Nízky krvný tlak, nazývaný aj nízky tlak krvi alebo hypotenzia, trápi mnohých ľudí bez toho, aby o tom vedeli. Prejavuje sa únavou, závratmi a slabosťou, ktoré vám môžu znepríjemniť bežný deň.
Krvný tlak je sila, ktorou krv tlačí na steny ciev, keď ju srdce pumpuje do tela. Meria sa v dvoch číslach – systolický tlak ukazuje silu, keď sa srdce stiahne, diastolický zase tlak, keď sa srdce uvoľní.
Ideálne hodnoty sú približne 120/80 mmHg. Zdravý krvný tlak napomáha kyslíku a živinám dostať sa do všetkých orgánov. Počas dňa sa tlak krvi mení – pri pohybe alebo strese stúpa, v pokoji, naopak, klesá.
Nízky krvný tlak, odborne hypotenzia, vzniká vtedy, keď krv netlačí na steny ciev dostatočne silno. Môže sa preto znížiť prietok krvi do dôležitých orgánov, ako je srdce, mozog a obličky.
Vo všeobecnosti sa za nízky krvný tlak považuje hodnota pod 90/60 mmHg. Ide o stav, keď je tlak krvi v tepnách nižší, než telo potrebuje na dostatočné prekrvenie orgánov. Presná hranica sa však u každého človeka líši. To, čo je pre jedného nízky tlak krvi, môže byť pre iného úplne normálne – najmä ak sa cíti dobre a nemá žiadne ťažkosti.
| Ideálne hodnoty | 120/80 mmHg |
| Nízky krvný tlak | 90/60 mmHg |
Nízky krvný tlak môže vzniknúť z rôznych dôvodov. Väčšinou nepredstavuje vážny problém, no ak pretrváva dlhšie, môže naznačovať, že telo nepracuje tak, ako by malo.
Medzi najčastejšie príčiny nízkeho tlaku krvi patria:
U mnohých ľudí hypotenzia nespôsobuje žiadne viditeľné ťažkosti. Často si preto ani neuvedomujú, že majú nízky tlak krvi, až kým si ho nezmerajú. V takýchto prípadoch býva nízky tlak väčšinou dobre tolerovaný a nepredstavuje zdravotný problém.
Ak sa totiž krvný tlak znižuje postupne, telo sa mu dokáže prispôsobiť. Tep sa mierne zrýchli a cievy stiahnu, aby si organizmus udržal dostatočné prekrvenie. Pri náhlom poklese krvného tlaku však tieto mechanizmy nemusia fungovať dostatočne a niektoré orgány môžu byť dočasne horšie zásobované kyslíkom.
Práve vtedy sa objavujú typické príznaky nízkeho krvného tlaku, medzi ktoré patria:
Najzávažnejšou formou, akú môže hypotenzia dosiahnuť, je šok. Ide o stav, keď dôjde k náhlemu a vážnemu zlyhaniu krvného obehu. Telo tak nedokáže zásobovať životne dôležité orgány dostatočným množstvom krvi a kyslíka. Ak sa šok nelieči okamžite, môže viesť až k multiorgánovému zlyhaniu a ohrozeniu života.
Medzi typické príznaky šoku patria:
Nízky tlak krvi spôsobený šokom je vždy urgentný stav, ktorý si vyžaduje rýchlu lekársku pomoc. Každá minúta rozhoduje – bez včasnej liečby môže šok skončiť smrťou.
Správna diagnostika nízkeho krvného tlaku je kľúčová na určenie typu hypotenzie – či ide o akútnu (náhly pokles tlaku) alebo chronickú formu, ktorá pretrváva dlhodobo.
Akútny pokles tlaku sa objavuje náhle – napríklad ak ste po strate tekutín, úraze alebo ak sa prudko postavíte. Chronický nízky krvný tlak býva zvyčajne menej nebezpečný, no môže vám spôsobovať únavu, závraty a slabosť pri dlhšom státí.
Pri diagnostike lekár ako prvé zisťuje, kedy a ako sa u vás príznaky nízkeho krvného tlaku prejavujú, aké lieky užívate a či sa vo vašej rodine vyskytujú srdcové alebo hormonálne ochorenia.
Ako ďalší krok nasleduje meranie vášho krvného tlaku v rôznych polohách – v ľahu, sede a po rýchlom postavení sa (tzv. ortostatický test). Pomáha odhaliť, ako vaše telo reaguje na zmenu polohy a či u vás nedochádza k náhlemu poklesu tlaku krvi. Na presnejšiu diagnostiku sa môže vykonať aj 24-hodinové monitorovanie tlaku (holter), ktoré sleduje jeho hodnoty počas dňa aj noci.
Doplnkové vyšetrenia obvykle zahŕňajú:
Na základe týchto výsledkov lekár určí, či ide o akútnu alebo chronickú formu hypotenzie a navrhne vám vhodnú liečbu.
Cieľom liečby je stabilizovať tlak krvi, zlepšiť prekrvenie orgánov a odstrániť nepríjemné príznaky, ktoré hypotenzia spôsobuje. Liečba nízkeho krvného tlaku sa zvyčajne začína úpravou životného štýlu a režimovými opatreniami. Ak sú tieto kroky nedostatočné alebo je váš tlak výrazne nízky, lekár môže zvážiť aj farmakologickú liečbu.
Ak vám nízky tlak krvi spôsobuje časté závraty, slabosť alebo mdloby a uvedené režimové opatrenia nepomáhajú, lekár vám môže odporučiť lieky na zvýšenie krvného tlaku. Tie telu pomáhajú udržať tlak v normálnych hodnotách a zlepšiť prekrvenie orgánov.
V akútnych prípadoch, keď dôjde k náhlemu poklesu krvného tlaku (napríklad pri šoku), je tlak stabilizovaný podaním tekutín do žily alebo inými rýchlymi zásahmi v nemocnici.
Dôležité je, aby liečbu vždy určil lekár podľa príčiny hypotenzie – samovoľné užívanie liekov môže váš tlak ešte viac „rozhádzať“.
Pri náhlom poklese tlaku si sadnite alebo ľahnite a zdvihnite nohy nad úroveň srdca, aby sa krv rýchlejšie dostala do mozgu. Pomáha aj pohár vody alebo minerálky s obsahom sodíka, ktoré zvýšia objem krvi a tlak. Ak máte poruke niečo slané, napríklad oriešky či syr, môžete si dať malé množstvo – soľ pomáha dočasne zvýšiť tlak krvi. Pri vstávaní sa hýbte pomaly a opatrne, aby ste predišli závratom či strate rovnováhy.
Na dlhodobú prevenciu nízkeho tlaku krvi je dôležitý dostatok tekutín, vyvážená strava a pravidelný pohyb.
To platí aj pre deti – nízky tlak u nich síce väčšinou nie je vážny, no dôležité je, aby pili dostatok tekutín a mali primerané množstvo pohybu.
Tieto jednoduché zmeny pomáhajú stabilizovať krvný tlak, zmierniť nepríjemné príznaky hypotenzie a zlepšiť celkový pocit energie počas dňa. Ak však u vás nízky tlak pretrváva, je vhodné poradiť sa s lekárom, ktorý zistí jeho príčinu a odporučí vám vhodnú liečbu.
