Prinášame veľký prehľad spôsobov podávania inzulínu a rady, ako ho podávať správne.
Liečba inzulínom (inzulínová terapia) je dôležitou súčasťou liečby cukrovky. Pomáha udržiavať hladinu cukru v krvi pod kontrolou a predchádza komplikáciám cukrovky.
Hormón inzulín vytvára orgán brušnej dutiny – pankreas. Hlavnou úlohou inzulínu je zabezpečiť, aby sa cukor zo živín v potravinách správne využil alebo uložil v tele.
Sacharidy z potravy sa rozkladajú na glukózu a iné cukry. Glukóza sa vstrebáva z tráviaceho traktu do krvného obehu. Keď sa glukóza dostane do krvného obehu, pankreas zareaguje tvorbou inzulínu.
Inzulín znižuje hladinu cukru v krvi tým, že umožňuje jeho prechod z krvného obehu do svalov, tukov a iných buniek, kde sa môže skladovať alebo použiť ako palivo.
Glukóza je hlavným zdrojom energie pre telo. Nazýva sa aj krvný cukor. Hladina cukru v krvi stúpa po jedle.
Inzulín okrem okamžitého využitia glukózy na tvorbu energie umožňuje jej uskladnenie na neskoršie využitie. Po jedle bývajú hladiny inzulínu vysoké. Nadbytočná glukóza, ktorú bunky tela nevyužijú, sa ukladá v pečeni. Táto uložená glukóza sa nazýva glykogén.
Medzi jedlami je hladina inzulínu nízka. Počas tejto doby, keď tzv. telo hladuje, pečeň uvoľňuje glukózu z glykogénu do krvného obehu. To udržuje hladinu cukru v krvi v úzkom rozmedzí.
Ľudia s cukrovkou majú vysokú hladinu cukru v krvi, pretože ich telo nevytvára dostatok inzulínu alebo ich telo na inzulín správne nereaguje.
Ak sa cukrovka nelieči včas a správne, vysoká hladina cukru v krvi môže časom viesť k zdravotným problémom.
Liečba inzulínom udržuje hladinu cukru v krvi v cieľovom rozmedzí. Pomáha predchádzať vážnym komplikáciám.
Pacienti s cukrovkou 1. typu potrebujú inzulínovú liečbu, pretože sa tak nahrádza inzulín, ktorý si telo nevyrába.
U pacientov s cukrovkou 2. typu inzulínová terapia môže byť súčasťou liečby, ale nemusí. Je potrebná zvyčajne vtedy, keď zmena zdravého životného štýlu a iné možnosti liečby cukrovky nie sú dostatočné a neudržujú žiadanú hladinu cukru v krvi.
Liečba inzulínom je tiež niekedy potrebná na liečbu typu cukrovky, ktorá sa vyskytuje počas tehotenstva – gestačný diabetes.
Dávky inzulínu sa podávajú dvoma hlavnými spôsobmi:
Existuje niekoľko druhov inzulínu. Typy inzulínu sú založené na nasledujúcich parametroch:
Nižšie sú uvedené rôzne typy inzulínu:
Na kontrolu hladiny cukru v krvi sa môže použiť jeden alebo viac druhov inzulínu naraz. Môžete tiež používať inzulín spolu s inými liekmi na cukrovku.
Kedy a ako často si musíte podávať inzulín, záleží od viacerých faktorov. Dávkovacia schéma môže závisieť od:
Inzulín nemožno užívať ústami, pretože žalúdočná kyselina by inzulín zničila. Najčastejšie sa podáva injekčne pod kožu alebo do tukového tkaniva. Existujú rôzne spôsoby podávania inzulínu.
Inzulínové pero je alternatívou k tradičným injekčným striekačkám. Má niekoľko výhod vrátane jednoduchšieho používania a diskrétnejšieho spôsobu podávania inzulínu. Tu sú niektoré vlastnosti inzulínových pier:
Inzulínové perá sú k dispozícii v rôznych variantoch a výrobcovia ponúkajú rôzne funkcie.
Inzulínová pumpa je zariadenie, ktoré umožňuje pacientom s cukrovkou kontinuálne a presné podávanie inzulínu. Tento systém je najčastejšie používaný u pacientov s diabetom typu 1.
Prinášame niektoré základné informácie o inzulínovej pumpe:
Injekčný port pre inzulín je malé zariadenie umiestnené pod kožou, ktoré umožňuje prístup k podkožnému tkanivu pre podávanie inzulínu bez potreby opakovaných injekcií.
Tento port môže byť vložený do podkožného tkaniva na pevnom mieste, kde potom umožňuje opakovaný prístup na podanie inzulínu pomocou ihly.
Tu sú základné informácie o injekčnom porte:
Je dôležité poznamenať, že výber vhodnej metódy podávania inzulínu vrátane použitia injekčných portov by mal byť dohodnutý a schválený lekárom.
Rýchlosť vstrebávania inzulínu (a teda aj nástup jeho účinku) záleží od miesta podania – najrýchlejšie sa inzulín vstrebáva z podkožia brucha, najpomalšie zo stehna (za predpokladu, že práve necvičíte).
Pri aplikácii inzulínu je nevyhnutné striedať miesta vpichov (brucho, rameno, stehno). Je to dôležité preto, lebo pri častom pichaní inzulínu do toho istého miesta dochádza k poškodeniu podkožného tkaniva.
Môže sa v ňom hromadiť tuk, až vytvorí „hrču“ alebo naopak, v podkožnom tkanive vznikne priehlbina. Oba neestetické defekty spôsobujú nepravidelné vstrebávanie inzulínu a ohrozujú tak diabetika.
Pre každý ďalší vpich si vyberte nové miesto, pričom je dobré dodržiavať vzdialenosť troch šírok prsta medzi predošlým a novým miestom vpichu. Nikdy inzulín neaplikujte do miesta, ktoré je červené, bolestivé alebo inak poškodené.
Aby ste na striedanie nezabúdali, môžete si pomôcť tak, že si konkrétny čas aplikácie inzulínu spojíte s iným miestom na tele. Napríklad ráno – stehno, popoludní – brucho atď.
Ak si picháte inzulín do brucha alebo do stehna, kde je dostatočná plocha na striedanie vpichov, aplikácia do toho istého miesta by sa nemala opakovať častejšie ako raz za 6 týždňov.
Pri dodržiavaní tohto pravidla vám pomôže napríklad orientácia podľa pohybu hodinových ručičiek – posúvajte podľa neho každý ďalší vpich o kúsok ďalej.
Alebo si dané miesto na tele rozdeľte na pomyselné kvadranty a miesta vpichu posúvajte podľa nich. Najskôr zhora dolu, potom zľava doprava. Teda napríklad v jeden týždeň aplikujte inzulín na miesta v pravom hornom a dolnom kvadrante, druhý týždeň zas v ľavom hornom a dolnom kvadrante.
Je dobré vedieť, že množstvo inzulínu, ktoré telo potrebuje sa môže meniť:
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje: