Wolffov-Parkinsonov-Whitov syndróm

V tomto článku sa dozviete

• Vznik a príčiny
• Príznaky
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Liečba

Vznik a príčiny

Prevodový systém srdca je mechanizmus, ktorý vytvára a šíri podnety pre srdcovú činnosť. Tieto podnety vznikajú v srdci samočinne a pravidelne vďaka zhlukom špecifického tkaniva v srdcovom svale, ktoré má schopnosť vytvárať elektrické impulzy. Za normálnych okolností je svalovina predsiení srdca spojená so svalovinou komôr prostredníctvom prevodového aparátu, konkrétne pomocou Hisových zväzkov. Odtiaľ sa elektrická aktivita šíri cez väzivový skelet do ostatných oddielov srdca. V prípade Wolffovho-Parkinsonovho-Whitovho syndrómu okrem Hisovho zväzku existuje dodatočné spojenie medzi predsieňami a komorami. Najčastejšie ide o ochorenie vrodené, prípadne spôsobené zápalom vnútornej výstelky srdca (endokarditída) alebo srdcového svalu (myokarditída). Výskyt geneticky podmienenej formy tohto syndrómu je veľmi vzácny a je príčinou mutácie génu PRKAG2, ktorý kóduje bielkovinu ako súčasť enzýmu AMP, aktivovanej proteín kinázy. Príznaky súvisiace s WPW sú všeobecne (bez ohľadu na vek) výsledkom rýchlej srdcovej frekvencie. Najčastejšie sa prvýkrát objavia u adolescentov a mladistvých do dvadsiatich rokov veku. Až u 25 percent ľudí môžu príznaky sprevádzajúce syndróm postupom času úplne vymiznúť.

Príznaky

K častým príznakom syndrómu patria palpitácie. Ide o pocit rýchlejšieho búšenia srdca. Človek má aj v čase pokoja a žiadnej fyzickej aktivity pocit, akoby mu srdce udieralo o vnútornú stranu hrudného koša. Palpitácie sú sprevádzané závratmi, dýchavičnosťou, mdlobami, únavou a úzkosťou. Epizóda veľmi rýchleho srdcového tepu sa môže začať náhle a trvať niekoľko sekúnd, ale aj niekoľko hodín. Epizódy sa môžu vyskytnúť počas cvičenia aj počas pokoja.

Príznaky v závažnejších prípadoch, ktoré postihujú 10 až 30 percent ľudí s WPW syndrómom, príležitostne prechádzajú do nepravidelného srdcového tepu, známeho ako fibrilácia predsiení. U týchto ľudí sa často objavujú ďalšie symptómy, napríklad bolesť v hrudi, tesnosť v hrudníku, sťažené dýchanie. V prípade dojčiat sú symptómy často sprevádzané popolavosťou tváre, nepokojom alebo podráždenosťou, zrýchleným dýchaním a nedostatočným príjmom potravy.

Diagnostika

Kvôli stanoveniu diagnózy lekár zrealizuje elektrokardiogram (EKG). Princípom vyšetrenia je pripojenie malých snímačov k hrudníku a rukám priamo v ambulancii. Tieto senzory zaznamenávajú elektrické signály prechádzajúce srdcom a prenášajú ich na obrazovku, respektíve do elektorkardiografu. V niektorých prípadoch lekár využíva prenosné EKG, takzvaný Holter. V tomto prípade senzory zaznamenávajú elektrické signály srdcového svalu v priebehu 24 hodín priamo v domácnosti, respektíve počas normálneho denného rytmu človeka. Záznamník udalostí monitoruje činnosť srdca spôsobom, keď si pacient značí do notesa, za akých okolností sa tachykardia dostavila. Zaznamenáva si svoju 24-hodinovú činnosť a záznam odovzdá lekárovi. Ten po spárovaní záznamu činnosti s údajmi z Holtera posúdi možnú príčinu tachykardie. Elektrofyziologické testovanie je ďalšou formou vyšetrenia. Využíva tenké ohybné rúrky (katétre), zakončené elektródami, ktoré sa zavádzajú krvnými cievami do srdca a umožňujú presne mapovať šírenie elektrických impulzov počas každého srdcového tepu a identifikovať tak dodatočnú elektrickú dráhu.

Liečba

Liečba závisí od viacerých faktorov vrátane závažnosti a frekvencie príznakov. V prípade diagnostikovania WPW bez prezencie príznakov často liečba nie je nutná. Inokedy sa upriamuje na spomalenie rýchlej srdcovej frekvencie a zabránenie vzniku epizód tachykardie. Na liečbu sú využívané vagálne manévre. Tieto jednoduché fyzické pohyby zahŕňajú úsilie silného kašľa, náklony tela a prikladanie ľadového obalu na tvár. Ich princíp spočíva v ovplyvnení nervového systému, ktorý pomáha regulovať srdcový tep (nervus vagus).

Ak vagálne manévre nie sú účinné, indikuje sa terapia antiarytmickými liekmi, prípadne kardioverzia. Pri tomto postupe sa pacientovi do predlaktia zavedie kanyla, pripojí sa k monitoringu EKG a monitoru krvného tlaku. Následne pacienta na veľmi krátky čas uspia. Lekár priloží na hrudník dve elektródy defibrilátora a vyšle do srdca veľmi krátky elektrický výboj, ktorý obnoví normálny srdcový rytmus. Ďalším postupom je ablácia rádiofrekvenčným katétrom. Katéter zavedený do srdca sa zahrieva tak, aby sa odstránila elektrická dráha, ktorá spôsobuje tachykardiu.