Opuchnutie dolných končatín (edém) je často dôsledkom nadmerného hromadenia vody a soli v organizme mimo priestoru ciev, ktoré vedie k zväčšeniu tkanív. Zmeny sa prejavia porušením funkcie postihnutej končatiny. Tento symptóm je polyfaktoriálny – na jeho vzniku sa môže podieľať množstvo činiteľov. Ich rozpoznanie je dôležité pre nastavenie adekvátnej formy liečby.
Opuchnutie nôh spôsobené zadržiavaním tekutiny v tkanivách je známe ako periférny edém. Môže byť dôsledkom problémov s obehovým systémom, lymfatickým systémom alebo obličkami. Je častodôsledkom nadváhy alebo dlhodobejšej fyzickej inaktivity (po dlhom sedení alebo státí).
Hlavným znakom edému je zadržiavanie soli a vody v organizme. Objem sodíka v tele závisí od jeho príjmu, vylučovania sodíka obličkami a strát solí v dôsledku potenia a metabolických dejov v organizme.
Kľúčovú úlohu pri regulácii ustáleného obsahu vody a soli v organizme zohrávajú obličky a hormóny (aldosterón a antidiuretický hormón, známy ako vazopresín či adiuretín). Porucha funkcie hospodárenia s vodou a soľami, ktorá sprevádza rôzne patologické stavy a vedie k tvorbe opuchov, teda môže byť aj dôsledkom patológie tvorby týchto hormónov.
Medzi klinické faktory spojené s hromadením tekutín a vznikom opuchnutia patria:
Opuchnutie nôh niekedy súvisí s prebiehajúcim zápalom tkanív v dolnej končatine, ktorý môže byť reakciou na poranenie alebo ochorenie. Môže byť zapríčinený reumatoidnou artritídou, osteomyelitídou či inou zápalovou poruchou.
K faktorom, ktorých dôsledkom môže byť zápal prejavujúci sa opuchnutím dolnej končatiny, patria:
Samostatnú skupinu tvoria choroby lymfatického systému (rekurentná lymfagiitída, filariáza, tuberkulóza, neoplazma).
Opuchnutiu končatín môže predchádzať viacero symptómov, najčastejšie sú to:
Vinou opuchu dochádza k porušeniu výživy tkanív, ktoré môžu podmieniť zmeny zafarbenia pokožky a vznik zle sa hojacich rán. Pokožka môže byť neprirodzene lesklá.
Tieto symptómy často vedú ku vzniku vredov predkolenia. V niektorých prípadoch je začervenanie sprevádzané bolesťou v mieste zápalu žily alebo tkaniva a tkanivo môže byť na pohmat tvrdšie. Veľmi často sa na pokožke pri miernom zatlačení vytvárajú jamky, prítomné niekoľko sekúnd.
Lekár najskôr musí zistiť, či zadržiavanie vody a solí v tele je lokálne, alebo postihuje celý organizmus, a čo je jeho príčinou.
Okrem fyzického vyšetrenia pacienta je súčasťou diagnostiky podrobná anamnéza – pacient opisuje výskyt symptómov a situácie, v ktorých sa objavujú. Niekedy sa na potvrdenie príčiny opuchov používajú zobrazovacie techniky ako röntgenové lúče, ultrazvukové vyšetrenia, magnetická rezonancia.
Krvné testy a vyšetrenie moču pomáhajú lekárom identifikovať prípadný zápal v tele alebo infekcie a alergie, ktoré môžu byť spúšťačom problému. Pri vyšetrení moču sa tiež realizuje vyšetrenie klírensu endogénneho kreatinínu a renálnych funkcií (informujú o stave obličiek), stanovenie albumínu, cholesterolu, močoviny, kreatinínu a imunologických parametrov.
Mierny edém zvyčajne ustúpi sám a nevyžaduje intervenciu lekára. Tento proces sa dá urýchliť polohovaním postihnutej končatiny nad úroveň srdca a obmedzením príjmu sodíka v potrave.
V prípade neustupujúceho, opakujúceho alebo zhoršujúceho sa opuchu je dôsledkom vážnejšie poškodenie organizmu. Od príčiny stavu závisí liečba. Štandardne sa na zmiernenie opuchu predpisujú lieky, ktoré pomáhajú telu vylučovať nadbytočnú tekutinu vo forme moču (diuretiká). Jedným z najbežnejších diuretík je furosemid.
Dlhodobá liečba sa obvykle zameriava na zmiernenie či odstránenie základnej príčiny opuchnutia. Ak je edém dôsledkom užívania liekov, lekár môže upraviť predpis alebo využiť alternatívne lieky, ktoré edém nespôsobujú.
Pri alergii sa využívajú lokálne steroidy, pri úraze sa na postihnuté miesto odporúča priložiť studený obklad. V prípade infekcie lekár indikuje širokospektrálne antibiotiká. Na liečbu symptómov sa využívajú tiež antihistaminiká a nesteroidné antireumatiká.
Nasledujúce kroky môžu pomôcť znížiť edém a zabrániť jeho návratu.