Chrípku pozná ľudská populácia už stáročia. Každý z nás s ňou má nejednu osobnú skúsenosť. Napriek tomu je veľa faktov, ktoré o nej možno ešte neviete.
Chrípka patrí medzi infekčné ochorenia a šíri sa prostredníctvom kvapôčok vzniknutých pri kašli, kýchaní, ale aj bežnom rozprávaní. Pre ochorenie je typické, že nastupuje rýchlo a náhle. Prvými príznakmi sú najčastejšie bolesti svalov a kĺbov, bolesti hlavy, kašeľ, horúčka (nad 38 stupňov Celzia) a zimnica, zvýšená únava, slabosť a vyčerpanosť. Príznaky môžu pretrvávať až 2 týždne.
Liečba chrípky je symptomatická, to znamená, že pomocou liekov sa snažíme zmierniť bolesť a horúčku. Okrem toho je potrebné dodržiavať pokoj na lôžku a piť väčšie množstvo tekutín. V prípade, že sa zdravotný stav nezlepšuje, je potrebné navštíviť lekára.
Ak si stále nie ste istí, či už nastal čas na návštevu lekára, a nechcete zbytočne tráviť čas v čakárni plnej vírusov, vyskúšajte samodiagnostiku. Poistenci Dôvery ju majú k dispozícii bezplatne a dá sa použiť aj u detí.
Nedá sa povedať, kedy presne sa vírus chrípky prvý raz objavil. Z historických záznamov však vyplýva, že chrípka trápi ľudí pravdepodobne už viac než 1500 rokov. Ako prvý popísal ochorenie s podobnými príznakmi Hippokrates, jeden z najvýznamnejších lekárov všetkých čias, ktorý žil v 5. storočí pred Kristom.
V 15. storočí zúrila naprieč Európou (a pravdepodobne aj Áziou a Afrikou) chrípková epidémia. Ľudia v tom čase verili, že za jej vznikom stojí vplyv hviezd, mesiaca a planét. V Taliansku preto dostala názov influenza (v preklade vplyv). Tento názov sa používa dodnes.
Chrípka spôsobila už mnohé epidémie. Menšie, ale aj také, ktoré sa šírili z kontinentu na kontinent. V rokoch 1918 až 1919 dokonca spôsobila pandémiu tzv. španielskej chrípky. Táto pandémia je považovaná za „matku všetkých pandémií“. Bola to najsmrteľnejšia pandémia vôbec. Zomrelo počas nej odhadom 50 až 100 miliónov ľudí a zasiahla tretinu vtedajšej celosvetovej populácie.
Chrípku sa dodnes nepodarilo „vyhubiť“ a komplikuje životy ľudí najmä počas pravidelne sa opakujúcich chrípkových epidémií. Pôvodcom chrípky je RNA vírus viacerých typov. Vírusy sú známe tým, že ľahko a veľakrát mutujú (teda podliehajú zmenám svojej genetickej informácie). A inak to nie je ani pri chrípke. Práve neustále mutácie znemožňujú vytvoriť jednu účinnú vakcínu, ktorá by pomohla chrípku úplne eradikovať.
Doposiaľ boli identifikované 4 rôzne typy vírusov chrípky – A, B, C a D. Najčastejšie sú prvé dva typy ľudských chrípkových vírusov, ktoré zároveň zapríčiňujú sezónne epidémie. Typ C obvykle u ľudí vyvoláva ochorenie s miernymi príznakmi a nezvykne spôsobovať epidémie. Jednotlivé typy sa ďalej delia aj na subtypy.
Mnohí ľudia počas chrípkovej sezóny užívajú zvýšené dávky vitamínu C nádeji, že ich pred chrípkou ochráni. Je to však mýtus. Vitamín C môže podporiť činnosť imunitného systému tela, ktorý bojuje proti infekciám. Môže dokonca pomôcť skrátiť dobu, počas ktorej pretrvávajú príznaky ochorenia. Nedokáže vás však ochrániť pred samotnou nákazou.
Podľa odhadov WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) môže sezónna chrípka zapríčiniť viac než 650 000 úmrtí ročne. Ak sa chcete pred nákazou naozaj chrániť, najúčinnejšou ochranou je aj naďalej očkovanie proti chrípke.
Vedci každoročne pripravujú vakcínu, ktorá je účinná proti kmeňom vyskytujúcim sa v aktuálnej sezóne. Laboratóriá na celom svete zbierajú dáta ohľadom kmeňov, ktoré v predchádzajúcom roku medzi ľuďmi cirkulovali najviac. Informácie sú zbierané počas celého roka. Na základe analýzy týchto dát následne vyberú 4 kmene, ktoré sa budú najpravdepodobnejšie objavovať v nasledujúcom roku a pripravia nim účinnú očkovaciu látku.
Vakcíny proti chrípke sú pripravované osobitne pre severnú a južnú pologuľu. Dôvodom je skutočnosť, že každoročne vznikajú 2 chrípkové sezóny – na každej pologuli v inom čase (keď je na danom území obdobie zimy). Na severnej pologuli sa oficiálne začína od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roka a pretrváva do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka.
Vírus chrípky môže nakaziť aj členov zvieracej ríše. Najčastejšie postihuje vtáky a ošípané, no infikované ňou môžu byť aj iné zvieratá vrátane psov, mačiek, koní a morských živočíchov. Primárnym rezervoárom tohto druhu vírusu sú však vtáky, najmä vodné (kačky, husi a čajky).
Aj vaši domáci miláčikovia môžu trpieť chrípkou. Dokonca sa u nich môže prejavovať veľmi podobne ako u ľudí (môžu kýchať, kašľať a byť unavení). Vírus chrípky je však druhovo špecifický, čo znamená, že sa od nich nemôžete infikovať. Rovnako tak ani oni nemôžu ochorieť od vás.
Takáto kombinácia ochorení je možná. Príčinou je oslabenie organizmu primárnou infekciou (napríklad chrípkou) a následne jednoduchšia nákaza ďalším vírusom (napr. SARS-CoV-2 alebo inými respiračnými vírusmi).
Vakcína proti chrípke nás nechráni pred vznikom ochorenia COVID-19 ani naopak. Je preto vhodné dať sa zaočkovať proti obom vírusom. Je možné, aby ste boli zaočkovaní obidvomi vakcínami naraz, každou do iného ramena.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
https://www.uvzsr.sk/docs/letaky/chripkova_sezona_2022_2023.pdf
https://abionline.com/history-of-influenza/
https://www.epis.sk/InformacnaCast/Ockovanie/Ockovanie-proti-chripke.aspx
https://www.medicinenet.com/what_are_interesting_facts_about_the_flu/article.htm
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5139605/
https://www.healthline.com/health/flu/10-facts-you-should-know#The-takeaway