Ochorenia srdca, tepien a ciev patria v súčasnej dobe medzi najčastejšiu príčinu úmrtí. Vyvolávajúcimi faktormi sú strava s vysokým obsahom tukov, fajčenie, vysoký krvný tlak, cukrovka a stres. Mali by sme si uvedomiť, že správnym prístupom k životu s úpravou celkového životného štýlu vieme týmto ochoreniam predchádzať, prípadne zmierniť dôsledky už prebiehajúceho ochorenia.
Najčastejším faktorom vzniku kardiovaskulárnych ochorení je proces známy ako ateroskleróza. Zjednodušene možno povedať, že tento proces predstavuje zmenu štruktúry a funkcie cievnej steny. Akútnym klinickým prejavom aterosklerózy je:
Chronické postihnutie srdca a končatín je charakterizované postupne vznikajúcimi bolesťami, zo začiatku len pri záťaži, neskôr aj v pokoji.
Vysoký krvný tlak môže poškodiť organizmus mnohými spôsobmi. Jedným z nich je zvýšená námaha srdca a ciev. Pretože srdce musí počas dlhého obdobia pracovať ťažšie ako za normálnych okolností, má tendenciu zväčšiť sa. Steny srdca zhrubnú, hovoríme o tzv. hypertrofii srdcového svalu. Mierne zväčšené srdce môže pracovať dobre, ale ak sa zväčší už priveľmi, môže spôsobiť závažné problémy. Jedným z najčastejších príznakov je dýchavica po minimálnej fyzickej námahe. Je komplikáciou, ktorú možno chápať ako vývoj srdcového zlyhávania.
Vysoký príjem cukrov napomáha nielen vzniku aterosklerózy, ale aj cukrovky, ktorá je samotným rizikovým faktorom, zhoršujúcim jej priebeh. Cukrovka je choroba látkovej premeny, poruchy vylučovania inzulínu (hormónu potrebného na spracovanie cukru v krvi). Inzulín predstavuje kľúč, ktorý otvára bunku pre glukózu. Pri cukrovke cukor z potravy nemôže byť vychytaný bunkami, zostáva v krvi, preto má neliečený diabetik trvalo vysokú hladinu cukru v krvi. Výskyt cukrovky je novodobou epidémiou, v niektorých krajinách postihuje až 10 percent celkovej populácie. Na Slovensku je to aktuálne 5-7 percent obyvateľstva.
Vo všeobecnosti platí, že vek zvyšuje riziko vzniku týchto ochorení. Kľúčové postavenie vo všetkých vekových skupinách zohráva zvýšenie obsahu cholesterolu v plazme, obezita a zvýšený krvný tlak. Klinické problémy robí ateroskleróza obvykle vo vyššom veku, t.j. po 50-ke alebo 60-ke.
Fajčenie má negatívny vplyv na kardiovaskulárny systém, pretože tabakový dym obsahuje veľké množstvo jedov, ktoré môžu poškodiť srdce a cievy. Nikotín je návykovým jedom – látkou, ktorá zrýchľuje srdcový rytmus a spôsobuje dočasné zvýšenie krvného tlaku. Zapríčiňuje zúženie alebo aj úplne uzavretie krvného riečiska (tepien, ciev). Vdychovanie cigaretového dymu výrazne znižuje množstvo kyslíka, ktoré je krv schopná dodávať srdcu a celému telu. Väčšina fajčiarov je postihnutá aj aterosklerózou. Pacienti s tzv. mladými infarktami, teda od 30 do 40 rokov, sú obvykle vždy fajčiari.
Obezita je charakterizovaná nadmerným ukladaním telesného tuku. V súčasnosti predstavuje problém, ktorý v niektorých krajinách s vyspelou ekonomikou dosahuje epidemické rozmery. V USA, kde je tento trend najzreteľnejší, až 70 percent obyvateľstva trpí nadváhou alebo obezitou. Obezita predstavuje silný rizikový faktor ischemickej choroby srdca. Obézni pacienti majú častejšie hypertenziu (vysoký krvný tlak), pričom vzostup krvného tlaku súvisí s nárastom obezity. Obezita nepriaznivo ovplyvňuje spektrum tukov v krvi, zvyšuje hladinu triacylglycerolov a znižuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu.
Stres je vo všeobecnosti reakcia nášho tela a duše na vonkajšie podmienky, ktoré môžu byť pozitívne aj negatívne, ale vždy v nás vyvolávajú psychické a fyzické procesy, ktoré ovplyvňujú naše správanie a zdravie. Stres je pozitívny, ak trvá krátko. Pomáha nám zvládnuť náročné životné situácie. Srdcovo-cievne ochorenia sú pravdepodobne najzávažnejším zdravotným problémom spojeným so stresom. Medzi prvotné príčiny srdcových ochorení patrí fajčenie a strava s vysokým obsahom tukov, hypertenzia a cukrovka, ale stres je tiež významným nepriamym faktorom.
Prítomnosťou vysokého tlaku krvi, obezity a cukrovky v rodinnej anamnéze dáva predpoklad na prepuknutie ochorenia aj v ďalších generáciách. Genetické štúdie odhalili, že dedičnosť hypertenzie je približne 50-percentná a boli odhalené viaceré gény, ktorých „mnohotvárnosť“ sa spája s vyššími hodnotami krvného tlaku. Genetická predispozícia je faktor vnútorný, neovplyvniteľný, čo znamená, že prítomnosť určitého génu nevieme zrušiť, ale správnou kombináciou vonkajších faktorov vieme potlačiť jeho prejavy. Pri výskyte vysokej hladiny cholesterolu v rodine je vhodné už u narodených detí sledovať a riešiť hladinu cholesterolu. Genetická predispozícia je vo všeobecnosti výraznejšia pri cukrovke ako pri vysokom krvnom tlaku.
Kardiovaskulárne rizikové faktory majú u obidvoch pohlaví rozličnú dôležitosť pri vzniku ochorenia. U mužov je to najmä celkový cholesterol a LDL cholesterol, u žien zasa zvýšený krvný tlak, nízka hladina HDL cholesterolu, zvýšená hodnota triglyceridov (tukov) v krvi a cukrovka. Významné zmeny v profile hladín cholesterolu v krvi sa u žien objavia po 50-ke, zatiaľ čo u mužov majú tendenciu objaviť sa skôr. U žien vo vyššom veku býva vyšší výskyt cievnej mozgovej príhody ako u mužov.
Z hľadiska primárnej prevencie je podstatné predísť rozvoju aterosklerózy v tepnovom riečisku organizmu a zabrániť tak poškodeniu orgánov. Medzi základné opatrenia patrí úprava hmotnosti, udržanie optimálneho krvného tlaku, normálnych hodnôt cukru a tuku v krvi, zanechanie fajčenia. Sekundárna prevencia spolu s aktivitami primárnej prevencie sa zameriava na spomalenie už prebiehajúceho ochorenia. Z tohto dôvodu je potrené pravidelne klinicky sledovať stav pacienta.
Podstatou je zmeniť stravovacie návyky a dosiahnuť, aby sa človek cítil lepšie. Takáto zmena musí byť doživotná. Dietetické opatrenia treba definovať individuálne s prihliadnutím na rizikové faktory daného človeka.
Vo všeobecnosti platí, že uprednostňujeme tepelnú úpravu jedla varením pred vyprážaním. Medzi vhodné potraviny patria ryby (pre vysoký obsah omega-3 mastných kyselín s priaznivými účinkami na srdce a krvný tlak), ovocie a zelenina (pre vysoký obsah vlákniny a antioxidantov), celozrnné obilniny (obsahujú vysoký podiel rozpustnej vlákniny, ktorá má za následok zníženie cholesterolu) a nízkotučné mliečne výrobky (pre nízky obsah nasýtených mastných kyselín, hlavne jogurty a tvaroh).
Nevhodné potraviny, ktoré treba zo stravy vylúčiť sú potraviny s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín (bravčová masť, palmový olej), bravčové, kačacie a husacie mäso (náhrada kuracím a morčacím mäsom) a plnotučné mliečne výrobky. Nevhodné je tiež nadmerné množstvo soli v potrave, pretože sodík spôsobuje zvýšenie krvného tlaku, čo má nepriaznivý vplyv na srdce a cievy.
Preferujeme aktívny spôsob života pred pasívnym. Zvýšenie fyzickej aktivity má za následok výrazný pokles rizika vzniku cukrovky a rozvoj metabolického syndrómu. Je vhodné začať s postupným športovaním. Najdôležitejšia je pravidelnosť pohybu a to 2- až 3-krát do týždňa.
V prípade fajčiarov sa odporúča prestať fajčiť z dôvodu rizika vzniku vysokého krvného tlaku. V prípade ťažkostí s odvykaním je vhodné využiť pomocné prostriedky, akými sú nikotínové žuvačky alebo náplasti.
Meranie tlaku doma je dôležitou súčasťou kontroly vysokého krvného tlaku. Tlak si môžeme sledovať pravidelne – odporúča sa vykonať 3 merania počas dňa: ráno krátko po zobudení, na obed a večer. Odporúča sa kontrolovať a porovnávať hodnoty tlaku namerané doma a v ambulancii, kde niektorí ľudia pociťujú tzv. syndróm bieleho plášťa. Pacient tak môže sledovať účinky navrhnutej liečby – pri ľahkej hypertenzii môžete vášmu lekárovi pomôcť včas diagnostikovať vysoký krvný tlak.
Ochorenia srdca, tepien a ciev, tzv. srdcovo-cievne ochorenia, patria v súčasnej dobe medzi najčastejšiu príčinu úmrtí. Aktívny spôsob života, zdravá strava a pravidelné návštevy u lekára pre väčšinu ľudí ešte stále nič neznamenajú a to aj napriek výraznej osvete v tejto problematike.