Autizmus alebo porucha autistického spektra je vývojový stav, ktorý ovplyvňuje to, ako osoby ním postihnuté vnímajú svet. Vyznačuje sa ťažkosťami v komunikácii a sociálnej interakcii, opakujúcim sa správaním a vysokou mierou sústredenosti na konkrétne záujmy. Autizmus je spektrum, čo znamená, že každý ho prežíva inak. Niektorí potrebujú výraznú podporu a pomoc, zatiaľ čo iní vedú do vysokej miery nezávislý život.
Autizmus sa u detí zvyčajne začne prejavovať okolo druhého roku života. Častejšie postihuje chlapcov, pričom v ideálnom prípade by mal byť diagnostikovaný do 36. mesiaca veku dieťaťa.
Prejavy autizmu u 2-ročného dieťaťa zahŕňajú najmä:
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa odhaduje, že:
Ide však len o priemerný údaj. Konkrétny počet sa líši od krajiny ku krajine. Zároveň mnoho detí s nejakou formou poruchy autistického spektra zostáva nediagnostikovaných.
*PAS – Porucha autistického spektra
Porucha autistického spektra zahŕňa celý rad stavov charakterizovaných problémami v komunikácii, sociálnej interakcii a správaní. Aj keď sa termín „typy autizmu“ v klinickej definícii bežne nepoužíva, pacienti s touto diagnózou môžu mať rôzne úrovne potrieb. Medzi poruchy autistického spektra možno zaradiť:
Často sa spája s problémami v komunikácii a sociálnych zručnostiach, ako aj s opakujúcim sa správaním. Môže takisto zahŕňať precitlivenosť a intelektuálne postihnutie.
U pacientov s Aspergerovým syndrómom, ktorý je považovaný za miernejšiu formu autizmu, je často pozorovaná priemerná až nadpriemerná inteligencia, no tiež ťažkosti so sociálnymi interakciami. Obvykle mávajú záujmy, na ktoré sa prehnane sústredia, a držia sa svojej veľmi špecifickej rutiny.
Ide o diagnózu, ktorá je stanovená, keď dieťa úplne nespĺňa kritériá pre autizmus alebo Aspergerov syndróm, ale má medzery v sociálnych a komunikačných zručnostiach.
Je to zriedkavý stav, pri ktorom sa dieťa vyvíja normálne, avšak neskôr stráca získané jazykové a motorické zručnosti, a to spravidla vo veku od 2 do 4 rokov.
Okrem týchto foriem sa dá autizmus rozdeliť na vysokofunkčný a nízkofunkčný. Tieto pojmy sú používané na opis rôznych úrovní potrieb detí s poruchou autistického spektra.
Vysokofunkčný autizmus sa zvyčajne vzťahuje na pacientov, ktorí majú silné verbálne a kognitívne schopnosti, ale môžu zápasiť s nadväzovaním vzťahov, zmyslovou precitlivenosťou, zvládaním emócií alebo riešením problémov. Väčšinou dokážu žiť samostatne s minimálnou podporou.
Nízkofunkčný autizmus sa týka tých, ktorí majú výrazné problémy s komunikáciou, bežnými životnými zručnosťami a adaptívnym fungovaním, čo si nezriedka vyžaduje značnú pomoc v ich každodennom živote.
Príznaky autizmu sa u dieťaťa alebo bábätka môžu výrazne líšiť, ale obyčajne vykazujú problémy v rámci sociálnej komunikácie, správania a zmyslového spracovávania vnemov.
K typickým príznakom autizmus u dieťaťa patria:
Príznaky detského autizmu sa často objavia pred dosiahnutím 3. roku života. Ak spozorujete oneskorenie vo vývoji alebo niektorý z vyššie spomenutých symptómov, obráťte sa na svojho pediatra. Včasná pomoc môže dieťaťu s poruchou autistického spektra výrazne zlepšiť výsledky a kvalitu života.
Presné príčiny vzniku autizmu u detí nie sú doposiaľ úplne pochopené. Výskum však naznačuje, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a neurologických faktorov. K detskému autizmu môžu prispievať nasledovné okolnosti:
Autizmus je najpravdepodobnejšie spôsobený kombináciou vyššie uvedených činiteľov. Očkovanie autizmus nespôsobuje – rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra. Vakcíny sú bezpečné a účinné a pri prevencii závažných ochorení zohrávajú rozhodujúcu rolu.
Diagnostika detského autizmu pozostáva z dôkladného a multidisciplinárneho procesu na identifikáciu príznakov poruchy autistického spektra.
Zvyčajne sem patrí:
Vykoná sa počas rutinných pediatrických kontrol, často s použitím nástrojov ako M-CHAT (Modifikovaný dotazník pre záchyt poruchy autistického spektra) na kontrolu oneskorenia alebo atypických vzorcov v sociálnom, komunikačnom alebo behaviorálnom vývoji.
Ak sa nájdu odchýlky vo vývoji, so stanovením diagnózy môže pomôcť detský psychológ/psychiater, ktorý sa špecializuje na diagnostiku autizmu. Odborník sa s vami bude ďalej rozprávať a strávi nejaký čas pozorovaním a interakciou s vaším dieťaťom, pričom bude hľadať špecifické príznaky typické pre poruchy autistického spektra.
Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, nedá sa vyliečiť. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov. Aj keď na autizmus neexistuje žiadny liek, včasná intervencia a prispôsobené terapie môžu znamenať významný rozdiel v kvalite života autistického dieťaťa.
K možnostiam liečby sa radí:
Aplikovaná behaviorálna analýza sa používa na povzbudenie pozitívneho správania a eliminovanie toho nežiaduceho.
Pomáha deťom rozvíjať komunikačné schopnosti vrátane verbálnych a neverbálnych metód.
Zameriava sa na zlepšenie motorických zručností, zmyslového spracovávania a každodenných aktivít.
Učí deti, ako komunikovať s ostatnými a budovať vzťahy.
Individuálne vzdelávacie plány deťom nastavujú učebné harmonogramy na mieru.
Učí rodičov, ako s dieťaťom pracovať.
Hoci špecifické lieky pre autizmus nie sú k dispozícii, môžu riešiť súčasne sa vyskytujúce problémy, ako je úzkosť, ADHD alebo ťažkosti so spánkom.
Multidisciplinárny prístup prispôsobený jedinečným potrebám dieťaťa je kľúčom k podpore jeho rozvoja a zvyšovaniu kvality jeho života.
