Zápal srdcového svalu (myokarditída) je zápalové ochorenie, ktorémôže prebiehať takmer bezpríznakovo, ale aj veľmi závažne. Najčastejšie vzniká ako komplikácia prebiehajúcich infekčných ochorení, zväčša vírusového pôvodu. Prognóza ochorenia značne závisí od veku a zdravotného stavu pacienta. Medzi typické prejavy patrí horúčka, dýchavičnosť, bodavá bolesť na hrudi, menej vzácne sa objavia opuchy. Okrem ojedinelých prípadov sa väčšina pacientov zotaví bez dlhodobých následkov.
Možnosti prevencie myokarditídy sú obmedzené. Keďže ochorenie vzniká vo väčšine prípadov ako následok infekčných chorôb, platia bežné pravidlá prevencie: dobrá osobná a stravovacia hygiena, vyhýbanie sa preplneným prostriedkom mestskej hromadnej dopravy, hlavne v jesenných mesiacoch, prijímanie stravy s dostatočným obsahom minerálov a vitamínov. Proti niektorým možným pôvodcom (napríklad chrípka) je možné očkovanie. Rovnako dôležitý je oddych, ktorý zmierni priebeh choroby a zníži riziko vzniku komplikácií, a to nielen zápalu srdcového svalu.
Myokarditída najčastejšie vzniká ako komplikácia predošlého infekčného ochorenia. Ide prevažne o vírusové infekcie dýchacích ciest a tráviaceho ústrojenstva (vírusy chrípky, osýpok, ovčích kiahní, adenovírusy, Coxsackie A a B). Menej často ide o baktérie (borelióza, záškrt), plesne alebo parazity. Okrem infekčných príčin dochádza k zápalu srdcového svalu aj pri systémových zápalových ochoreniach, ako je reumatická horúčka alebo systémový lupus. Medzi vzácne príčiny patrí radiácia a niektoré lieky (chemoterapia) alebo jedy (záškrtový toxín, arzén).
Zápal srdcového svalu má rozmanité klinické prejavy. Niekedy môže prebiehať veľmi mierne, až bezpríznakovo (asymptomaticky), inokedy ide o závažné ochorenie. Prejavuje sa hlavne bodavou bolesťou hrudníka, horúčkou, dýchavičnosťou, pocitmi búšenia srdca (palpitácie), závratmi, bolesťami kostí a kĺbov, v niektorých prípadoch aj opuchmi, hlavne nižšie položených častí tela.
Keďže ochorenie je zväčša spôsobené komplikáciou vírusových ochorení, medzi časté sprievodné príznaky patrí kašeľ, bolesť hrdla, vracanie alebo hnačka, ktoré sa typicky objavujú niekoľko týždňov pred postihnutím srdca. V závažných prípadoch a u rizikových skupín (dojčatá, malé deti) môže ochorenie spôsobiť až zastavenie srdca. Dlhodobo (chronicky) prebiehajúce myokarditídy môžu zapríčiniť ťažké poškodenie srdca, vyžadujúce si jeho transplantáciu.
V prípade podozrenia na myokarditídu sa najprv pristupuje k neinvazívnym vyšetreniam, ako je elektrokardiografia (EKG), echokardiografia a magnetická rezonancia (MRI). Často sa využívajú krvné testy, ktorými sa určujú hladiny krvných protilátok a látok značiacich poškodenie srdcového svalu (troponín, srdcová kreatínkináza). V niektorých prípadoch musí byť diagnóza potvrdená histologickým vyšetrením vzorky tkaniva zo srdcového svalu. Toto vyšetrenie nevyžaduje otváranie hrudníka pacienta, vykonáva sa zavedením katétra do jeho cievy.
Ochorenie prevažne vyvolávajú vírusy. Proti väčšine z nich neexistuje účinná priama liečba. V týchto prípadoch je jedinou možnosťou tlmenie príznakov a podporná liečba. Ide o prísny pokojový režim, tlmenie zápalu a horúčky, lieky podporujúce správne fungovanie srdca, napríklad ACE inhibítory, digoxín (komerčný názov Lanoxin) alebo látky zvyšujúce tvorbu moču (diuretiká). Znížením objemu telesných tekutín sa znižuje záťaž, proti ktorej musí srdce pumpovať. Proti ostatným pôvodcom je možné priamo zakročiť antibiotikami, antimykotikami alebo kortikoidmi. V ojedinelých a závažných prípadoch, keď liečba nebola účinná, je možné pacientovi zachrániť život transplantáciou srdca.
Väčšina z nás sa už pravdepodobne dostala do situácie, kedy sme sa napríklad po bežnej chrípke, alebo aktuálne po prekonaní…
Zlyhanie srdca patrí medzi veľmi časté diagnózy u Slovákov, ako aj v celosvetovom meradle. Objavuje sa najmä u starších ľudí…
Rozvod, strata blízkeho či výhra v lotérii. Náhly emočný stres alebo fyzické napätie sa priamo spájajú s poškodením ľavej srdcovej…
