Pojmom arytmia sa označujú rôzne poruchy tvorby a vedenia vzruchov v srdci. Typickým prejavom arytmie je príliš rýchla, príliš pomalá alebo nepravidelná činnosť srdca. Pred nastavením na liečbu je potrebné zachytenie arytmie na EKG. Nie každú arytmiu je potrebné liečiť. Prevenciou najzávažnejších arytmií je včasná liečba infarktu, ischémie srdca, vysokého krvného tlaku a dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.
Sťahy svaloviny srdca udržiavajú v ľudskom tele krvný obeh a takto zabezpečujú výživu a okysličenie všetkých orgánov. Synchronizované sťahy srdca riadi elektrický systém srdca. Frekvenciu srdca za normálnych okolností určuje iba niekoľko milimetrov veľký sínusový (sino-atriálny) uzol.
Pojmom arytmia sa označujú rôzne poruchy tvorby a vedenia vzruchov v srdci. Typickým prejavom arytmie je príliš rýchla, pomalá alebo nepravidelná činnosť srdca.
Prejavom môže byť aj tlak na hrudi pripomínajúci infarkt alebo ťažkosti s dýchaním. Fibrilácia predsiení ako najčastejšia pretrvávajúca porucha rytmu srdca sa často zistí až v momente vzniku komplikácie – mozgovej príhody (porážky).
Lekári sa snažia arytmiu u pacienta vždy presne pomenovať. Jednotlivé arytmie sa od seba navzájom odlišujú a vo všeobecnosti jedna arytmia skôr neprechádza do inej arytmie.
Medzi arytmie prejavujúce sa pomalým tepom (menej ako 50 úderov za minútu, obyčajne však menej ako 30 až 40 úderov za minútu) patria:
Vznikajú v dôsledku poškodenia sínusového uzla alebo AV-uzla infarktom, zápalom alebo iným degeneratívnym procesom typicky vo vyššom veku. Pomalý tep nemusí byť postihnutým spozorovaný ani počas dlhšieho obdobia. Dlhý interval medzi jednotlivými sťahmi srdca môže spôsobiť náhlu a vopred neočakávanú stratu vedomia s rizikom úrazu. Obzvlášť nebezpečná by bola takáto strata vedomia počas vedenia motorového vozidla alebo v iných podobných situáciách.
Pri väčšine arytmii s pomalým tepom (menej ako 30 až 40 úderov za minútu) je kvôli riziku straty vedomia potrebné zaviesť trvalý kardiostimulátor. Kardiostimulátor je malý elektronický prístroj vložený do podkožia. Z kardiostimulátora vychádza elektrický vodič, opačný koniec vodiča je cez žilu umiestnený do vnútra dutiny srdca. Srdce je z vnútornej strany stimulované drobnými elektrickými impulzami k sťahu. Kardiostimulátor nezosilňuje sťah srdca, zabezpečí iba sťahy svaloviny srdca v správnej frekvencii.
Sínusovú bradykardiu alebo AV-blokádu možu vyvolať niektoré lieky – betablokátory, verapamil. Po vysadení liekov spomaľujúcich tep (výlučne lekárom) sa pomalá srdcová frekvencia môže upraviť. Sínusová bradykardia sa u pacienta často spontánne strieda s druhou arytmiou – rýchlym nepravidelným tepom pri záchvatoch fibrilácie predsiení.
Liečba stavu striedajúcej sa bradykardie a tachykardie nie je bez použitia kardiostimulátora možná. Lieky podané na spomalenie rýchleho tepu (tachykardie) by ešte výraznejšie spomalili už spontánne pomalý tep v období sínusovej bradykardie.
Záchvaty rýchleho búšenia srdca (paroxyzmálne tachykardie) sú vnímané veľmi intenzívne. Typickým príkladom paroxyzmálnej tachykardie je AV nodálna reentry tachykardia s náhlymi záchvatmi búšenia srdca so srdcovou frekvenciou viac ako 200 úderov za minútu. Podkladom k ich vzniku je existencia dvojitého vedenia v AV uzle spájajúcom predsiene a komory. Táto porucha býva často vrodená a paroxyzmálne tachykardie sa vyskytujú už od mladého veku, cca 20 rokov. Záchvaty môžu byť zriedkavé, čo sťažuje ich zachytenie a potvrdenie na EKG.
Intenzívny pocit búšenia srdca vyžaduje zvyčajne zásah lekára – podanie lieku na prerušenie arytmie. Existujú aj cviky, ktoré aktivujú tzv. blúdivý nerv (nervus vagus). Pacient oboznámený so svojou arytmiou môže jej záchvat niekedy zastaviť hlbokým nádychom s následným zadržaním dychu. U pacientov s paroxyzmálnymi tachykardiami sa odporúča zákrok na AV-uzle vykonávaný prostredníctvom elektrických katétrov zavedených cez cievy do vnútra srdca – tzv. ablácia.
Iným druhom arytmii s rýchlym pravidelným tepom je predsieňová tachykardia a flater predsiení. Medzi závažné arytmie s rýchlym tepom potom patrí komorová tachykardia. Flater predsiení je arytmia podobná fibrilácii predsiení, ktorú zaraďujeme medzi arytmie s nepravidelným tepom.
Fibrilácia predsiení je najčastejšou pretrvávajúcou arytmiou. Charakteristický je pre ňu úplne nepravidelný tep. Fibrilácia predsiení môže mať záchvatovitý prechodný charakter, môže však byť aj trvalá (chronická) a pretrvávať do konca života.
Fibrilácia predsiení má zvyčajne spontánnu srdcovú frekvenciu viac ako 120 – 150 úderov za minútu. Bez spomalenia srdcovej frekvencie liekmi hrozí „vyčerpanie” srdca z pretrvávania tachykardie. Dochádza k poruche sily sťahov ľavej komory srdca, teda k vývoju srdcovej nedostatočnosti (srdcového zlyhávania).
Druhým rizikom fibrilácie predsiení je vznik krvných zrazenín (trombov) v ušku ľavej predsiene. Po ich uvoľnení zo srdca hrozí pacientom mozgová príhoda (mozgový infarkt).
Liečba fibrilácie predsiení je zameraná na spomalenie srdcovej frekvencie. Podávajú sa lieky na zníženie zrážanlivosti krvi (tradične warfarin). Úprava arytmie na normálny sínusový rytmus nie je úplne nevyhnutná. Väčšina pacientov sa po úprave arytmie cíti lepšie ako s fibriláciou predsiení.
Na úpravu arytmie sa používajú špeciálne lieky antiarytmiká alebo elektrický výboj (kardioverzia). Ablácia je v prípade fibrilácie predsiení používaná na prevenciu opakovania záchvatov fibrilácie. Odporúča sa až v prípade nedostatočného účinku antiarytmík.
Príčina predčasných sťahov či už z oblasti predsiení alebo komôr sa v bežnej praxi nedá jednoznačne určiť. Arytmia svojou nepravidelnosťou vyvoláva nepríjemné, avšak iba krátko trvajúce pocity v oblasti srdca alebo krku vedúce k obavám zo závažného ochorenia srdca.
Extrasystoly vznikajú už u mladých ľudí a pri monitorovaní EKG sa vyskytujú takmer u každého človeka vo väčšej, či menšej miere. Obyčajne si ich človek vôbec neuvedomuje. Ak je výskyt extrasystol obzvlášť častý, lekár obyčajne navrhne ultrazvukové vyšetrenie srdca, EKG monitor a záťažový test na odhalenie inej choroby srdca, ktorá by mohla byť podkladom k vzniku extrasystol. Na liečbu extrasystol nie sú k dispozícii spoľahlivé a bezpečné lieky. Je možné vyskúšať ovplyvnenie ich výskytu pomocou betablokátorov, verapamilu alebo zriedkavo aj použitím iných antiarytmík.
Najzávažnejšími arytmiami sú:
Najzávažnejšie arytmie znamenajú zastavenie sťahov srdca so stratou vedomia. Bez oživovacích postupov (resuscitácia) znamenajú najzávažnejšie arytmie náhlu srdcovú smrť. Závažnou arytmiou sú ohrození zvyčajne pacienti s pokročilým ochorením srdca, zlyhávaním srdca, po infarkte myokardu.
Arytmia však môže vzniknúť aj u človeka, u ktorého ochorenie srdca nie je vopred známe. Prevenciou je najmä zdravý životný štýl, ukončenie fajčenia, vylúčenie nadmerného príjmu alkoholu, pravidelná fyzická aktivita a zdravá výživa.
U pacientov s vysokým rizikom arytmie sa môže použiť ICD (implantovateľný kardioverter defibrilátor). Je to malý elektronický prístroj, ktorý je schopný podať elektrický výboj s väčšou energiou ako bežný kardiostimulátor a obnoviť tak riadny rytmus srdca v prípade jeho zastavenia v dôsledku závažnej arytmie.
Srdcové arytmie sú širšou skupinou rôznych porúch srdcového rytmu. Niektoré ako napr. extrasystoly sa radia k málo závažným, iné ako komorová fibrilácia predsiení predstavujú bezprostredné ohrozenie života.
Lekár okrem snahy o zachytenie arytmie na EKG často vykonáva ďalšie vyšetrenia na odhalenie prípadného súvisiaceho ochorenia srdca. Liečba arytmií okrem bežných liekov ako sú betablokátory zahŕňa aj ďalšie špeciálne antiarytmiká. Lekár môže pri pomalom tepe srdca navrhnúť implantáciu kardiostimulátora alebo pri záchvatoch tachykardie katétrovú abláciu.
K prevencii najzávažnejších arytmií patrí včasná liečba infarktu, liečba ischemickej choroby srdca, vysokého krvného tlaku a dodržiavanie všeobecných zásad zdravého životného štýlu.
