Otrava jedlom: Ako sa s ňou popasovať a kedy je nutné vyhľadať lekársku pomoc?

V tomto článku sa dozviete

• Prečo vzniká otrava jedlom ? 
• Ktoré mikróby môžu otravu jedlom vyvolať? 
• Aké sú najčastejšie cesty prenosu jednotlivých mikróbov na človeka a ako rýchlo dokážu vyvolať infekciu? 
• Akými príznakmi sa prejavuje otrava jedlom?  
• Kedy je potrebné pri otrave jedlom navštíviť lekára? 
• Aké komplikácie môže otrava jedlom spôsobiť? 
• Kto má vyššie riziko rozvoja otravy jedlom? 
• Čo robiť v prípade, že máte príznaky otravy jedlom? 
• Čo môžete pri otrave jedlom jesť a čomu by ste sa naopak mali vyhnúť ? 
• Aké opatrenia pomáhajú v prevencii otravy jedlom? 

Prečo vzniká otrava jedlom ? 

Za otravou jedlom stoja infekčné organizmy, vrátane baktérii, vírusov či parazitov. Spomínané patogény alebo ich toxíny, môžu kontaminovať potraviny v ktoromkoľvek bode spracovania či výroby. Ku kontaminácii potravín môže dôjsť aj doma, ak sa s jedlom zaobchádza nesprávne. Potraviny konzumované surové sú bežnými zdrojmi otravy jedlom, pretože neprechádzajú procesom varenia.  

Príležitostne sa môžu potraviny dostať do kontaktu s organizmami vo výkaloch alebo zvratkoch. Stať sa tak môže keď pripravuje jedlo chorá osoba a pred varením si poriadne neumyje ruky. Najčastejšie kontaminované potraviny organizmami bývajú mäso, vajcia a mliečne výrobky. Zriedkavo môže byť zdrojom nákazy aj voda.  

Ktoré mikróby môžu otravu jedlom vyvolať? 

Medzi patogény, ktoré vedú k otrave jedlom najčastejšie patrí: 

• Norovírus,  
• Salmonella, 
• Clostridium perfringens, 
• Campylobacter, 
• Staphylococcus aureus. 

Potom sú tu ďalšie baktérie, ktoré môžu vyvolať otravu jedlom. Infekcie týmito baktériami síce nie sú časté, no ak sa u pacienta vyskytnú, môžu ho doviesť až k hospitalizácii. Medzi tieto baktérie patria: 

• E.coli, 
• Clostridium botulinum, 
• Listeria, 
• Vibrio,  
• Shigella. 

Aké sú najčastejšie cesty prenosu jednotlivých mikróbov na človeka a ako rýchlo dokážu vyvolať infekciu? 

Niektoré mikróby spôsobujú u človeka nevoľnosť do niekoľkých hodín po ich konzumácii, iným zas môže trvať aj niekoľko dní kým u pacienta vyvolajú príznaky. Napríklad po konzumácii Salmonelly sa môžu objaviť príznaky infekcie aj o 6 dní alebo u E.coli aj o 4 dni. Preto ak trpíte otravou jedla nemusí byť príčina iba v poslednom skonzumovanom jedle.  Medzi potraviny, ktoré bývajú často príčinou nákazy cudzorodým mikroorganizmom patrí: 

• Nedostatočne uvarené mäso, ryby, ustrice, 
• Nesprávne konzervované či fermentované potraviny, 
• Vajcia, 
• Huby, 
• Nepasterizované mlieko, mliečne výrobky, 
• Surové ovocie a zelenina ak prišli do kontaktu s kontaminovanou vodou. 

Akými príznakmi sa prejavuje otrava jedlom?  

Príznaky otravy jedlom, sa môžu líšiť v závislosti od mikroorganizmu, ktorý ich spôsobil od miernych až po závažné. Bežné prípady otravy jedlom zvyčajne zahŕňajú niekoľko z nasledujúcich príznakov: 

• podráždený žalúdok, 
• žalúdočné kŕče, 
• nevoľnosť, 
• zvracanie, 
• hnačka, 
• horúčka, 
• strata chuti do jedla, 
• slabosť, 
• bolesti hlavy. 

Vo všeobecnosti majú tieto príznaky akútny nástup a vyskytnúť sa môžu v akejkoľvek kombinácii.   Zvracanie sa zvyčajne vyskytuje skôr na začiatku infekcie pričom hnačky pretrvávajú aj niekoľko dní, no môžu aj dlhšie v závislosti od patogénu, ktorý príznaky spôsobuje.  

Kedy je potrebné pri otrave jedlom navštíviť lekára? 

Príznaky otravy jedlom často prejdú aj samé a pri dostatočnom dopĺňaní tekutín väčšinou stačí aj domáca liečba. Ak však spozorujete niektorý z nasledujúcich príznakov, vyhľadajte lekársku pomoc: 

• krvavé zvratky alebo hnačka, 
• pretrvávajúca horúčka (nad 39 °C), 
• časté zvracanie, ktoré bráni udržiavať v organizme tekutininy, 
• hnačka, ktorá trvá dlhšie ako 3 dni, 
• extrémna bolesť alebo silné kŕče v bruchu, 
• príznaky dehydratácie ako je nadmerný smäd, sucho v ústach, slabosť, točenie hlavy, tŕpnutie končatín. 

Aké komplikácie môže otrava jedlom spôsobiť? 

Hoci komplikácie pri otrave jedlom sú zriedkavé, ak sa objavia, môžu byť závažné a v extrémnych prípadoch dokonca smrteľné. Najčastejšou vážnou komplikáciou otravy jedlom je dehydratácia, ťažká strata vody, dôležitých solí a minerálov. Obzvlášť ohrození dehydratáciou sú deti a starší dospelí. Často je u nich nutná hospitalizácia a intravenózne dopĺňanie tekutín. Medzi ďalšie možné komplikácie otravy jedlom patrí: 

• Poškodenie obličiek 

Niektoré kmene E. coli môžu spôsobiť vážnu komplikáciu nazývanú hemolyticko- uremický syndróm. Tento syndróm poškodzuje výstelku malých krvných ciev v obličkách, čo môže viesť k zlyhaniu obličiek.  

• Artritída 

Baktérie Salmonella a Campylobacter môžu spôsobiť chronickú artritídu a poškodenie kĺbov.  

• Poškodenie nervového systému a mozgu 

Niektoré baktérie, ktoré môžu vyvolať otravu jedlom, môžu mať tiež na svedomí zápal mozgu, meningitídu. Campylobacter, môže tiež spôsobiť neurologickú poruchu nazývanú Guillain-Barre syndróm. 

Kto má vyššie riziko rozvoja otravy jedlom? 

Otravu z pokazeného či kontaminovaného jedla môže dostať ktokoľvek, no u niektorých ľudí je väčšia pravdepodobnosť, že ochorejú a budú mať vážnejšie klinické príznaky. Reč je o týchto skupinách: 

• Seniori vo veku 65 rokov a starší 

Starší dospelí majú vyššie riziko rozvoja otravy jedlom, pretože ich imunitný systém už nerozoznáva cudzorodé patogény tak dobre a orgány sa ich už nezbavujú tak efektívne ako kedysi. Takmer polovica pacientov, vo veku 65 rokov a viac, s alimentárnou nákazou, (nákaza z potravín), spôsobenou najmä Salmonellou, Campylobacterom, Listeriou alebo E.coli je hospitalizovaná.  

• Deti mladšie ako 5 rokov 

Imunitný systém týchto detí je stále vo vývoji, tým pádom ešte nie je natoľko silný, aby adekvátne bojoval proti patogénom. Otrava jedlom môže byť pre deti obzvlášť nebezpečná, pretože môže viesť k rýchlej dehydratácii. Deti mladšie ako 5 rokov majú až trikrát väčšiu pravdepodobnosť že budú pri infekcii Salmonellou hospitalizované.  

• Ľudia s oslabeným imunitným systémom 

Pacienti s chronickými ochoreniami ako napríklad cukrovka, cirhóza pečene, hepatitída, chronické ochorenia obličiek, AIDS alebo pacienti podstupujúci chemoterapiu či rádioterapiu nedokážu tak účinne bojovať s cudzorodými látkami. Napríklad pacienti podstupujúci dialýzu majú 50krát vyššie riziko vzniku infekcie Listeriou oproti zdravým ľuďom.  

• Tehotné ženy 

Tehotné ženy majú 10krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku infekcie Listériou, pretože aj ich imunitný systém môže byť slabší ako zvyčajne. Ak má tehotná pacientka listeriózu zvyšuje sa u nej riziko potratu, predčasného pôrodu, infekcie novorodenca alebo narodenie mŕtveho dieťatka. Infekcia sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas tehotenstva, ale najčastejšie je to počas tretieho trimestra, keď je imunitný systém do istej miery potlačený. Včasná liečba antibiotikami však môže zabrániť infekcii plodu a iným závažným komplikáciám.   

Čo robiť v prípade, že máte príznaky otravy jedlom? 

Vo väčšine prípadov môžete otravu jedlom zvládnuť doma tak, že zostanete hydratovaní. Hnačkou, vracaním a horúčkou stráca organizmus veľa tekutín. Správna hydratácia je najdôležitejšia vec  ktorú môžete urobiť, aby ste podporili svoje telo kým bojuje s cudzorodým patogénom. Užitočné môžu byť elektrolytové nápoje alebo minerálky. Čaje bez kofeínu s upokojujúcimi bylinkami, ako je harmanček, mäta pieporná a púpava, môžu pomôcť upokojiť podráždený žalúdok. Na liečbu hnačky pomáha smecta, ktorá chráni sliznicu čreva a vedie k rýchlejšiemu uzdraveniu.  

Čo môžete pri otrave jedlom jesť a čomu by ste sa naopak mali vyhnúť ? 

Kým hnačka a zvracanie neprejde, je pevné jedlo najlepšie vynechať. Keď sa budete cítiť pripravení začať znova jesť, začnite s malými porciami ľahko stráviteľných jedál, s nízkym obsahom vlákniny, ktoré nedráždia žalúdok a robia stolicu pevnejšou. Medzi tieto jedlá patria: 

• banány,  
• ryža, 
• zemiaky, 
• sucháre, 
• varená zelenina, 
• slepačí vývar. 

Vyhnúť by ste sa mali naopak nasledovným jedlám, ktoré môžu tráviaci trakt ešte viac podráždiť: 

• mliečne výrobky, najmä mlieko a syry, 
• mastné a vyprážané jedlá, 
• veľmi korenené jedlá, 
• potraviny s vysokým obsahom cukru.  

Okrem toho je tiež dôležité aby ste obmedzili kofeín, alkohol a nikotín. 

Aké opatrenia pomáhajú v prevencii otravy jedlom? 

Niekedy môže aj malá chyba pri zaobchádzaní s jedlom alebo jeho príprave viesť k vážnemu ochoreniu. Vyvarujte sa otrave jedlom dodržiavaním týchto jednoduchých opatrení: 

• Neumývajte mäso pred jeho tepelným spracovaním. Umývanie surového mäsa môže preniesť choroboplodné zárodky do drezu, na pracovnú dosku a na iné povrchy v kuchyni.  

• Uistite sa, že mäso a ryby, ktoré konzumujete sú dostatočne uvarené. Nedostatočne tepelne upravené potraviny môžu obsahovať choroboplodné zárodky, ktoré vám môžu spôsobiť nevoľnosť.  

• Nejedzte potraviny, ktoré obsahujú surové alebo nedostatočne uvarené vajcia, ako sú vajíčka na mäkko, domáca majonéza, holandská omáčka a vaječný likér. Po kontakte so surovými vajcami a surovým cestom si dôkladne umyte ruky, pracovné plochy aj kuchynské pomôcky.  

• Nerozmrazujte jedlo na kuchynskom pulte. Pri izbovej teplote sa môžu rýchlo množiť baktérie. Preto rozmrazujte jedlo skôr v chladničke alebo studenej vode.  

• Všetko ovocie a zeleninu pred tým ako idete šúpať či konzumovať, dôkladne umyte pod tečúcou vodou.   

• Umývajte si ruky aspoň 20 sekúnd mydlom a tečúcou vodou, pred, počas a po príprave jedla, po manipulácii so surovým mäsom, po použití toalety alebo výmene plienky dieťaťa.  

• Redakcia portálu Lekár.sk
  Ochorenia

  Zdielať článok