Epileptické záchvaty

V tomto článku sa dozviete

• Vznik a príčiny
• Príznaky
• Liečba

Vznik a príčiny

U približne polovice epileptikov choroba nemá identifikovateľnú príčinu. Tento stav môže byť výsledkom genetických vplyvov – človek je citlivejší na podnety z vonkajšieho prostredia, ktoré spôsobujú záchvaty. V iných prípadoch je epilepsia dôsledkom traumatického poranenia hlavy alebo niektorých ochorení mozgu (mozgové nádory, mŕtvica), infekčných ochorení (meningitída, AIDS, vírusová encefalitída), poškodenia pred narodením dieťaťa (infekcia matky v tehotenstve, nedostatočná výživa alebo nedostatok kyslíka), ale aj vývojových porúch (autizmus a neurofibromatóza).

Rozdelenie záchvatov

Ohniskové (fokálne) záchvaty sú typ, pri ktorom je abnormálna aktivita pozorovaná a diagnostikovaná iba v jednej oblasti mozgu. Rozdeľujú sa na ohniskové záchvaty bez straty vedomia a ohniskové záchvaty so zhoršeným vedomím. Príznaky ohniskových záchvatov sa môžu zamieňať s inými neurologickými poruchami, ako je migréna, narkolepsia alebo duševné choroby.

Generalizované záchvaty postihujú viaceré štruktúry mozgu, prípadne celý mozog. Existuje niekoľko typov generalizovaných záchvatov, konkrétne absencia (petit mal), myoklonický záchvat, tonický záchvat, klonický záchvat, atonický záchvat a tonicko-klonický záchvat (grand mal).

Príznaky

Keďže epilepsia je spôsobená abnormálnou aktivitou v mozgu, záchvaty môžu ovplyvňovať každú funkciu, ktorú mozog riadi. Medzi najčastejšie príznaky patrí zmätenosť, nekontrolovateľné trhavé pohyby ramien a nôh, strata vedomia, psychické symptómy (strach, úzkosť, pocit déjà vu). Príznaky sa líšia podľa typu záchvatu.

Ohniskové záchvaty bez straty vedomia sa prejavujú zmenou emócií, pocitov zvuku, vône, farieb, na druhej strane môžu vyústiť do mykania ramenami, dolnými končatinami alebo do senzorických porúch (mravčenie, závrat, blikanie v zornom poli). Ohniskové záchvaty so stratou vedomia zahŕňajú zmenu alebo stratu vedomia alebo uvedomenia. Postihnutí buď vôbec nereagujú, alebo reagujú abnormálne (vykonávajú opakované pohyby, šúchajú rukami, výrazne prežúvajú, chodia v kruhu).

Generalizované záchvaty sa prejavujú podobne ako uvedené ohniskové záchvaty.

Diagnostika

Okrem anamnézy lekár realizuje neurologické vyšetrenie s cieľom otestovať správanie, motorické schopnosti, duševné funkcie a podobne. Krvné testy sa indikujú na potvrdenie infekcií, genetických alebo iných stavov ako možných príčin epileptických kŕčov. Elektroencefalogram (EEG) predstavuje najbežnejší test na diagnostiku epilepsie. Pri tomto teste lekári pripevňujú na pokožku hlavy elektródy, ktoré zaznamenávajú elektrickú aktivitu mozgu. Počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia sa využívajú na odhalenie abnormalít v mozgu, ako sú nádory, krvácanie a cysty, ktoré môžu byť príčinou záchvatov. Test SPECT používa malé množstvo rádioaktívneho materiálu s nízkou dávkou, ktorý sa injekčne podáva do žily kvôli vytvoreniu podrobnej trojrozmernej mapy aktivity krvného toku v mozgu počas záchvatov. Štatistické parametrické mapovanie (SPM) využíva porovnávanie oblastí mozgu, ktoré majú zvýšený metabolizmus počas záchvatov, s lokalitami, ktoré záchvat nepostihol.

Liečba

Primárna liečba spočíva v zaistení okolia postihnutého, konkrétne v odstránení predmetov, ktoré by mohli spôsobiť v čase záchvatu poranenie jemu alebo jeho blízkym. Pri generalizovanom type záchvatu sa najčastejšie indikuje diazepam prostredníctvom čipku. Dôležitá je úprava životného štýlu, zameraná na abstinenciu alkoholu a zabránenie dlhodobému vyspávaniu. Pacientom sa zakazujú rizikové aktivity, ako je riadenie auta, práca s nebezpečnými prístrojmi a surovinami a iné.

Liečba antiepileptikami využíva postupné zvyšovanie dávky až do vymiznutia záchvatov alebo prejavov liekovej toxicity. Prvý epileptický záchvat zvyčajne nie je dôvodom začatia liečby. Veľa detí s epilepsiou môže nakoniec prerušiť liečbu a žiť bez záchvatov. Mnohí dospelí môžu prerušiť liečbu po dvoch alebo viacerých rokoch bez záchvatov. Nájdenie správnych liekov a stanovenie dávkovania môže byť zložité. Lekár pri výbere liekov zváži celkový zdravotný stav, frekvenciu záchvatov, vek a iné faktory. Lieky proti záchvatu môžu mať vedľajšie účinky. Medzi časté patrí únava, závrat, priberanie, strata hustoty kostí, kožné vyrážky, poruchy koordinácie, problémy s rečou, pamäťou a myslením, depresie, samovražedné myšlienky a správanie a iné.

Ak antiepileptické lieky v rámci terapieneprinesú uspokojivé výsledky, lekár môže navrhnúť chirurgickú alebo inú terapiu. Pri chirurgickom zákroku chirurg koriguje oblasť mozgu, ktorá spôsobuje záchvaty. Operácia je možná iba v tých oblastiach mozgu, ktoré nezasahujú do vitálnych funkcií, ako je reč, jazyk, pohybové funkcie, zrak alebo sluch. V praxi sa využíva aj stimulácia blúdivého nervu, ktorá funguje na princípe kardiostimulátora. Táto forma terapie pomáha znížiť záchvaty o 20 až 40 percent. Ďalšou možnosťou liečby je ketogénna strava s vysokým obsahom tukov a nízkym obsahom sacharidov. Hlboká stimulácia mozgu využíva zavedenie elektródy do špecifickej časti mozgu, zvyčajne talamu. Elektródy sú spojené s generátorom implantovaným do hrudníka alebo lebky. Generátor vysiela elektrické impulzy do mozgu a tak znižuje intenzitu záchvatov.