Vplyv nezamestnanosti na psychiku

V tomto článku sa dozviete

• Ako vplýva fakt nezamestnanosti na človeka?
• Podnecuje tento fakt vznik ochorení?
• Rodinná kríza

Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav, ktorého definícia je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená. Prežívanie faktu nezamestnanosti je rozdielne u každého človeka. Odráža jeho osobnosť a vnímanie, prejaví sa individuálne vzhľadom na okolnosti, aj charakter človeka.

Najčastejším dopadom nezamestnanosti na psychiku človeka je okrem depresie, pocitu osamotenosti, znižujúcej sa motivácie aj zníženie sebahodnotenia. Harrison popísal štádiá vyúsťujúce do zníženia sebavedomia nasledovne: iniciálny šok, optimizmus, pesimizmus, fatalizmus.

• šok – jedná sa o začiatočnú reakciu človeka spravidla odmietajúceho skutočnosť, že sa stáva nezamestnaným,

• optimizmus – je možné charakterizovať ako obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viera v budúcnosť. Trvá zhruba tri mesiace.

• pesimizmus – dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, prichádzajú pocity menejcennosti. Obdobie trvá zhruba šesť mesiacov.

• fatalizmus – strata akéhokoľvek záujmu o zamestnanie, prejavuje sa nárastom apatie voči spoločnosti, odmietaniu základných ľudských a občianskych hodnôt. Štádium fatalizmu sa spája s pocitom osobnej bezmocnosti a stratou kontroly nad udalosťami korešponduje s teóriou naučenej bezmocnosti.

Ako vplýva fakt nezamestnanosti na človeka?

Vyradenie z pracovného procesu približuje PhDr. Gabriela Lukáčová:

„Na každého to vplýva ináč. Starší ľudia trpia mnohokrát aj psychickými ťažkosťami a zvyčajne majú z toho väčší problém, pretože už majú vybudované pracovné návyky. A keď sú zrazu z pracovného procesu vytrhnutí, tak mnohokrát upadajú aj do depresie, z ktorej sa musia liečiť.

Mnohí mladí ľudia, ktorí skončili školu a povedzme, že nie sú draví a ambiciózni, po neúspešnom hľadaní a pri nedostatočnej motivácii, si vlastne pracovné návyky ani nevypestujú. Treba povedať, že strata zamestnania je zmena, ktorá môže mať viac alebo menej negatívny dopad na sebaposudzovanie a aj na životný postoj.

Ak človek stratí zamestnanie, príde o možnosť sebarealizácie, a tým príde aj o kontakt s okolím, nemá prostriedky na jedlo, knihy, tlač, na kultúrne podujatia, nemá možnosť ísť medzi ľudí v primeranom oblečení, dostane sa do sociálnej izolácie.“

Čo znamená „mať problém s prijatím faktu nezamestnanosti“ v terminológii psychologickej ambulancie-neurózy a depresie?

„Problém je už vtedy, keď naozaj nastupujú nejaké neurotické ťažkosti alebo keď niekto somatizuje úzkosť, vtedy samozrejme treba vyhľadať odborníka. Ja by som ale povedala, že odborníka môže človek vyhľadať, aj keď sa tieto ťažkosti neprejavujú, ale možno mu naozaj chýba trošku sociálnej zdatnosti, trošku odvahy urobiť nejaký zásadný krok.“

Nezamestnanosť môže teda spôsobiť depresiu z dlhodobého pocitu zbytočnosti, z neschopnosti uplatniť sa, pocitu nepotrebnosti vyplývajúceho z existenčného ohrozenia.

Podnecuje tento fakt vznik ochorení?

„Každý reaguje na stres rôzne. Niekto upadne do depresie, niekto trpí úzkosťou, ktorú môže somatizovať, prejavia sa bolesti hlavy a žalúdka. Neuvedomí si, že jeho somatické ťažkosti majú psychicky podklad.

Fakt nezamestnanosti prináša so sebou stres a napätie, pokles sebadôvery, vedie ku zníženiu pocitu vlastnej hodnoty a môže to viesť k apatii a depresii.

Mnohokrát ľudia, ktorí prídu o prácu, hľadajú prácu a nevedia ju nájsť, sa cítia sa neúspešní, nenaplnení, mnohí sa aj za to hanbia, majú pocit ostychu a zlyhania v živote. Viac než polovica dlhodobo nezamestnaných prejavuje príznaky neurotických ťažkostí, podráždenosť, bolesti hlavy, nespavosť, zvýšenú únavu, žalúdočné ťažkosti.

Dlhodobá nezamestnanosť spôsobuje aj nadmierne používanie nikotínu, alkoholu alebo drog. Stávajú sa akoby bezcennými. Títo ľudia potrebujú hlavne podporu, povzbudenie a uznanie.“

Nepôsobí toto úsilie a námaha nájsť si nové zamestnanie príliš demotivujúco?

„Vo všeobecnosti sa doporučuje takému človeku robiť čokoľvek, neostávať sedieť doma, je veľmi potrebné, aby človek mal nejaký rytmus.  Ráno jednoducho vstať a ísť hľadať prácu. Nech píše žiadosti, chodí na konkurzy, pretože možno je to demotivujúce do tej miery, že je veľakrát neúspešný, ale pokiaľ nebude robiť nič, len sedieť doma, tak práca sama nepríde. Len nech neostáva sám doma.“

Rodinná kríza

Nezamestnaný človek stráca kvalifikáciu, pracovné návyky a motiváciu pracovať, a čo je však veľmi nebezpečné v domácnostiach, kde hrozí kríza vzťahov rodiny.

„Mnohokrát v rodine vzniká naozaj ťažká finančná situácia. Z toho sa vyvinie nervozita, podráždenosť, partnerské problémy. Ekonomické vplyvy majú veľký dopad na rodinné súžitie v tom negatívnom zmysle.

Strata zamestnania prináša významný negatívny zásah aj do rodinného života. Často dochádza preto k zanedbávaniu detí, a často tieto spory a nezhody medzi členmi rodiny vedú k rozvodu.“

Nezamestnanosť sa netýka iba samotného nezamestnaného, prispôsobiť situácii sa musí celá rodina. Nie je to jednoduché. Znižovanie sebadôvery a sebahodnoty nezamestnaného bohužiaľ prispieva k prehlbovaniu negatívneho postoja.

Nezamestnanosť preveruje kvalitu rodinných vzťahov a lepšie ju zvládajú ľudia, ktorí sa majú o koho oprieť. Veľkú úlohu v tejto náročnej situácii zohráva sociálna opora zo strany životného partnera a rodiny.