Už 10 rokov vedeckým spôsobom úspešne dokazuje, že pohyb lieči a pomáha aj v raných štádiách Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. Doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD. z Biomedicínskeho centra SAV.
Začalo to v roku 2010, keď sa nám podarilo získať podporu Európskej asociácie na výskum diabetu a mohli sme realizovať našu prvú štúdiu. Išlo o sedavých pacientov s nadváhou a obezitou, ktorí mali zvýšené riziko diabetu 2. typu. Už po troch mesiacoch pravidelného cvičenia sme u nich pozorovali zlepšenie metabolizmu aj telesného zloženia. Nasledovali tréningové programy so seniormi.
Prvý projekt sme rozbehli v roku 2013 v spolupráci s National Cheng Kung univerzitou v Taiwane, s FTVŠ UK a s 1. a 2. neurologickou klinikou LFUK a UNB v Bratislave. Štúdie sa zúčastnili seniori s rôznym stupňom poruchy poznávacích funkcií, vrátane pacientov vo včasných štádiách Alzheimerovej choroby. Po troch mesiacoch kombinovaného vytrvalostne-silového tréningu trikrát 1 hodinu týždenne pod vedením skúsených trénerov sme zaznamenali, že sa seniorom, u ktorých bola prítomná porucha, niektoré funkcie, najmä pamäť, výrazne zlepšili, resp. vrátili sa späť do normálu. Bol to ako návrat v čase.
Pri prednáškach vždy zdôrazňujem, že práve preklinické alebo včasné štádiá ochorenia, keď človek väčšinou len mávne rukou, že to zatiaľ netreba riešiť, lebo to ešte nie je také zlé, predstavujú práve to obdobie, kedy sa dá efektívne zasiahnuť. Práve vtedy je šanca spomaliť, zastaviť či dokonca zvrátiť priebeh zmien, ktoré vedú k vzniku ochorenia. Takže naopak, nikdy nie je príliš skoro uvedomiť si, že cvičenie lieči a aplikovať ho preventívne, pretože neskôr môže byť priebeh ochorenia podstatne ťažšie ovplyvniteľný. Práve na začiatku existuje šanca možno úplne zabrániť vzniku ochorenia.
Išlo o pokračovanie nášho výskumu v spolupráci s 1. a 2. neurologickou klinikou LFUK a UNB a s FTVŠ UK v Bratislave. A aj pri Parkinsonovej chorobe sa nám potvrdili pozitívne účinky cvičenia, tentokrát na motorické príznaky ochorenia. Veľké klinické štúdie vo svete jednoznačne dokazujú, že vyššia fyzická zdatnosť až štvornásobne znižuje riziko predčasnej smrti. A aj keď nás cvičenie určite neochráni pred každou chorobou, riziko mnohých ochorení skutočne významne znižuje. Prípadne môže priaznivo ovplyvniť klinický stav pacientov.
Od začiatku s nami cvičilo už okolo 120 seniorov. Z nich niektorí potom pokračovali v cvičení na FTVŠ, kde v nadväznosti na našu štúdiu vznikol program Senior fitnes, teda dlhodobý program umožňujúci seniorom pravidelne cvičiť pod odborným vedením.
Áno. Od roku 2017 sa cvičí aj priamo u nás v Centre pohybovej aktivity. Zhruba 60 seniorov cvičí pod vedením trénera dvakrát týždenne jednu hodinu a výsledky sú skutočne výborné. Je síce pravda, že vyššia dávka pohybu spravidla prinesie lepší výsledok aj výraznejší zdravotný benefit – pokiaľ sa to samozrejme nepreženie, na druhej strane je až neuveriteľné, ako relatívne malá dávka pravidelného pohybu stačí na zlepšenie a udržanie zdatnosti u predtým sedavého človeka vo vyššom veku. Jeden tréning je viac silový, cvičí sa najmä s vlastnou hmotnosťou, s jednoručnými činkami, rôzne drepy, úkroky a podobne. Zastúpená je však aj aeróbna zložka. Dôležitou súčasťou motivácie je spätná väzba. Seniori aj dobrovoľníci zo štúdií majú veľký záujem o výsledky meraní, chcú vedieť, kam sa posunuli, ako sa zlepšili.
Keď budú lekári pohyb častejšie odporúčať, verím, že sa to zmení. Čím viac sa niečo stáva normou, tým viac ľudí má tendenciu začať to robiť. Aj preto, lebo to už nie je divné. A je viac vidieť, že to skutočne pomáha.
Sú v elegantnom veku od 60 do 85 rokov.
Nábor do štúdie trval asi pol roka a bolo to náročné. Získať ľudí vo vyššom veku, ktorí sú ochotní absolvovať tréningový program a vyšetrenia, ktoré sa s tým spájajú, nebolo jednoduché. Spolupracovali sme s univerzitou tretieho veku, chodili sme po kluboch seniorov a rôznych akciách pre seniorov. V prvej štúdii nám s náborom pomohlo aj Centrum Memory. Dnes je záujem o pravidelné cvičenie v Centre pohybovej aktivity väčší, ako dokážeme uspokojiť.
Áno. Okrem toho sme mali pacientov z neurologickej kliniky. Neurológovia, ktorí sú v projekte zaangažovaní, patria k veľmi progresívnym lekárom a veľmi dobre sa nám spolupracuje. Vidia totiž a rozumejú, že tréningové programy majú potenciál zlepšiť zdravotný stav a kvalitu života ich pacientov a idú do toho naplno. Veľmi si tento prístup vážime, je veľmi dôležitý aj preto, aby cvičenie na predpis dostalo šancu v klinickej praxi.
Už sme poukázali na to, že cvičenie zlepšuje kognitívne funkcie a teraz chceme zistiť, prečo, akým spôsobom. Možno sa o niekoľko rokov či desiatok rokov podarí bioaktívne molekuly, ktoré súvisia s účinkami cvičenia na naše telo, vložiť do nejakej kapsuly alebo tabletky, aby mohli by zlepšiť príznaky ochorenia aj u ľudí, ktorí efektívne cvičiť nemôžu. Ale prečo by sme mali čakať na nový objav, keď si väčšina z nás vie pomôcť hneď teraz. Stačí si pravidelne dopriať dostatočnú dávku pohybu. Bez ohľadu na vek.
Vedeli ste, že aktívny sedemdesiatnik môže mať svaly skoro ako štyridsiatnik? A že po týždni v posteli stratíme kilogram svalovej hmoty?…
Z Mateja Tótha vykresal majstra sveta i olympijského víťaza, no stále má pocit, že sa ako tréner má čo učiť.…
Až 43 % Slovákov nešportuje, ale každý štvrtý Slovák trpí vysokým krvným tlakom. Nikto z nás nemá na seba čas,…
