Žlčník, latinsky vesica fellea, je dutý vakovitý orgán hruškovitého tvaru nachádzajúci sa pod pravým pečeňovým lalokom (obrázok č. 1). Jeho dĺžka je 8 až 12 cm, šírka približne 4 až 5 cm a objem 50 až 80 ml.
Hlavnou funkciou je zhromažďovanie žlče a jej následné vypudenie do tenkého čreva pri zvýšenej potrebe v procese trávenia. U zdravého človeka sa v pečeni denne vytvorí asi 500 až 700 ml žlče. Tento obsah sa v žlčníku redukuje a po vstrebaní soli a vody vzniká koncentrovaná žlč v množstve asi 50 ml.
Následne pri príjme potravy sa postupne vypudí do tenkého čreva a podieľa sa na trávení tukov. Žltohnedá farba žlče má svoj pôvod v žlčovom farbive tzv. bilirubíne, ktorý vzniká predovšetkým rozpadom červených krviniek. V tenkom čreve pôsobí žlč ako detergent a tým umožňuje lepšie trávenie tukov.
Pri príjme potravy sa žlčník zmrští a jeho obsah sa dostáva cez žlčovod do tenkého čreva. Najviac koncentrovaná žlč je v žlčníku ráno. Preto je dôležité tento obsah raňajkami vypudiť, čím sa znižuje riziko vzniku žlčových kameňov.
Pod pojmom cholecystolitiáza rozumieme prítomnosť konkrementov – žlčových kameňov v žlčníku. Výskyt tohto ochorenia stúpa s vekom a je až dvakrát častejší u žien v porovnaní s mužským pohlavím.
Ochorením trpí zhruba 10 % populácie. Na manažovaní ochorenia sa podieľajú najčastejšie obvodný lekár, gastroenterológ a samozrejme chirurg.
Typickým kandidátom cholecystolitiázy je obézna žena so zlými stravovacími návykmi. Konkrementy sú najčastejšie tvorené cholesterolom – až 90 %. Menej často bilirubínom – žlčovým farbivom. Takéto konkrementy sa označujú ako pigmentové kamene. Často sú prítomné aj soli vápnika. Kombináciou cholesterolových a pigmentových kryštálov vznikajú zmiešané konkrementy.
Cholesterolové kamene sú röntgene nekontrastné t. j. nemožno ich vidieť na klasickej RTG snímky brucha, na rozdiel od pigmentových kameňov s obsahom vápnika, ktoré sú dobre viditeľné.
Rozhodujúcu úlohu v tvorbe konkrementov má tvorba hypersaturovanej, presýtenej žlče cholesterolom a znížená vyprázdňovacia schopnosť žlčníkového obsahu do tenkého čreva.
Cholesterol je hydrofóbny, t. j. vodu odpudzujúci. Aby bol zachovaný prietok cez žlčové cesty až do tenkého čreva, je nevyhnutné jeho spojenie so žlčovými kyselinami za vzniku tzv. micel t. j. útvarov pozostávajúcich z cholesterolu a žlčovej kyseliny. Jednotlivé micely sú od seba oddelené vodou a tak je zachovaný tok cez žlčové cesty.
Spomínané veľké množstvo cholesterolu a málo žlčových kyselín vedie k vzniku kritického pomeru cholesterolu a žlčových kyselín a tak dochádza k formovaniu kryštálov cholesterolu. Taktiež k tomu prispieva aj znížená schopnosť vyprázdňovania žlčníka, prekážky v žlčových cestách a mnoho iných faktorov. Následne dochádza už len k rastu konkrementu a vzniku klinických prejavov.
Klinický obraz žlčníkových kameňov je veľmi pestrý. Chorý nemusí mať žiadne klinické príznaky, prípadne môžu byť nešpecifické: nafukovanie, nevoľnosť či zvracanie. Priebeh môže byť aj akútny, tzv. žlčníková kolika. Podľa klinickej symptomatológie rozlišujeme:
Asymptomatická cholecystolitiáza tvorí 60 až 80 % všetkých prípadov prítomnosti žlčníkových konkrementov. Žlčníkové kamene sú v tomto prípade objavené náhodne, najčastejšie pri ultrasonografickom vyšetrení brucha z inej príčiny. Pri tomto stave len výnimočne dochádza ku komplikáciám a stav vo väčšine prípadov vyžaduje len sledovanie pacienta.
Symptomatická cholecystolitiáza je charakterizovaná veľmi pestrou klinickou symptomatológiou. pecifickým príznakom je tzv. žlčníková bolesť, ktorá vzniká náhle, najčastejšie vo večerných hodinách asi hodinu po zjedení rizikového jedla.
Bolesť je vo väčšine prípadov lokalizovaná pod pravým rebrovým oblúkom alebo v strede brucha a propaguje sa pozdĺž pravého rebrového oblúka k chrbtici alebo až pod lopatku. Pacienti nemôžu nájsť úľavovú polohu a preto vyhľadávajú lekársku pomoc.
Ak dôjde k čiastočnému alebo úplnému zablokovaniu odtoku žlče, vzniká tzv. biliárna kolika prejavujúca sa veľmi silnou bolesťou pod pravým rebrovým oblúkom. Ak zablokovanie odtoku žlče pretrváva dlhšie, dochádza k vzniku neznesiteľného svrbenia celého tela.
Žlčníková kolika môže byť sprevádzaná celkovou schvátenosťou, žltačkou alebo aj zvýšenou telesnou teplotou, ktorá môže poukazovať aj na infekciu žlčových ciest. Niekedy môže byť klinický priebeh nešpecifický a pacienti udávajú brušný dyskomfort, nauzeu (pocit na zvracanie), nafukovanie alebo vracanie požitej potravy.
Žlčník je malý dutý orgán s dôležitou funkciou pri trávení tukov. Ak je prítomná porucha vyprázdňovania žlčníka a v tele je zároveň vysoká hladina cholesterolu, vznikajú ideálne podmienky pre tvorbu žlčových kameňov. Typickým kandidátom je obézna žena so zlými stravovacími návykmi.
Zistenie prítomnosti žlčníkových kameňov je založené na dôkladnej anamnéze, fyzikálnom a ultrazvukovom vyšetrení. Liečba môže byť konzervatívna, chirurgická alebo endoskopická. Rozhodnutie o tom, aká liečba je pre pacienta najlepšia, je vždy individuálne a závisí od aktuálneho stavu a prítomnosti iných ochorení.
