Vianoce sú najkrajšími sviatkami v roku. Tešia sa na ne najmä deti. My dospelí máme v súvislosti s nimi skôr zmiešané pocity. Niekedy sa nám viac spájajú so zhonom, či s obavami. Nakoniec však vždy podľahneme ich čaru. Spomíname na obdobie, keď sme sami boli deti, na Vianoce s našimi deťmi, na príjemnú atmosféru, keď opadne všetok zhon a čas sa zastaví.
Aj keď predvianočný čas nepatrí k najvýznamnejším stresorom v živote človeka, niekedy sa spája s negatívnymi pocitmi. Z roka na rok sa na nás už v predstihu valí reklama a upozorňovanie na najvýhodnejšie ponuky. Pociťujeme tlak, sme náchylnejší na míňanie peňazí, na pôžičky a následné splátky, len aby sme svojim najbližším poskytli úžasné Vianoce v konzumnom duchu.
Keď sa k tomu pridruží pocit, že všetkého musí byť dostatok, všetko musí byť upratané, voňavé, ligotavé od podlahy až po strop, vrátane obsahu skríň, čerstvo vymenenej posteľnej bielizne, dokonalého vzhľadu, oblečenia, prestierania… Niekedy je toho jednoducho príliš veľa.
Naozaj nemusí byť všetko tip-top. Obchody sú otvorené aj v priebehu sviatkov. Aj keď sú Vianoce štedré, doprajme si výnimočné jedlá, ktoré máme radi, ale v rozumnej miere. Spomeňme si na každoročné predsavzatia, že budúce Vianoce už neurobíme rovnaké chyby v ich príprave.
Skúsme konečne preťať čarovný kruh a zažiť naozaj šťastné, veselé, príjemné, radostné, pohodové, spokojné a pokojné Vianoce. Zotrvať pri rituáloch, ktoré nám každoročne Vianoce a ich prípravu uľahčia, nemeniť to, čo funguje a sme s tým spokojní.
Skúsme prežiť adventné obdobie v príprave na Vianoce, či už sme alebo nie sme veriaci. Stanovme si poradie podstatných a dôležitých činností, ich intenzitu. Ak už naozaj inak nevieme, iba musíme prejsť všetkými úkonmi, tak aspoň plánujme, postupujme pomaly, premyslene a prežívajme radosť aj v priebehu prípravy.