy hovoríme o trombóze.
Trombóza sa môže vyskytnúť v akejkoľvek časti tela, v žilách aj v tepnách. Ak vznikne v cievach, ktoré vyživujú krvou srdce, dochádza k infarktu myokardu. Ak upchá cievy, ktoré privádzajú krv k mozgu, vzniká mozgový infarkt (cievna mozgová príhoda). Najčastejšie však vzniká vo vnútri žíl dolných končatín a panvy a nazýva sa hlboká žilová trombóza alebo tiež flebotrombóza. Práve tomuto typu sa venuje tento článok.
Trombus je vlastne krvná zrazenina. Ide o nahromadenie krvných doštičiek a bielkovinových vláken (fibrínu), ktoré predstavujú prekážku v cieve. Trombus bráni normálnemu prietoku krvi, prípadne ho úplne zastaví. V tejto úlohe mu pomáha aj práca samotnej poškodenej cievy, ktorá sa pri poškodení o čosi stiahne.
K tvorbe krvných zrazenín dochádza pri hyperkoagulačnom stave, tlaku na cievy a stáze krvi v cievach. Hyperkoagulácia je stav, kedy sa krv zráža viac a ľahšie, než by sa mala. Takáto situácia nastáva, ak je človek v strese (môže to byť aj sústredenie na šoférovanie alebo stresová situácia v zmysle traumy či po operácii), môže byť sprievodným javom pri nádorových ochoreniach alebo vrodená. Útlak cievy môže spôsobiť akýkoľvek tlak zvonku (tesné sťahujúce oblečenie, batožina dlhodobo položená na nohách), ale aj zvnútra (napríklad obezita, tehotenstvo, nádorové ochorenia – ktoré môžu tlačiť na cievy). Tlak vytvára aj kompresia ciev svalmi nôh, pri dlhodobom sedení.
Všeobecne platí, že u ľudí, ktorí trombózu niekedy prekonali, je vysoké riziko jej opätovného návratu. V takom prípade hovoríme o tromboembolickej chorobe.
Pri dlhodobom sedení či už v práci, počas jazdy autom alebo v lietadle, je potrebné robiť si pravidelné prestávky a rozhýbať svaly. Ak človek dlho bez zmeny polohy sedí, dochádza k útlaku ciev a zároveň k stáze krvi v žilách.
Úlohou žíl je viesť odkysličenú krv z tela do srdca. Keďže žily vo svojej stene majú len veľmi malé množstvo svalových buniek, na to, aby mohli dostať krv z nôh až naspäť ku srdcu, potrebujú spoluprácu veľkých svalov dolných končatín a prácu srdca, ktoré funguje ako čerpadlo. Keď sa hýbeme, svaly svojimi sťahmi pomáhajú žilám pumpovať krv do pravej predsiene srdca. Avšak, ak sme dlhodobo bez pohybu, žily majú problém a dochádza k stáze krvi. Inak povedané, krv necirkuluje tak, ako by mala, ale zostáva zabrzdená v žilách. Ako bolo uvedené vyššie v článku, ak krv v žilách stagnuje, dochádza k ľahšiemu vzniku trombov.
Ak trombus upchá žilu, krv z nej dostatočne neodteká a najčastejším prejavom jej hromadenia je vznik opuchu. Prítomnosť opuchu nemusí byť výrazná, ale pri porovnaní zdravej a postihnutej končatiny je opuch viditeľný voľným okom. Končatina môže byť sfarbená do modrej až fialovej farby a je teplá na dotyk.
Pacient väčšinou nepociťuje výrazné bolesti, toto ochorenie môže prebiehať skutočne nenápadne. Výraznejšie sa prejavia naozaj závažné trombózy, v dôsledku ktorých je opuch veľmi bolestivý a dochádza k ischémii (nedokrveniu), čo môže viesť až k nutnej amputácii končatiny. Výraznejšie sa tiež prejavia komplikácie, ktoré sa v súvislosti s hlbokou žilovou trombózou môžu rozvinúť.
Závažnou a veľmi častou komplikáciou, ktorá môže pri žilovej trombóze nastať, je uvoľnenie trombu z miesta vzniku a jeho následné “cestovanie” v cievnom systéme. Putujúci trombus sa nazýva embolus a môže upchať aj úplne inú cievu, ktorou následne prejde. Spôsobuje to závažné akútne komplikácie ohrozujúce život, akou je najčastejšie pľúcna embólia. Prejavuje sa náhlym pocitom nedostatku vzduchu pri dýchaní, bolesťami hrudníka, búšením srdca a vykašliavaním krvi. Ak sa u vás objavia tieto príznaky, mali by ste bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc. Viac o pľúcnej embólii sa môžete dočítať viac v našom článku.
Keďže za normálnych okolností je koagulácia žiadúca len v mieste zranenia, ľudské telo sa v ostatných miestach koagulácii bráni a snaží sa o zachovanie tekutosti krvi. Robí to prostredníctvom fibrinolytického systému, ktorý rozpúšťa nežiadúce zrazeniny. Výsledným produktom takejto reakcie sú špecifické molekuly D-diméry. Zisťuje sa preto ich hladina v krvi. Ak je zvýšená, môže byť ukazovateľom prítomnosti trombózy kdesi v krvnom obehu tela. K stanoveniu diagnózy však nestačí a toto vyšetrenie musí byť doplnené o ďalšie.
Pre určenie lokality trombu sa využíva ultrazvukové vyšetrenie ciev (tzv. Duplex), CT angiografia či MR angiografia. V minulosti sa využívalo tiež vyšetrenie flebografia, kedy sa žily naplnili kontrastnou látkou a následne zobrazovali pomocou rentgenu, dnes sa však tento spôsob diagnostiky viac nepoužíva.
Pri liečbe žilovej trombózy sa využívajú lieky blokujúce tvorbu trombínu – antikoagulancia (warfarin, dabigatran a iné) prípadne injekčne podávaný heparín.
Vykonávajú sa aj chirurgické zákroky, ako je trombektómia (ektómia = vybratie, v tomto prípade odstránenie trombu) alebo trombolýza (rozpustenie trombusu priamo v žile).
V bežnom živote je základnou zložkou prevencie dostatok pohybu. Akonáhle musíte dlhšiu dobu sedieť, robte si časté opakované pauzy (aspoň každú hodinu), počas ktorých sa trochu rozhýbete a uľavíte vašim cievam. Pohýbte končatinami, aby ste rozhýbali hlavne svaly v lýtkach. Ak cestujete autom, naplánujte si pravidelné prestávky. Pri ceste lietadlom sa v ňom občas poprechádzajte. Na dlhé dovolenkové cesty voľte voľnejšie oblečenie (ktoré vám nebude sťahovať najmä dolnú polovicu tela) a pite dostatok tekutín, čím predídete dehydratácii. Nie je vhodné pri sedení prekrižovať nohy či podkladať si ich pod seba.
U pacientov, ktorí sú dlhodobo ležiaci na lôžkach, sa vykonávajú preventívne cvičenia, sú im podávané lieky a tiež sa využíva bandážovanie dolných končatín či kompresné pančuchy. Akonáhle ste po operácii schopní pohybu, odporúča sa aspoň prejsť sa po izbe či po chodbe. Každý pohyb znižuje riziko rozvoja trombózy.
Všeobecne sa v rámci prevencie odporúča zdravý životný štýl s vyváženou stravou, dostatkom pohybu, spánku a vylúčenie požívania alkoholických aj tabakokvých výrobkov. Veľký pozitívny vplyv má tiež udržiavanie si zdravej váhy.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
https://ssvpl.sk/rady-lekara/hlboka-zilova-tromboza-poznate-jej-prejavy/
V lete zápasia nemocnice s nedostatkom krvi. Nielen dovolenky bránia darcom absolvovať plánované odbery. Leto pre nich predstavuje aj tieto…
Projektová manažérka Mgr. Martina Frigová z Národnej transfúznej služby (NTS) v rozhovore vysvetľuje, ako pandémia ovplyvnila darovanie krvi, ale aj…
