Študentom stačilo písať o svojich pocitoch 15 minút štyri dni po sebe, aby sa im výrazne zlepšilo fyzické a psychické zdravie.
Azda každý človek niekedy zažil obdobie smútku, nadmerného stresu či pochmúrnej nálady. Ťažké chvíle jednoducho patria k životu.
Pri vážnych stavoch je vhodné navštíviť terapeuta. Pri tých ľahších pomôže často napríklad fyzický pohyb, viac spánku či zmena jedálnička.
Existuje však ešte iná, zdanlivo obyčajná, činnosť, ktorá vám môže výrazne pomôcť: písanie.
Terapiu písaním (alebo aj expresívne písanie) vymyslel americký sociálny psychológ James W. Pennebaker ešte na konci 80. rokov minulého storočia.1
Metóda spočíva v spísaní najhlbších myšlienok a pocitov o dôležitom emocionálnom probléme alebo traumatickom zážitku, ktorý ovplyvnil vás a váš život.
Terapeutické písanie môže prebiehať individuálne, ale aj v skupine. Obvykle ho vedie vyškolený terapeut alebo poradca. Ide však o jednoduchú techniku, ktorú si v domácich podmienkach môže vyskúšať každý.1
Zdravotné prínosy terapeutického písania sú pomerne dobre zdokumentované. Pennebaker sám publikoval alebo sa podieľal na viac ako 130 vedeckých článkov na túto tému. V priebehu posledných 30 rokov jeho experimenty nezávisle zopakovali a overili ďalšie výskumné tímy.2,3
Výskumníkom sa podarilo zistiť, že písanie o traumatických, stresujúcich či emotívnych zážitkoch, má pozitívny vplyv na psychické zdravie.3
Terapia písaním uvoľňuje napätie a emócie. Po prenesení slov na papier majú pacienti pocit väčšej sebakontroly a lepšieho pochopenia celej situácie.3
Podľa terapeutky Elizabeth Sullivanovej ľudia často nemajú radi niektoré svoje myšlienky a pocity (alebo sa ich boja). Práve písanie im môže pomôcť vytvoriť si od nich istý odstup, lepšie si ich „zvedomiť“ a zmieriť sa s nimi. Paradoxne práve ich prijatie často umožní človeku posunúť sa niekam ďalej.3,4
Terapia písaním však nepomáha „len“ našej psychike. Vypísanie sa z pocitov preukázateľne posilňuje aj fyzické zdravie, napríklad podporuje imunitný systém či upravuje krvný tlak.3,5
V Pennebakerovej prvej štúdii mali študenti 4 dni po sebe písať 15 minút o najtraumatickejších zážitkoch ich života. Kontrolná skupina zatiaľ písala o povrchných témach, napríklad o svojej izbe alebo topánkach.3
Najpozoruhodnejším zistením bolo, že účastníci experimentu, ktorí písali o svojich najhlbších pocitoch, výrazne menej navštevovali lekára v nasledujúcich mesiacoch v porovnaní s kontrolnou skupinou.3
Podľa štúdií môže terapeutické písanie pomôcť napríklad pri:3, 8, 9
Najskôr si všetko dopredu pripravte:
Náš tip: Svoje pocity si môžete zapisovať aj do online denníka v aplikácii VOS. Jej prémiovú verziu majú poistenci zdravotnej poisťovne Dôvera zdarma.
Prejdite k samotnému písaniu:3
Nič sa nedeje, ak napíšete len pár slov a je úplne v poriadku, ak to bude niekoľko strán.
Netrápte sa gramatikou ani stavbou viet. Píšte, ako je to prirodzené vám.
Nemusíte sa snažiť nikoho ohúriť, ani niečím zaujať. Pamätajte si, že nikto iný to nemusí čítať.3