Žlčník, latinsky vesica fellea, je dutý vakovitý orgán hruškovitého tvaru nachádzajúci sa pod pravým pečeňovým lalokom (obrázok č. 1). Jeho dĺžka je 8 až 12 cm, šírka približne 4 až 5 cm a objem 50 až 80 ml.
Hlavnou funkciou je zhromažďovanie žlče a jej následné vypudenie do tenkého čreva pri zvýšenej potrebe v procese trávenia. Uzdravého človeka sa v pečeni denne vytvorí asi 500 až 700 ml žlče. Tento obsah sa vžlčníku redukuje a po vstrebaní soli avody vzniká koncentrovaná žlč v množstve asi 50 ml.
Následne pri príjme potravy sa postupne vypudí do tenkého čreva apodieľa sa na trávení tukov. Žltohnedá farba žlče má svoj pôvod v žlčovom farbive tzv. bilirubíne, ktorý vzniká predovšetkým rozpadom červených krviniek. V tenkom čreve pôsobí žlč ako detergent atým umožňuje lepšie trávenie tukov.
Pri príjme potravy sa žlčník zmrští ajeho obsah sa dostáva cez žlčovod do tenkého čreva. Najviac koncentrovaná žlč je vžlčníku ráno. Preto je dôležité tento obsah raňajkamivypudiť, čím sa znižuje riziko vzniku žlčových kameňov.
Pod pojmom cholecystolitiáza rozumieme prítomnosť konkrementov – žlčových kameňov vžlčníku. Výskyt tohto ochorenia stúpa svekom aje až dvakrát častejší užien vporovnaní smužským pohlavím.
Ochorením trpí zhruba 10 % populácie. Na manažovaní ochorenia sa podieľajú najčastejšie obvodný lekár, gastroenterológ asamozrejme chirurg.
Typickým kandidátom cholecystolitiázy je obézna žena so zlými stravovacími návykmi. Konkrementy sú najčastejšie tvorené cholesterolom– až 90 %. Menej často bilirubínom – žlčovým farbivom. Takéto konkrementy sa označujú ako pigmentové kamene. Často sú prítomné aj soli vápnika. Kombináciou cholesterolových apigmentových kryštálov vznikajú zmiešané konkrementy.
Cholesterolové kamene sú röntgene nekontrastné t. j. nemožno ich vidieť na klasickej RTG snímky brucha, na rozdiel od pigmentových kameňov sobsahom vápnika, ktoré sú dobre viditeľné.
Medzi rizikové faktory patrí:
Rozhodujúcu úlohu vtvorbe konkrementov má tvorba hypersaturovanej, presýtenej žlče cholesterolom aznížená vyprázdňovacia schopnosť žlčníkového obsahu do tenkého čreva.
Cholesterol je hydrofóbny, t. j. vodu odpudzujúci. Aby bol zachovaný prietok cez žlčové cesty až do tenkého čreva, je nevyhnutné jeho spojenie so žlčovými kyselinami za vzniku tzv. micel t. j. útvarov pozostávajúcich zcholesterolu ažlčovej kyseliny. Jednotlivé micely sú od seba oddelené vodou atak je zachovaný tok cez žlčové cesty.
Spomínané veľké množstvo cholesterolu a málo žlčových kyselín vedie kvzniku kritického pomeru cholesterolu a žlčových kyselín atak dochádza kformovaniu kryštálov cholesterolu. Taktiež ktomu prispieva ajznížená schopnosť vyprázdňovania žlčníka, prekážky vžlčových cestách amnoho iných faktorov. Následne dochádza už len krastu konkrementu avzniku klinických prejavov.
Klinický obraz žlčníkových kameňov je veľmi pestrý. Chorý nemusí mať žiadne klinické príznaky, prípadne môžu byť nešpecifické: nafukovanie, nevoľnosť či zvracanie. Priebeh môže byť aj akútny, tzv. žlčníková kolika. Podľa klinickej symptomatológie rozlišujeme:
Asymptomatická cholecystolitiáza tvorí 60 až 80 % všetkých prípadov prítomnosti žlčníkových konkrementov. Žlčníkové kamene sú vtomto prípade objavené náhodne, najčastejšie pri ultrasonografickom vyšetrení brucha zinej príčiny. Pri tomto stave len výnimočne dochádza ku komplikáciám astav vo väčšine prípadov vyžaduje len sledovanie pacienta.
Symptomatická cholecystolitiáza je charakterizovaná veľmi pestrou klinickou symptomatológiou. pecifickým príznakom je tzv. žlčníková bolesť, ktorá vzniká náhle, najčastejšie vo večerných hodinách asi hodinu po zjedení rizikového jedla.
Bolesť je vo väčšine prípadov lokalizovaná pod pravým rebrovým oblúkom alebo vstrede brucha apropaguje sa pozdĺž pravého rebrového oblúka kchrbtici alebo až pod lopatku. Pacienti nemôžu nájsť úľavovú polohu apreto vyhľadávajú lekársku pomoc.
Ak dôjde k čiastočnému alebo úplnému zablokovaniu odtoku žlče, vzniká tzv. biliárna kolika prejavujúca sa veľmi silnou bolesťou pod pravým rebrovým oblúkom. Ak zablokovanie odtoku žlče pretrváva dlhšie, dochádza kvzniku neznesiteľného svrbenia celého tela.
Žlčníková kolika môže byť sprevádzaná celkovou schvátenosťou, žltačkou alebo aj zvýšenou telesnou teplotou, ktorá môže poukazovať aj na infekciu žlčových ciest. Niekedy môže byť klinický priebeh nešpecifický apacienti udávajú brušný dyskomfort, nauzeu (pocit na zvracanie), nafukovanie alebo vracanie požitej potravy.
Žlčník je malý dutý orgán s dôležitou funkciou pri trávení tukov. Ak je prítomná porucha vyprázdňovania žlčníka a v tele je zároveň vysoká hladina cholesterolu, vznikajú ideálne podmienky pre tvorbu žlčových kameňov. Typickým kandidátom je obézna žena so zlými stravovacími návykmi.
Zistenie prítomnosti žlčníkových kameňov je založené na dôkladnej anamnéze, fyzikálnom aultrazvukovom vyšetrení. Liečba môže byť konzervatívna, chirurgická alebo endoskopická. Rozhodnutie o tom, aká liečba je pre pacienta najlepšia, je vždy individuálne azávisí od aktuálneho stavu aprítomnosti iných ochorení.
