Infekčná mononukleóza, známa ako horúčka žliaz, je vírusové horúčkovité ochorenie sprevádzané angínou, chorobným zväčšením lymfatických uzlín, pečene a sleziny. Infekcia je rozšírená po celom svete; oveľa častejšie postihuje bielu rasu, detskú populáciu (do 5 rokov) a mladých dospelých. Špecifická forma liečby infekcie nie je známa.
Príčina a vznik
Choroba má vírusový pôvod, spúšťačom je Epsteinov-Barrovej vírus (EBV), prípadne cytomegalovírus (CMV). Vírus EBV sa nachádza v slinách a krvi infikovaných ľudí a môže sa šíriť bozkávaním, kašľom, kýchaním, ale aj spoločným používaním pohárov, neumytých príborov a podobne. Malé deti sa môžu nakaziť prostredníctvom infikovaných hračiek. U niektorých jedincov vírus v slinách zostáva niekoľko mesiacov po prekonaní tohto ochorenia, u iných až niekoľko rokov. Vírus je v organizme po prekonaní infekcie prítomný celý život a v období s oslabenou imunitou opakovane vzplanie. V dospelosti má 90-95 percent populácie v krvi protilátky. Menšie množstvo prípadov infekčnej mononukleózy spôsobuje ľudský cytomegalovírus (CMV), ktorý sa nachádza v telesných tekutinách vrátane slín, moču, krvi a sĺz. Človek sa týmto vírusom nakazí priamym kontaktom s infikovanými telesnými tekutinami, najčastejšie pri bozkávaní a pohlavnom styku. Môže sa tiež preniesť z infikovanej matky na jej nenarodené dieťa. Ochorenie všeobecne nemá silný epidemiologický charakter, zväčša postihuje menšie skupiny a kolektívy (školské domovy, škôlky, domovy dôchodcov, pracovné kolektívy), prípadne celé rodiny. Lokálne epidémie sa najviac objavujú na jar a na jeseň. Najčastejšou vstupnou bránou sú horné dýchacie cesty. Inkubačná doba sa pohybuje od jedného do dvoch mesiacov. Po kontakte s infikovanými slinami vírus infikuje bunky sliznice hrdla, neskôr prienikom cez lymfatický systém napadne biele krvinky. V krvi sa objavujú „atypické lymfocyty”, považované za hlavnú príčinu klinických príznakov ochorenia. Najčastejšou komplikáciou tejto choroby je nepriechodnosť dýchacích ciest, prípadne komplikácie postihujúce hematologické, neurologické a kardiálne funkcie.
Začiatok ochorenia býva zväčša náhly. Sprevádzajú ho príznaky ako horúčka, extrémna únava, zimnica, potenie, nechutenstvo, bolesti svalov a hlavy. Zvýšená teplota pretrváva jeden až dva týždne. Dochádza k silnému zväčšeniu krčných lymfatických uzlín, pečene a sleziny, od toho je odvodený laický názov ochorenia horúčka žliaz. Vo väčšine prípadov sa zvýšia hodnoty pečeňových enzýmov. Bolesť hrdla sprevádzajúca túto chorobu a prejavujúca sa opuchom lymfatických uzlín v oblasti hrdla, ale aj inde na tele, je zvyčajne silnejšia ako pri akýchkoľvek iných infekčných ochoreniach dýchacích ciest. Sliznica hrdla býva začervenaná, s výskytom vyrážky a červených až fialových škvŕn na strope ústnej dutiny.
Na preverenie zväčšenia lymfatických uzlín, sleziny a pečene sa okrem vyšetrenia pohmatom (palpácia) využívajú zobrazovacie techniky (sonografické vyšetrenie). Pri povlakoch na sliznici hrdla (nejasného pôvodu) lekár odoberá ster na mikrobiologické posúdenie. Cieľom hematologického vyšetrenia je odhaliť hladiny pečeňových testov. Sérologické testy zisťujú protilátky proti Epsteinovmu-Barrovej vírusu.
Špecifická terapia infekčnej mononukleózy neexistuje. Liečba je väčšinou symptomatická, zameraná na ochranu pečene. Dôležité je obmedziť konzumáciu potravy bohatej na tuky, vylúčiť vyprážané jedlá a alkohol. Podávanie antibiotík nemá význam. Pre vyššiu stratu tekutín v dôsledku potenia je nutné dodržiavanie pitného režimu (najlepšia je voda a nesladené ovocné šťavy), aby sa predišlo dehydratácii. Odporúča sa pokoj na lôžku. Užívanie liekov na zmiernenie bolesti (paracetamol, nesteroidné protizápalové lieky ako ibuprofén) môže okrem základného účinku znížiť telesnú teplotu. Pravidelné kloktanie roztokom teplej slanej vody môže tiež pomôcť zmierniť bolesť v krku. Návrat do práce, školy alebo škôlky je možný, keď sa zlepší zdravotný stav, riziko šírenia infekcie je malé. Nemocničná liečba väčšinou nie je potrebná. Indikuje sa v prípadoch ťažkostí s dýchaním, prehĺtaním potravy alebo náhlej intenzívnej bolesti brucha. Mesiac po začatí príznakov sa odporúča vyhýbať sa kontaktným športom a aktivitám, ktoré predstavujú zvýšené riziko pádu. Dôvodom je opuchnutie sleziny, ktorá je viac náchylná na poškodenie a roztrhnutie s následným vnútorným krvácaním.
Vhodné je predchádzať šíreniu infekcie. V prípade výskytu tohto ochorenia v rodine sa odporúča dezinfikovať povrch predmetov, ktoré prišli do kontaktu so slinami chorého a sú zdrojom infekcie. Zdravý životný štýl, konzumácia väčšieho množstva rastlinnej stravy bohatej na vitamíny v rizikových obdobiach a vyhýbanie sa väčšej koncentrácii ľudí minimalizujú riziko infekcie.