Alkohol patrí v našich končinách medzi najužívanejšie drogy. V našej kultúre sa s alkoholom stretávame takmer neustále. Prvé skúsenosti s ním majú už deti na základnej škole. Na alkohol reaguje každý organizmus inak. Je to dané rozdielnou výškou, váhou, toleranciou, pohlavím či aktuálnou náplňou žalúdka. Podľa niektorých štúdií je pre organizmus pitie alkoholu v nízkych dávkach prospešné – približne 2 dl vína alebo jedno veľké pivo denne. Na druhej strane existuje názor, že žiadne množstvo alkoholu nie je pre organizmus prospešné.
Nie je presne stanovené, aké množstvo alkoholu vedie ku vzniku závislosti. U niektorých ľudí sa môže vytvoriť závislosť už pri nízkej konzumácii alkoholu. Ani nárazové pitie alkoholu (časté u mladých ľudí) nie je bez následkov, vedie k mnohým zdravotným i sociálnym problémom a môže viesť až k vzniku epizodického alkoholizmu, pri ktorom sa striedajú fázy týždenného pitia alkoholu a následného niekoľkomesačného abstinovania.
Akútna intoxikácia alkoholom sa prejavuje opitosťou, ktorá podľa množstva užitého alkoholu má niekoľko stupňov. Od štádia dobrej nálady, výrečnosti a sebavedomia až po štádium útlmu, nekoordinácie pohybov a nezrozumiteľného rečového prejavu. Následkom dlhodobého užívania alkoholu vzniká závislosť. Medzi príznaky závislosti radíme vznik tolerancie. Na dosiahnutie opitosti je potrebné čím ďalej, tým väčšie množstvo alkoholu.
Postupnou stratou kontroly nad užívaním alkoholických nápojov dochádza k zanedbávaniu iných potrieb a záujmov a začínajú sa objavovať zmeny myslenia a správania. Pri rozvinutej závislosti sa alkohol stáva každodennou potrebou pre „normálne fungovanie“, objavujú sa odvykacie problémy pri abstinencii, nutnosť ranného pohárika pre fungovanie, prítomnosť výpadkov pamäti na obdobie opitosti.
Medzi ďalšie príznaky radíme trasenie, spoločenské zlyhanie a zdravotné problémy, ako je postupné poškodzovanie nervového systému, poškodenie pečene, tráviaceho traktu, nedostatok vitamínov a narušenie krvotvorby. Alkohol taktiež patrí medzi faktory podieľajúce sa na vzniku srdcových chorôb, mŕtvice a ďalších nádorových ochorení hlavne pečene, pažeráka, hrubého čreva a žalúdka. Pri konzumácii alkoholu klesá sebakritika a často vedie k neadekvátnemu správaniu a ohrozeniu života. Veľmi časté sú úrazy, utopenia, dopravné nehody či nechránený sex, s ktorým súvisí zvýšené riziko prenosu infekčných chorôb.
Pomoc lekára vyhľadáva veľmi málo pacientov. Pri diagnostike treba odlíšiť stav akútnej intoxikácie a stav dlhodobého užívania alkoholu. Pri každom vyšetrení sa odoberie krv na zistenie prítomnosti alkoholu, taktiež sú súčasťou pečeňové testy, následne sa je meraný tlak a tepová frekvencia. Lekár si všíma celkový vzhľad pacienta, jeho prejav, správanie, náladu, prípadne trasenie či potenie a dôkladne odoberie anamnézu so zameraním na užívanie alkoholu, hlavne na množstvo a prítomnosť jeho nežiaducich účinkov. Na posúdenie závislosti sú dôležité pravdivé informácie od pacienta a následné overenie rodinnými príslušníkmi.
V prípade škodlivého užívania je vhodné informovať pacienta o nežiaducich účinkoch, správne ho motivovať a poskytnúť mu zdroj informácií alebo kontakt na pomocné organizácie. Základom liečby závislosti od alkoholu je postoj pacienta, ktorý musí chcieť sám prestať s konzumáciou alkoholu. Metódou liečby býva najčastejšie psychoterapia.
Primárna prevencia sa snaží predchádzať negatívnym u tých, čo ešte nezačali alkohol užívať (deti). Jedná sa hlavne o obmedzovanie šírenia užívania alkoholu. Sekundárna sa zameriava na poskytovanie efektívnej pomoci. Terciálna prevencia by mala predchádzať ďalším následným škodám, zahŕňa opatrenia zabraňujúce možnosti recidívy.