Vyšetrenie hrubého čreva – je možné aj bez kolonoskopie?

V tomto článku sa dozviete

• Vyšetrenie hrubého čreva – kedy by ste ho mali absolvovať?
• Vyšetrenie hrubého čreva bez kolonoskopie
• Vyšetrenie hrubého čreva pri podozrení na rakovinu
• Aké ďalšie diagnostické metódy môže lekár použiť?
• Príprava pacienta pred CT vyšetrením hrubého čreva
• Ako prebieha CT irigografia?
• Výhody a nevýhody vyšetrenia
• Čo je CT kolonografia a ako prebieha 
• Výhody CT kolonografie oproti optickej kolonoskopii 

Strach z priebehu vyšetrenia hrubého čreva odrádza mnohých Slovákov od absolvovania preventívnych prehliadok. Bojíme sa najmä toho, že nevieme, či to bude bolieť, ako dlho to potrvá, ale obavy máme aj zo samotného výsledku vyšetrení.  

Preventívne vyšetrenia hrubého čreva však môžu pomôcť odhaliť ochorenie v skorých štádiách, vďaka čomu je možné ho včas liečiť a zachrániť ľudský život.

Vyšetrenie hrubého čreva – kedy by ste ho mali absolvovať?

Vyšetrenie hrubého čreva sa robí z dvoch hlavných dôvodov, a to buď kvôli:

• prevencii – cieľom je zachytiť chorobu dostatočne skoro, vďaka čomu je liečba účinnejšia,
• diagnostike – má za úlohu objaviť príčinu ťažkostí, s ktorými pacient prišiel k lekárovi.

Vyšetrenie hrubého čreva – prevencia rakoviny

Nezdravý životný štýl – najmä fajčenie, alkohol a nevhodné stravovanie – má vplyv na zvýšený výskyt rakoviny hrubého čreva v našej populácii. Slovensko je dlhodobo na popredných priečkach v úmrtnosti na toto ochorenie. Nemuselo by to tak byť, keby bolo odhalené včas.

Prevencia a skríningové vyšetrenia hrubého čreva sú preto dôležitou súčasťou prehliadok v tzv. karcinómovom veku, t. j. po 50. roku života, kedy rakovina hrubého čreva vzniká najčastejšie.

Na bezplatné vyšetrenie majú nárok poistenci od veku 50 rokov. Ak ste poistencom Dôvery, môžete toto vyšetrenie po novom absolvovať bezplatne pri preventívnej prehliadke raz za dva roky, a to už po dovŕšení 40. roku.

Vyšetrenie hrubého čreva bez kolonoskopie

Prvým skríningovým vyšetrením, ktoré môže odhaliť príznaky rakoviny hrubého čreva aj bez kolonoskopie, je test na okultné (skryté) krvácanie.

Tento test je rýchly, jednoduchý a bezbolestný. Lekár vám poskytne nádobku, do ktorej doma odoberiete vzorku stolice, a tú prinesiete svojmu všeobecnému lekárovi.

V laboratóriu sa vzorka skúma a zisťuje sa, či je v stolici prítomná krv. Ak je výsledok pozitívny (krv sa v stolici nachádza), môže ísť o varovný príznak rakoviny hrubého čreva. Na to, aby bola táto diagnóza potvrdená alebo vyvrátená, je nutná následná kolonoskopia.

Ak je výsledok testu negatívny a pacient nemá žiadne zdravotné ťažkosti, vykonáva sa opäť po uplynutí 2 rokov.

Vyšetrenie hrubého čreva pri podozrení na rakovinu

Ak má lekár podozrenie na nádorové ochorenie, najskôr vás vyšetrí klinicky, a ďalej ordinuje laboratórne vyšetrenia (zo vzorky krvi, moču, stolice). Po nich nasledujú ďalšie zamerané na konkrétnu oblasť a orgán, teda na hrubé črevo.

Cieľom vyšetrenia hrubého čreva pri podozrení na rakovinu je upresnenie diagnózy, odber vzorky tkaniva na histologický rozbor a hodnotenie vývoja choroby. Ide o tzv. endoskopické vyšetrovacie metódy. Patrí sem:

• Kolonoskopia – vyšetrenie hrubého čreva pri podozrení na rakovinu kolonoskopom – prístrojom, ktorý sa doň zavádza cez konečník. Na konci kolonoskopu je kamera, vďaka ktorej lekár môže vidieť vnútro čreva pacienta, a má možnosť odobrať vzorku na ďalšie vyšetrenie.
• Rektoskopia – vyšetrenie konečníka pomocou rektoskopu.

Aké ďalšie diagnostické metódy môže lekár použiť?

Hrubé črevo je mnohokrát potrebné vyšetriť aj z iných dôvodov, než je prebiehajúce nádorové ochorenie či podozrenie naň. Vykonávajú sa nasledujúce vyšetrenia:

• natívny RTG snímok v stoji – základné vyšetrenie na vylúčenie poruchy trávenia (obštrukcie) a kalcifikácií (prítomnosť vápenatých zhlukov),
• irigografia – vyšetrenie tráviaceho traktu pomocou endoskopického RTG prístroja; predtým musí pacient zjesť tzv. báryovú kašu,
• ultrasonografia (USG) – umožňuje nájsť miesto výskytu a určiť veľkosť nádoru, nevýhodou však je, že nemusí presne odlíšiť zhubný nádor od zápalového procesu,
• multidetektorové CT (MDCT) – poskytuje informácie o rozsahu a charaktere nádoru ako aj o jeho infiltrácii (prerastenie) na okolité orgány, prostredníctvom čoho sa stanovuje operovateľnosť nádoru,
• magnetická rezonancia (MRI) – vyšetrenie hrubého čreva magnetickou rezonanciou nie je bežne využívanou metódou. Dôvodom je vysoký obsah plynu a prítomnosť črevného obsahu. Ak sa iné metódy nedajú použiť, je možné uvažovať aj nad MR vyšetrením. Jeho výhodou je absencia radiačnej záťaže pacienta.

Príprava pacienta pred CT vyšetrením hrubého čreva

1. Ak vám váš internista alebo gastroenterológ odporučil CT vyšetrenie hrubého čreva, objednajte sa naň na CT pracovisku. Na toto vyšetrenie musíte byť dobre pripravení.
2. Príprava spočíva v diétnych opatreniach – 5 dní pred termínom prijímajte nízkoobjemovú stravu. To znamená, že by ste mali vynechať potraviny, ktoré v čreve zanechávajú hrubé zostatky (zrná, šupky, paradajky, paprika, kukurica, hrozno, kivi, mak, sezam, egreše, celozrnné pečivo). Počas tejto diéty neobmedzujte príjem ostatnej potravy a tekutín. Na CT pracovisku si väčšinou (podľa typu vyšetrenia a daného pracoviska) vyzdvihnete tzv. prípravu: 60 ml 76 % Urografínu a 750 ml báriovej suspenzie, ktorú vypijete podľa nasledujúceho postupu.
3. Deň pred vyšetrením si môžete dať ľahké raňajky – bez mlieka a mliečnych výrobkov, s vylúčením tuhej stravy. Pre označenie zvyškovej stolice musíte vypiť 250 ml 2 % roztoku báriovej suspenzie. Na obed si môžete dať malé množstvo hovädzieho vývaru, riedke zemiakové pyré a opäť 250 ml 2 % roztoku báriovej suspenzie. Na večeru vypijete 300 ml ovocnej šťavy. Večer pred vyšetrením o 20:00 opäť vypijete 250 ml 2 % báriovej suspenzie, o 23:00 ešte 60 ml 76 % Urografínu.
4. Pre očistu čreva by ste mali deň pred vyšetrením užiť laxatíva, ktoré sa zvyčajne aplikujú popoludní. Sú dostupné na predpis od lekára, ktorý indikoval vyšetrenie (gastroenterológ alebo chirurg). V nevyhnutnom prípade ako príprava postačuje aj vypitie sírano-sodno-horečnatej minerálnej vody v čase medzi 13:00 – 21:00 a množstve 3 až 4 litre. 

Ako prebieha CT irigografia?

Po príprave opísanej vyššie sa dostavíte na samotné CT vyšetrenie. Na vyšetrovacom stole budete ležať na chrbte a v žile ruky budete mať zavedenú kanylu.

Do konečníka vám bude zavedená rektálna rúrka napojená na tzv. irigátor, v ktorom je pripravená kontrastná látka riedená vodou. Laserovým zameriavaním sa nastaví vyšetrovaná oblasť a tiež parametre na vyšetrovacej konzole.

Pomocou irigátora sa črevo cez konečník naplní pripravenou látkou. Automatický injektor s kontrastnou látkou sa pripojí ku kanyle vo vašej žile a prebehne zosnímanie.

Vyšetrenie končí odpojením od automatického injektora, odstráni sa rektálna rúrka z konečníka a vyprázdni obsah čreva. Následne vás budú ešte 15 až 20 minút sledovať pre výskyt možnej alergickej reakcie.

Výhody a nevýhody vyšetrenia

CT irigografia má dôležité postavenie v diagnostike nádorov hrubého čreva. Dokáže ich včas zachytiť, určiť ich štádium pred operáciou a pomáha sledovať vývoj ochorenia.

Je nenahraditeľná hlavne u pacientov s nekompletnou kolonoskopiou, pred operačným riešením a pred stanovením ďalšej liečby.

Čo je CT kolonografia a ako prebieha 

CT kolonografia je vyšetrenie brucha a malej panvy so špeciálnou prípravou hrubého čreva. Je možné vykonať ho natívne – bez podania kontrastnej látky (pri náleze pozitívneho okultného krvácania), aj s podaním kontrastne.

Pri kolorektálnom karcinóme (rakovine hrubého čreva) je táto metóda neinvazívnou možnosťou (nevyžaduje vstup do tela).

Vyšetrenie s prípravou prebieha rovnako ako pri irigografii. Prvá vyšetrovacia poloha je na bruchu – tzv. pronačná poloha. Druhá je na chrbte – tzv. supinačná poloha. Znamená to, že vás na CT zosnímajú hneď dvakrát.

V oboch polohách sa pomocou laserového zameriavača nastaví vyšetrovaná oblasť a zabezpečí pripojenie k automatickému injektoru. V tejto fáze sa pomocou neho do žily aplikuje kontrastná látka.

Ak máte alergiu na jód, robí sa supinačná poloha iba natívne, bez kontrastnej látky. Výsledkom vyšetrenia je popis patologického nálezu, jeho veľkosť, charakter a vzdialenosť od konečníka.

Výhody CT kolonografie oproti optickej kolonoskopii 

• zobrazenie orgánov brucha – mezentérium, uzliny, pečeň –, kde sa môžu nachádzať patologické procesy aj mimo čreva, čím je možné realizovať staging – stanoviť stupeň pokročilosti nádoru, to znamená vyhodnotiť progresiu,
• zobrazenie väčšej plochy črevnej steny,
• počas vyšetrenia je zabezpečený vyšší komfort pacienta,
• nevýhodou je radiačná záťaž a nemožný odber materiálu na histologické vyšetrenie.

Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:

What can increase your risk of cancer

What is colorectal cancer