Vtáčia chrípka je termín označujúci niekoľko typov ochorení spôsobených vírusom influenza typ A. Tento vírus sa podľa schopnosti prenosu medzi rôznymi druhmi delí na chrípku prasaciu, vtáčiu, psiu či konskú, ale v neposlednom rade aj ľudskú, ktorá ročne infikuje milióny ľudí. Vtáčia chrípka nie je za normálnych okolností ľahko prenosná medzi ľuďmi, naopak, rýchlo sa prenáša medzi vtákmi.
Jediným spôsobom prevencie vtáčej chrípky je vakcinácia. Špecifická vakcína proti vírusu vtáčej chrípky však nie je dostupná verejnosti, skladuje sa pre prípad vypuknutia epidémie. Pred klasickým vírusom chrípky sa dá chrániť každoročnou vakcínou, ktorá sa odporúča najmä rizikovým skupinám obyvateľstva – malým deťom a starším ľuďom, u ktorých môže aj klasická chrípka mať veľmi vážny priebeh.
Možnosť prenosu klasickej vtáčej chrípky na človeka je nízka. Vzhľadom na schopnosť vírusu chrípky mutovať a na rozsah vtáčej migrácie počas celého roka existuje riziko, že vznikne vysoko nebezpečný kmeň chrípky, ktorý sa bude rýchlo šíriť medzi ľuďmi. Takéto boli kmene H5N1 a H7N9, v súvislosti s nimi boli zaznamenané aj úmrtia ľudí.
Vo väčšine prípadov sa príznaky zhodujú s príznakmi klasickej chrípky. Objavuje sa kašeľ, zvýšená teplota, bolesti hlavy, bolesti kĺbov a svalov, bolesť v hrdle, pocit nedostatočnosti vzduchu, v niektorých prípadoch aj hnačka, vracanie alebo zápal spojiviek. Pri vysoko nebezpečných nákazách vedú tieto príznaky k akútnemu zlyhaniu pľúc.
Na diagnózu vtáčia chrípka sú potrebné vzorky výtoku z nosa či hrdla. Odber sa musí vykonať počas prvých dní od objavenia príznakov. Na posúdenie postihnutia pľúc môže byť pacient poslaný na röntgen hrudníka.
Liečba je zameraná na zmierňovanie príznakov chrípky, najmä bolesti kĺbov, a znižovanie teploty. Podávanie antivirotík je v prípade vtáčej chrípky otázne. Väčšina kmeňov vírusov na túto liečbu nereaguje.
