Imunitný systém a koronavírus

V tomto článku sa dozviete

Čo je imunita a ako funguje?  
Imunita alebo obranyschopnosť zaisťuje odolnosť organizmu pred pôvodcami chorôb, cudzími telesami či inými škodlivinami. Vie rozoznať, čo je pre telo dobré a naopak, čo zas nie. Chráni telo pred vonkajšími škodlivými patogénmi (baktérie, vírusy, toxíny) a spolu s centrálnym nervovým systémom a hormónmi zaisťujú rovnováhu organizmu. Imunitný systém pozostáva z lymfatickej sústavy a lymfy (tekutina tvorená z medzibunkových tekutín). Súčasťou lymfatickej sústavy sú lymfatické uzliny, ktoré slúžia ako filter škodlivín, týmus, slezina, či lymfatické tkanivá (napr. mandle). Lymfocyty, imunitné bunky, nás chránia pred cudzorodými mikroorganizmami. Imunitu môžeme mať vrodenú alebo ju môžeme získať očkovaním. Ďalšou možnosťou je, že si sám organizmus vytvorí protilátky, a to napríklad prekonaním infekčnej choroby v detstve (ovčie kiahne) alebo aj v dospelosti.  
 
Ak sa telo brániť nedokáže, prichádzajú na rad zdravotné problémy spojené so zníženou imunitou.  
Znížená imunita znamená zvýšenú chorobnosť, ktorá sa týka hlavne ochorení dýchacích ciest. Môže ísť aj o kožné ochorenia, ako mykózy, avšak vo všeobecnosti ide o infekcie, horúčky, prechladnutia či afty. V prípade, že vás trápi nechuť do jedla, bolesť kĺbov, ste neustále unavený alebo máte pocit, že sa vám horšie hoja rany, môže ísť o problém s imunitným systémom.  
Zmena životosprávy a životného štýlu môže byť jednou z príčin, prečo máme oslabený imunitný systém. Ďalej imunitu oslabuje aj chronický stres, ktorý nám prináša táto „rýchla“  doba. Nedostatok pohybu, či znečistené životné prostredie rovnako patria medzi nepriaznivých činiteľov. Za nepriateľov imunity môžeme označiť aj fajčenie, rafinovaný cukor, nedostatok spánku či nedostatok vitamínov a minerálov. 
Imunitný systém nás má chrániť pred vírusmi a baktériami, ktoré nášmu telu škodia. Inokedy sa imunita obráti proti vlastnému telu a vyvolá autoimunitné ochorenie – napr. systémový lupus, reumatoidnú artritídu, zápal štítnej žľazy, čriev či mozgu. Medzi rizikové skupiny patria napríklad cukrovkári. Majú zníženú imunitu a sú náchylnejší na infekčné choroby. Dôvodom je vysoká koncentrácia cukru, ktorú spôsobuje práve ochorenie diabetes. Cukor je totiž pre baktérie vítanou potravou. 
 
Ako naše telo bojuje s koronavírusom? 
V tomto prípade hrá veľkú rolu vek nakazeného pacienta, stav imunitného systému ale aj stav organizmu vo všeobecnosti. Dôležitou schopnosťou našej imunity je pamäť. Ak sa naše telo ešte nestretlo s koronavírusom, je náchylnejšie na infekciu. Neznamená to však, že naše telo nebojuje vôbec. Organizmus človeka sa snaží brániť, avšak imunitná odpoveď na vírus je pomalšia. Koronavírus nevie žiť ani rozmnožovať sa mimo bunky, preto jeho úlohou je dostať sa do bunky. Tam sa jeho genetická informácia uvoľní do prostredia a začne sa množiť. Postupne sa uvoľňuje aj do medzibunkových priestorov, aby vírus mohol napádať ďalšie a ďalšie bunky. Prečo práve vtedy nezasiahne naša obranyschopnosť? Dôvodom je práve to, že s koronavírusom naše telo ešte nemá žiadnu skúsenosť. Recept, ako vytvárať protilátky, ešte nepozná, nedrží ho v pamäti a telu chýbajú biele krvinky, ktoré by tento vírus už poznali. Preto sa zo začiatku napadnutia vírusom môže zdať, že sa naše telo nebráni alebo nebojuje. Na odolnosť voči vírusom má vplyv aj genetika, ktorú my ovplyvniť nedokážeme. Čo ale urobiť môžeme, je zmeniť náš postoj k imunitnému systému a posilniť našu odolnosť voči koronavírusu či vírusom a infekciám všeobecne.  
 
Ako môžeme pomôcť našej imunite aby dokázala lepšie bojovať s koronavírusom?  
V prípade chrípky alebo ak často prichádzate do styku s ľuďmi, ktorých trápia respiračné ochorenia,  je dôležité podporiť správnu funkciu imunity. Ktoré vitamíny sú tie najúčinnejšie na posilnenie imunity? Máme pre Vás pár tipov. 
 
Vitamín A chráni sliznicu pred infekciami. V prípade koronavírusu ide o kvapôčkovú infekciu. To znamená, že kvapôčky vírusu sa zachytávajú práve na sliznici. Vitamín A chráni pred poškodením slizničnej výstelky napr. tráviaceho traktu, dýchacích orgánov a slinných žliaz. Taktiež pomáha pri neutralizácii toxických látok. Nachádza sa hlavne v potravinách živočíšneho pôvodu – rybí olej, pečienka, mlieko a mliečne výrobky.  
  
Vitamín C obsahuje mnoho živín, ktoré zvyšujú imunitu a uplatňujú sa v prevencii civilizačných ochorení. Tento vitamín môže okrem iného pomáhať pri udržiavaní zdravej pokožky, ktorá vytvára bariéru proti choroboplodným zárodkom a iným škodlivým útočníkom. Niektoré štúdie okrem toho naznačujú, že môžu zlepšiť funkciu bielych krviniek, ktoré bojujú s infekciou. Na vitamín C sú bohaté najmä citrusy – mandarínky, citróny alebo pomaranče, ktoré obsahujú tiež mnoho minerálov, enzýmov a vláknin. Odporúčaná maximálna dávka vo forme tabliet je 2000 mg denne.  
 
Vitamín D, ako hormón aj ako vitamín, zohráva v zdraví veľa dôležitých úloh. Štúdie z roku 2017 ukázali, že užívanie doplnku vitamínu D má ochranný účinok proti infekciám dýchacích ciest u väčšiny ľudí. Preto sa odporúča vitamín D dopĺňať práve teraz, najmä ak máte zvýšené riziko náchylnosti na koronavírus. Vitamín tiež priaznivo pôsobí aj na hustotu kostí a zdravý chrup. Namiesto užívania výživových doplnkov môžete zvoliť v tomto ročnom období pobyt na slnku, ktorý je jeho najlepším zdrojom. Keď je vaša pokožka vystavená priamo slnečnému svetlu, vytvára vitamín D z cholesterolu. Už 15 minút na slnku dokáže pokryť dennú potrebu vitamínu D. Je však dôležité, aby do pokožky prenikali ultrafialové lúče (UVB), ktoré opaľovacie krémy blokujú. Zaraďte preto každý deň krátky pobyt na slnku bez toho, aby ste si pokožku chránili opaľovacími krémami alebo šatami. Z potravín obsahujú vitamín D najmä losos, slede a sardinky, olej z treščej pečene, vaječné žĺtky, krevety a ustrice ako aj ľanové semená. 
 
Vitamín E ovplyvňuje tvorbu červených krviniek. Považuje sa za veľmi účinný antioxidant. Tiež je dôležitý pri obnove svalovej hmoty a iných tkanív. Má močopudné účinky, a teda znižuje krvný tlak. Prírodným zdrojom sú napríklad obilné klíčky, orechy, sójové bôby či ryby.  
 
Echinacea je bylina, ktorá údajne pomáha predchádzať prechladnutiu. Je však táto povesť zaslúžená? Nedávny prehľad štúdií zistil, že echinacea môže mať mierny ochranný účinok proti infekciám horných dýchacích ciest, ale nezdá sa, že by znížila dĺžku alebo závažnosť choroby. Ak ste však vystavení vysokému riziku ochorenia COVID-19, môžete zvážiť užívanie čaju echinacea počas nasledujúcich niekoľkých týždňov. 
 
Predstavme si pár potravín, ktoré tiež môžu vplývať na zvýšenie imunity:  
 
Chren pomáha ničiť infekcie dýchacích ciest, obsahuje množstvo vápnika, draslíka či horčíka. Najúčinnejší je surový a čerstvo nastrúhaný. Zázvor ničí bacily, znižuje krvný tlak a pomáha pri bolesti hrdla, navyše však pôsobí aj preventívne a posilňuje obranyschopnosť organizmu. Cesnaku sa všeobecne pripisuje antibakteriálny a antivírusový účinok, vrátane pomoci v boji proti bežnému prechladnutiu. Môžeme ho nazvať prírodným antibiotikom. Spolu s cibuľou ničia plesne a baktérie a majú priaznivé účinky pri ochoreniach ako astma, chrípka či prechladnutie. Hliva ustricová má proti infekčné, proti mikrobiálne, protirakovinové ale aj imunostimulačné účinky. Prírodným antivirotikom je škorica, ktorá zmierňuje príznaky prechladnutia, zbavuje hlienov  a posilňuje odolnosť tela. Dôležitá je však zdravá, pestrá a vyvážená strava vo všeobecnosti a samozrejme pitný režim. 

Prečítajte si tiež: Testovanie na COVID-19: druhy testov, ich výhody a nevýhody a kedy ich použiť, kde sa otestovať na Slovensku.
 
Ďalšie opatrenia, ktoré môžeme odporučiť: 
 
Časté dôsledné umývanie rúk použitím mydla a vody. Pokiaľ práve nemáte prístup k vode, môžete honahradiť dezinfekčným gélom. 
 
Vyhýbajte sa pitiu alkoholu. Ak pijete alkohol, pite s mierou. V časoch, kedy celý svet čelí pandémii koronavírusu, mnohí ľudia sú vystavení stresu a niektorí z nich sa obracajú na alkohol ako na mechanizmus jeho zvládania. Existuje viac štúdií, ktoré dokazujú vzťah medzi chronickou konzumáciou alkoholu a zvýšenou náchylnosťou k infekciám. Namiesto pohárika či dvoch pred spánkom skúste radšej meditáciu, prechádzky v prírode a cvičenia všímavosti (mindfulness), ktoré sú určite zdravšími spôsobmi zvládania stresu.  
 
Vyhýbajte sa užívaniu antibiotík, pokiaľ je to možné. Antibiotiká znižujú obranyschopnosť. Prečo je to tak? Antibiotiká ničia škodlivé baktérie cudzieho pôvodu, zároveň však ničia aj tie dobré, čím narúšajú prirodzenú mikroflóru (najmä v čreve). Nerozlišujú to, a preto sa stávajú nepriateľom imunitného systému. Samozrejme, pokiaľ ich naordinuje váš všeobecný lekár, treba poslúchnuť jeho rady. My vám môžeme odporučiť antibiotickú liečbu doplniť probiotikami. Probiotiká sú živé kultúry mikroorganizmov, ktoré normalizujú črevnú flóru. Najčastejšie hovoríme o Laktobaciloch alebo Bifidobakteroch. 
 
Nefajčite. Fajčením sa zvyšuje riziko náchylnosti na infekčné ochorenia. Ochorenie u fajčiarov taktiež môžu sprevádzať ďalšie komplikácie práve kvôli tomuto zlozvyku. 
 
Kvalitný spánok je všeobecne dôležitý pre zdravie a ako bonus môže tiež prospieť našej imunitnej funkcii. Napríklad jedna štúdia ukázala, že tí, ktorí trpia nespavosťou, mali v priemere menšiu imunitnú odpoveď na vakcínu proti chrípke. Ak ste doma izolovaní, pravdepodobne to znamená viac času na elektroniku, ako sú tablety, telefóny a televízory. Skúste obmedziť ich používanie najmä večer pred spaním. Tiež vám môžeme odporučiť večerné aktivity, ktoré nesúvisia s technológiami, napríklad hádanky, krížovky alebo čítanie skutočnej knihy (nie e-knihy). 
 
Pohyb na čerstvom vzduchu a šport celkovo  sú prospešné nie len pre vašu imunitu ale pre celé vaše telo, krvný obeh a dýchacie cesty. Štúdie ukazujú, že tí, ktorí pravidelne cvičia, trpia infekciami menej často ako tí, ktorí necvičia vôbec. Všeobecný konsenzus je taký, že cvičenie je všeobecne prospešné pre vaše zdravie.