Môže sa vyskytnúť v dôsledku nízkeho tlaku vzduchu a parciálneho tlaku kyslíka, ak sa človek v relatívne krátkom čase presunie do vysokej nadmorskej výšky. Výšková choroba, nazývaná aj akútna horská choroba (AMS), môže vyžadovať akútnu zdravotnú starostlivosť, ak ju pacient ignoruje.
Vek, pohlavie ani fyzická kondícia nemajú žiaden vplyv na pravdepodobnosť vzniku výškovej choroby. Avšak ľudia s pľúcnymi alebo srdcovými chorobami by sa mali horolezectvu a vysokým nadmorským výškam vyhýbať. Lyžiari, turisti a každý, kto plánuje výlet na miesta nachádzajúce sa vo vyššej polohe ako výšková poloha, na ktorú sú zvyknutí, môžu na sebe spozorovať symptómy AMS.
Objavujú sa vtedy, keď telo nemá dostatočný čas na prispôsobenie sa nižšiemu tlaku vzduchu a nižšej hladine kyslíka vo vyšších nadmorských výškach. Telo reaguje zvýšenou rýchlosťou dýchania. Dochádza tak k čiastočne zvýšenej hladine kyslíka v krvi, ale na normálnu úroveň to nestačí.
Príznaky sa zvyčajne prejavia medzi 6 až 24 hodinami po dosiahnutí nadmorskej výšky viac ako 3 000 m. nad hladinou mora. Sú podobné ako po požití nadmerného množstva alkoholu – bolesť hlavy, nevoľnosť a zvracanie, závrat, únava, strata chuti do jedla. Zvyčajne sa zhoršujú v noci.
Zmenia sa v priebehu jedného alebo dvoch dní, kým si človek zvykne na vyššiu nadmorskú výšku. Tie najľahšie príznaky začínajú stratou koordinácie, ťažkosťami s chôdzou. Najťažšie končia dýchavičnostou v pokoji, zmätenosťou a nahromadením tekutiny v pľúcach alebo v mozgu.
Diagnóza
Keď sa bolesť hlavy s ďalšími príznakmi vyskytnú v priebehu 24 až 48 hodín od zmeny nadmorskej výšky, je potrebné zvážiť ako možnú diagnózu vysokohorskú chorobu. Najskúsenejší horolezci vedia obvykle symptómy výškovej choroby rýchlo a presne rozpoznať. V prípadoch ťažkej AMSstanoví prítomný lekár na základe symptómov diagnózu. Dýchanie pacienta skontroluje stetoskopom, aby zistil, či je v hrudníku prítomná nejaká tekutina. Po návrate z hôr môže v najvážnejších prípadoch požiadať o vyšetrenie mozgu (MRI alebo CT).
Na cestách do vyššie položených oblastí by sa malo zvážiť užitie acetazolamidu, ktorý pomáha predchádzať príznakom výškovej choroby. Lieky by sa mali užívať 1-2 dni pred stúpaním do vysokej nadmorskej výšky a potom v užívaní pokračovať. Ak sa aj počas užívania dostavia príznaky, je potrebné si odpočinúť alebo začať zostupovať.
Okamžitá pomoc
Po prejavoch signalizujúcich výškovú chorobu sa treba zastaviť a odpočívať na mieste, nestúpať vyššie najmenej 24-48 hodín. Pri bolesti hlavy užiť ibuprofen alebo paracetamol. Pri nevoľnosti, lieky účinkujúce proti nej. Odporúča sa tiež kontrolovať a dopĺňať pitný režim, vyvarovať sa alkoholu a nefajčiť. Liečba tekutiny v pľúcach (pľúcny edém) môže zahŕňať použitie pľúcneho inhalátora, v najťažších prípadoch respirátora. Niektorí vysoko kvalifikovaní horolezci a turisti môžu nosiť prenosnú kyslíkovú fľašu, ako súčasť svojho štandardného vybavenia.
Spôsob, ako zabrániť výškovej chorobe je vedieť sa aklimatizovať, prejsť do nadmorskej výšky nad 3 000 metrov postupne. Zvyčajne trvá niekoľko dní, kým si telo zvykne na zmenu výšky. Vyhnúť sa vylezeniu viac ako 300-500 výškových metrov denne. Ďalej je vhodné piť dostatok vody, vyhýbať sa namáhavému cvičeniu počas prvého dňa stúpania, dodržiavať ľahkú, ale vysokokalorickú diétu, ktorá obsahuje aspoň 70% sacharidov a vyvarovať sa fajčeniu.