Keď „železnú lejdy“ baví pomáhať druhým

V tomto článku sa dozviete

• Ironman sú triatlonové preteky, pred ktorými majú obrovský rešpekt aj silní chlapi. Ako si sa k nim dostala ty?
• Bez prípravy?
• Ako si to zvládla?
• Ako druhej Slovenke sa ti podarilo kvalifikovať na najťažšieho Ironmana na Havaji a spojila si to aj s majstrovstvami sveta v terénnom triatlone.
• O dva roky neskôr si sa na havajského Ironmana kvalifikovala opäť.
• Prečo sa ti to nepodarilo do tretice?
• O súkromnej praxi neuvažuješ? Máš skúsenosti z profesionálneho športu.

Ironman sú triatlonové preteky, pred ktorými majú obrovský rešpekt aj silní chlapi. Ako si sa k nim dostala ty?

Paradoxne „vďaka“ zraneniu. V 16-tich rokoch som musela podstúpiť operáciu kolena. Po nej bola potrebná rehabilitácia, a tak som začala plávať a bicyklovať. Z rehabilitácie sa stal koníček a keď som mala koleno v poriadku, začala som sa zúčastňovať hobby pretekov na cestných i horských bicykloch. Potom som začala študovať na vysokej škole v Liberci a tam som sa dostala do partie triatlonistov.

Nahovorili ma, nech vyskúšam duatlon – teda beh-bicykel-beh. Dopadlo to katastrofálne, skončila som posledná. Ale to ma nakoplo a do roka a do dňa som na majstrovstvách Českej republiky získala v duatlone bronz. No a tam som aj prvý raz počula o dlhom triatlone, teda o Ironmanovi. Najbližšie  sa konal v Benešove, tak som sa prihlásila. Boli to tiež majstrovstvá Českej republiky.

Bez prípravy?

Áno, stála som na štarte a netušila som, do čoho idem. Nikdy predtým som neskúšala zabehnúť maratón a odrazu som mala najskôr zaplávať 3,8 km a prejsť 180 km na bicykli a potom ešte bežať 42 km. Mala som trochu pochybnosti, ale keď som vedľa seba na štarte videla šesťdesiatnikov, povedala som si, že keď to dajú oni, tak musím aj ja.

Ako si to zvládla?

Za 12 hodín a 24 minút. Keď som dobehla do cieľa, povedala som si, že nikdy viac. Ale keď som sa vydýchala, o päť minút som sa už pýtala, „tak čo, o rok zase“? Po pretekoch som spala 24 hodín v kuse. Bola som strašne unavená, ale bol to pre mňa taký silný zážitok, že do roka som sa dlhému triatlonu už venovala na profesionálnej úrovni.

Ako druhej Slovenke sa ti podarilo kvalifikovať na najťažšieho Ironmana na Havaji a spojila si to aj s majstrovstvami sveta v terénnom triatlone.

Na Ironmana som sa kvalifikovala v mojej vekovej kategórii do 25 rokov. Podarilo sa mi to hneď na prvom kvalifikačnom podujatí, ktoré bolo vo švajčiarskom Zurichu. V roku 2005 som si Havaj naozaj užila – najskôr som úspešne dokončila Ironmana na 11-tom mieste vo svojej vekovej kategórii, o viac ako hodinu som zlepšila čas prvej Slovenky na tomto podujatí a o týždeň neskôr na vedľajšom ostrove som súťažila na majstrovstvách sveta v terénnom triatlone Xterra. Tam som skončila medzi rovesníčkami tretia. Bol to ozaj úspešný rok.

O dva roky neskôr si sa na havajského Ironmana kvalifikovala opäť.

Skončila som 14-ta. Nepodarilo sa mi zlepšiť svoj čas a umiestnenie z roku 2005. Ale keď si človek uvedomí, že na týchto pretekoch štartuje zhruba 1600 pretekárov a z toho je asi 800 žien, nie je to zlý výsledok. Tam už ani nejde o umiestnenie, úspech je tieto preteky vôbec dokončiť.

Prečo sa ti to nepodarilo do tretice?

Moje telo povedalo „dosť“. Bolo unavené, vrátilo sa mi zranenie kolena a musela som ísť na druhú operáciu. Po nej som pribrala 15 – 16 kíl, doteraz sa ich zbavujem. Ale športu sa venujem stále, bez neho nedokážem byť. Ale už len tak štyri – päťkrát do týždňa a preteky na hobby úrovni. To mi stačí.

Našla som si inú záľubu, ktorej sa venujem naplno a to je fyzioterapia a masírovanie. Pracujem ako fyzioterapeut na lôžkovom oddelení pre seniorov v skalickej nemocnici a popri tom aj študujem fyzioterapiu na vysokej škole. Veľmi ma to baví, ten pocit, že pomáhate druhým, je na nezaplatenie.

O súkromnej praxi neuvažuješ? Máš skúsenosti z profesionálneho športu.

Niekedy v budúcnosti by som sa k nej rada dopracovala, bolo by to spojenie práce, ktorú mám veľmi rada a športu, bez ktorého nemôžem byť. Zatiaľ mám ale málo odborných skúseností. Získavam ich teraz v nemocnici, kde sa starám o pacientov s oveľa ťažšími diagnózami, ako sú zranenia športovcov a študujem. Všetko má svoj čas.

Andrea Dermeková

Bývalá profesionálna triatlonistka, bronzová medajlistka z MS Double (MS IRONMAN + MS XTERRA 2005) aj z ME v kros triatlone 2011. Pochádza z Gbelov, vyštudovala Technickú univerzitu v Liberci, momentálne študuje na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a pracuje ako fyzioterapeutka vo Fakultnej nemocnici v Skalici.