Patrí k najčastejším zápalovým ochoreniam detského veku so stúpajúcim výskytom po 50. roku života. Zvyčajne sa začína suchým kašľom, ktorý sa neskôr mení na produktívny s vykašliavaním hlienov. Stupňuje sa dýchavičnosť so zrýchleným dýchaním, prítomná je horúčka nad 38° C, zvýšené potenie, zimnica a bolesti na hrudníku. Rizikovou skupinou sú ľudia s iným vážnym ochorením. Jednoznačne sa ochorenie určuje RTG vyšetrením hrudníka.
Párový orgán zabezpečujúci výmenu plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím, t. j. medzi vzduchom a krvou sa nazýva pľúca. Obaľuje ich tenká blana, tzv. popľúcnica. Uložené sú v hrudnom koši, ktorý je ohraničený vpredu hrudnou kosťou, po stranách rebrami, vzadu hrudníkovými stavcami a zdola bránicou. Zložené sú z dvoch lalokov v ľavej a z troch v pravej časti. Jednotlivé laloky sa delia na menšie a menšie časti.
Zápal pľúc (pneumónia) je akútne prebiehajúci zápal pľúcneho parenchýmu na podklade infekčnej alebo neinfekčnej príčiny. Väčšinou predstavuje akútne prebiehajúci zápal na úrovni respiračných bronchiolov, alveolárnych priestorov a interstícia. Vyvolávajúcu príčinu je možné zistiť len v polovici prípadov.
Klinicky je definovaný ako nález čerstvého ložiska na RTG snímke, spolu s najmenej dvomi príznakmi infekcie dolných dýchacích ciest, ktorými sú:
a celkovými príznakmi ako sú teplota, triaška, zimnica, bolesti kĺbov, únava, slabosť.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú pneumónie 3. najčastejšou príčinou úmrtnosti, ktorá je najvyššia v rozvojovom svete. Dá sa povedať, že je to najčastejšie zápalové ochorenie. K infekčným zápalom pľúc dochádza častejšie v detstve, menej často v dospelosti a výskyt a úmrtnosť opäť stúpa po 50. roku života.
Rizikovou skupinou sú predovšetkým ľudia s iným vážnym ochorením – fajčiari, alkoholici, drogovo závislí a ľudia žijúci v sociálnych zariadeniach. U nás sa predpokladá výskyt okolo 50 000 pneumónií ročne, v pomere približne 1:1 muži a ženy, s úmrtnosťou približne 20 %.
Najdôležitejšie je podľa vyvolávajúcej príčiny, na infekčné a neinfekčné. Podľa priebehu sa delia na akútne, chronické, recidivujúce, migrujúce. Podľa klinického obrazu na typické a atypické, podľa mechanizmu vzniku na primárne a sekundárne (ako komplikácia iných ochorení). Podľa závažnosti na ľahké, stredne ťažké a ťažké. Podľa vzniku výskytu na komunitné (vznikajú v bežnom životnom styku, mimo nemocnice) a nozokomiálne (viazaná na zdravotnícke zariadenie).
Vyvolávateľom bývajú mikroorganizmy, baktérie, vírusy, plesne alebo parazity (najčastejšie komunitné pneumónie). Typickou vyvolávajúcou baktériou je Streptococcus pneumoniae.
Akými príznakmi sa prejavuje?
Príznaky infekčnej pneumónie sú závislé na pôvodcovi, ktorý ho spôsobuje a môžu sa líšiť. K prejavom respiračnej infekcie dochádza náhle. Najčastejší je prítomný kašeľ, ktorý býva spočiatku suchý, neskôr sa mení na produktívny s vykašliavaním hlienov.
Vykašľané spútum býva hnisavé, s prímesou krvi alebo nahrdzavelé. Stupňuje sa dýchavičnosť so zrýchleným dýchaním, prítomná je horúčka nad 38° C, zvýšené potenie, zimnica a bolesti na hrudníku.
Mimopľúcnymi príznakmi sú celková schvátenosť, vyčerpanosť, bolesť hlavy, kĺbov, svalov, tráviace problémy, postihnutie pečene, srdca, zväčšenie sleziny, anémia, atď. Sprievodným javom býva niekedy aj herpes na perách. Počiatočné príznaky môžu trvať aj dva, tri týždne.
Komplikácie
Zápal pľúc sa môže komplikovať vznikom pľúcneho abscesu, tvorbou hnisavého ložiska alebo zhoršením pridružených ochorení pacienta, zvlášť u starších ľudí. Stav môže byť veľmi často až kritický. To, či pacient bude liečený antibiotikami ambulantne alebo bude hospitalizovaný v nemocnici, závisí na množstve faktorov. Je na rozhodnutí lekára, ktorý sa riadi vekom pacienta, celkovým zdravotným stavom a pridruženými chorobami.
Patrí medzi menej časté príčiny zápalu pľúc. Je ich niekoľko typov:
Príznaky neinfekčnej pneumónie závisia od konkrétneho typu. Pri vdýchnutí žalúdočného obsahu je to náhla dýchavičnosť, cyanóza, neskôr teploty, prítomný býva kašeľ. Pri vdýchnutí toxických plynov je prítomné kýchanie, dráždivý kašeľ, dýchavičnosť s cyanózou až asfyxiou.
Zvláštnou formou je tzv. atypický zápal pľúc čo znamená, že je spôsobený atypickými baktériami. Najčastejšie Chlamýdiou a Mycoplazmou pneumoniae. Pri infekciách spôsobených týmito baktériami je aj samotný priebeh pneumónie atypický. Nemusí byť prítomná horúčka. Aj pri tomto type je najdôležitejší RTG nález na určenie správnej diagnózy.
Na stanovení diagnózy sa podieľa viacero vyšetrovacích metód. Lekár pri rozhovore s pacientom zisťuje prítomné ťažkosti, prítomnosť horúčkovitých ochorení v rodine a v najbližšom okolí, užívanie antibiotík za posledné obdobie, či pacient nebol v nedávnej dobe hospitalizovaný.
Pátra po cestovateľskej anamnéze a ak pacient cestoval, po epidemiologickej situácii v danej oblasti. Veľmi dôležité údaje sú o pridružených ochoreniach, o profesijnom zameraní a sociálna anamnéza.
Pri fyzikálnom vyšetrení lekár pomocou stetoskopu počuje typické zmeny dýchania a prejavy sprevádzajúce zápal pľúc. Zásadným a najdôležitejším vyšetrením je RTG hrudníka.
Z laboratórnych vyšetrení sa sleduje krvný obraz a diferenciálny počet bielych krviniek, dôležité sú zápalové ukazovatele a krvné plyny. Mikrobiologické vyšetrenie je podstatné pri identifikovaní vyvolávateľa. Pri kultivácii sa určí citlivosť na antibiotiká. Odoberá sa vykašľaný hlien (spútum), pri horúčke hemokultúra alebo sa robia odbery krvi na sérologické testy.
Cieľom liečby je úplné vyliečenie pacienta a predchádzanie komplikáciám. Podáva sa antiinfekčná liečba, najčastejšie antibiotická, poprípade antivirotická alebo antimykotická, podľa vyvolávateľa zápalu.
Pri ľahkom zápale pľúc sa podávajú antibiotiká vo forme tabliet. Mali by byť nasadené najneskôr do 8 hodín od stanovenia diagnózy. Ak sa stav vyvíja priaznivo, lekár odporučí kontrolu o 10 až 14 dní s posúdením celkového stavu, laboratórnych odberov a RTG hrudníka.
Pri stredne ťažkom a ťažkom zápale pľúc sa odporúča pacienta hospitalizovať. Kombinácie antibiotík sa v týchto prípadoch podávajú vnútrožilovo. Liečba by mala byť razantnejšia. Ako podporná liečba sa podávajú mukolytiká (rozpúšťajú hlieny), antitusiká (na tlmenie kašľa), analgetiká (na tlmenie bolesti) a antipyretiká (na zníženie telesnej teploty).
Pri prítomnosti iných ochorení sa liečba zameriava na ich stabilizáciu a kontrolu konkrétnych parametrov. Dôležitá je hydratácia organizmu, v ťažších prípadoch inhalácia kyslíka. Dôležité sú režimové opatrenia, intenzívna dychová a pohybová rehabilitácia a najmä včasná mobilizácia.
Ak je príčina zápalu pľúc nozokomiálna, antibiotikum sa volí podľa epidemiologickej situácie konkrétneho oddelenia.
Liečba neinfekčných pneumónií, ktoré sú zriedkavejšie, sa zameriava na konkrétnu príčinu, či už je to vdýchnutie žalúdočného obsahu alebo toxických plynov.
U neinfekčných zápalov pľúc je prognóza rôzna, pretože akútna otrava má vysokú úmrtnosť a rozhodujúca je intenzívna liečba. Závažnosť je daná masívnosťou vdýchnutých plynov a charakterom toxickej látky.
Pre vývoj ochorenia sú najdôležitejšie prvé dva dni liečby. Celkový stav pacienta, rozsah ochorenia, doba diagnostika a začatia liečby a prítomnosť iných vážnych ochorení. Ešte po štyroch týždňoch od vzniku infekčného zápalu pľúc má tretina chorých niektorý z príznakov, najčastejšie celkovú slabosť.
Len prednedávnom obletela vedecký svet informácia, že vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu úspešne vyliečili zápal pľúc u myší pomocou revolučných mikroskopických…
Onkologické ochorenia sú na Slovensku veľmi rozšírené. Môžu postihovať rôzne orgány, pričom medzi najčastejšie postihnuté patria pľúca. Rakovina pľúc je…
Studený zápal pľúc sa šíri naprieč Európou, pravdepodobne sa objaví aj na Slovensku. Jeho typickým príznakom nie je kašeľ, ale…
