Je moje dieťa naozaj hyperaktívne?

V tomto článku sa dozviete

• Vývinové obdobia detí s ADHD a charakteristické symptómy
• Školské obdobie
• Symptómy u dospelých
• Kedy by mali rodičia spozornieť?
• Nepozornosť
• Hyperaktivita
• Impulzivita

ADHD (z anglického „Attention Deficit Hyperactivity Disorder“ – porucha pozornosti s hyperaktivitou) alebo ADD (z anglického „Attention Deficit Disorder“ – porucha pozornosti) sú výrazy adekvátne ľahkej mozgovej dysfunkcie (ĽMD).

Príznaky ADHD sú veľmi rozmanité, pričom zahŕňajú oblasť poznávacích schopností, motoriky (celková pohybová schopnosť organizmu) i emócií. Nakoľko sa centrálny nervový systém dieťaťa vyvíja, prejavy ochorenia sa menia. Ovplyvňujú ich aj vonkajšie činitele, a to najmä výchova a prostredie, v ktorom dieťa žije.

Odborníci predpokladajú, že ochorením trpí 3 až 10 percent detí školského veku. V tomto období sa porucha aj najčastejšie diagnostikuje. Výskyt poruchy však môže byť vyšší, u dievčat sa totiž porucha pozornosti – ADD – veľakrát nerozozná bez hyperkinetických prejavov, teda zvýšenej potreby pohybu, aktivity, nepokoja.

V prípade chlapcov je tesnejší vzťah medzi psychikou a motorikou, podmienený väčšou pudovou tendenciou k aktivite a sebapresadzovaniu sa, u dievčat naberá skôr vnútornú a miernejšiu formu (urozprávanosť, citové výkyvy, podráždenosť a pod.). Pomer výskytu ADHD je asi 5:1 v neprospech chlapcov, v prípade dievčat sa častejšie než ADHD vyskytuje ADD.

Vývinové obdobia detí s ADHD a charakteristické symptómy

ADHD sa začína prejavovať u detí v období batoľaťa (možné je aj skôr, i neskôr). V tomto prípade sa hovorí o tzv. „živých deťoch”, pretože veľa chodia, behajú, rozprávajú, majú o všetko záujem, zle spia a nemajú radi telesný kontakt.

V predškolskom období začínajú prvé problémy v kontakte s deťmi: ich neustála aktivita je vyčerpávajúca, ostatné deti odmietajú ich vnucovanie sa, väčšinou sú neobľúbené a odmietané. Majú ťažkosti so sústredením sa na činnosť, nie sú vytrvalé.

Školské obdobie

V školskom období sú u detí najvýraznejšie príznaky hyperaktivity a impulzivity. Po nástupe do školy sa problémy prehlbujú, a to práve v čase, keď majú takéto deti ticho sedieť, sústredene dlhší čas pracovať, zapájať sa do činnosti a dokončiť ju. Pracujú povrchne a s chybami. Postupne sa pridružuje neschopnosť zapájať sa do vyučovacieho procesu, nastupujú odmietavé postoje spolužiakov, ktorých znervózňuje ich nepokojný, rušivý, impulzívny prejav (vrtenie, vykrikovanie, rušenie spolužiakov pri práci, niekedy aj ničenie vecí a agresivita).

Tieto deti nevedia kontrolovať svoje reakcie k okoliu a mávajú veľké výkyvy nálad. Majú tendencie správať sa roztržito, často zabúdajú na povinnosti (zaznačiť si domácu úlohu) alebo strácajú pomôcky. Obdobie školskej dochádzky je najťažším obdobím. Aj keď sa dieťa väčšinou javí ako mentálne zdatné a bystré, jeho školské výkony tomu nezodpovedajú a sú nevyrovnané. V škole je často rušivé, dostáva zlé známky a poznámky.

K základným prejavom ADHD sa pridružujú ďalšie problémy – špecifické poruchy učenia, problémy v správaní, nízka sebaúcta a sebahodnotenie. Učitelia aj rodičia sa na takéto dieťa často hnevajú, nie zriedkavo ho kritikou zaháňajú do obrany. Dieťa dostáva v prevažnej väčšine negatívne reakcie od svojho okolia, ktorým často nerozumie. Vníma ich ako nespravodlivé, čo sa môže prejaviť v závislosti od miery temperamentu vzdorovitým správaním alebo apatiou a unikaním do fantázií. Buď sa bráni aktívne, alebo reaguje pasívne, stráca záujem. Často sa vyostrujú vzťahy medzi rodinou a školou, zhoršujú sa pomery v rodine.

Postupne, vo vyšších ročníkoch prejavy hyperaktivity ubúdajú, kritériá ADHD však ostávajú. Pretrváva neposednosť so skrytou nepokojnosťou. Dieťa často dostáva poznámky (napr. za nedostatočnú prípravu do školy) a jeho práca je dezorganizovaná. Výrazné sú ťažkosti v spoločenských vzťahoch a problémové je aj miesto v sociálnej skupine (medzi vrstovníkmi v skupine, kde sa vytvárajú určujúce vzťahy).

Počas dospievania symptómy ustupujú. Pretrváva však ťažšie zaraďovanie sa do pracovného procesu, zlé vzťahy a nízke sebavedomie. Dôsledky sa prejavujú v študijnej a pracovnej úspešnosti, prežívaní a správaní. Vyššia ochrana zo strany okolitého prostredia, ktorá bola charakteristická v detskom veku, sa vytráca. Adolescent sa stáva akoby zraniteľnejším, pričom sa môže objaviť mnoho rizík: tendencia vypadávať zo štúdia alebo ho prerušovať; vyššia tendencia k užívaniu návykových látok alebo všeobecne k rizikovému správaniu; labilita (nestálosť) v emocionálnom prežívaní a možné depresívne ladenie.

Symptómy u dospelých

Vedecké výskumy odhaľujú, že až u 30 percent osôb s ADHD pretrvávajú symptómy do dospelého veku. Charakteristické prejavy, podľa ktorých sa dá u dospelých predpokladať ADHD sú napríklad:

• problémy so zorganizovaním si práce a systematickosťou
• začatie viacerých činností alebo zadaní naraz a ich nedokončenie
• ťažkosti so začatím práce, odkladanie povinností na neskôr
• časté nedodržiavanie termínov a neskoré príchody
• emocionálna labilita (nestálosť) – časté zmeny nálad
• neustály pohyb – často nepokojné nohy, ruky
• nízke sebavedomie (časté u ľudí, ktorí trpeli na ADHD už ako deti, neboli vyšetrené, ani liečené, a teda boli vnímané ako neposlušné, zlé či hlúpe);
• náchylnosť na návykové látky a rizikové správanie.

Z hľadiska pracovnej kariéry sa ľudia s ADHD ťažšie adaptujú na prácu, striedajú zamestnania, častejšie v práci zlyhávajú, majú ťažkosti pracovať v tíme a rešpektovať autoritu. Ich profesijná úspešnosť je nižšia, mávajú horšie pracovné zaradenia a nie sú schopní naplniť svoje profesijné sny.

Z hľadiska sociálnych vzťahov bývajú hojné problémy v spoločenskom fungovaní, sociálny status osôb s ADHD je nižší. Mávajú problémy v párovom spolužití – mnohokrát sú u nich rodinné konflikty a vyššia rozvodovosť.

Kedy by mali rodičia spozornieť?

Diagnózu ADHD nie je úplne jednoduché stanoviť. Je závislá od niekoľkých vzájomne súvisiacich faktoroch. Okrem fyzického a psychického vyšetrenia je nutné vyhodnotiť aj informácie od osôb, s ktorými dieťa prichádza do styku.

Samotnú diagnostiku uskutočňuje neurológ alebo pedopsychiater (lekár, ktorý sa zaoberá prevenciou, diagnostikou a liečbou duševných nemocí a porúch u detí a mladistvých); psychológ diagnostikuje symptómy. To, či je potrebné jedno alebo viacero sedení, závisí od spolupráce dieťaťa, koncentrácie jeho pozornosti a spôsobu práce odborníka.

Príznaky ADHD môžeme rozdeliť do troch kategórií: nepozornosť, hyperaktivita a impulzivita.

Nepozornosť

Aspoň 6 z nasledujúcich príznakov pretrváva najmenej v období šiestich mesiacov v takej intenzite, že majú za následok neprispôsobivosť dieťaťa, čo nezodpovedá jeho vývinovému stupňu:

• často sa mu nedarí pozorne sa sústrediť na podrobnosti alebo robí chyby z nepozornosti v škole, pri práci či iných aktivitách;
• často neudrží pozornosť pri plnení úloh alebo pri hre;
• často sa len zdá, že počúva, čo sa mu hovorí (je akoby duchom neprítomné, napriek tomu, že hovoríme k nemu, nevníma nás);
• často nedokáže postupovať podľa pokynov alebo dokončiť školskú prácu, domáce činnosti či povinnosti;
• často si nedokáže usporiadať úlohy a činnosti;
• často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredené psychické úsilie;
• často sa dá ľahko vyrušiť vonkajšími podnetmi;
• často stráca veci potrebné na splnenie určitých úloh alebo činností (školské pomôcky, perá, knihy, hračky a pod.);
• často je pri bežných denných činnostiach zábudlivé.

Hyperaktivita

Aspoň 3 z nasledujúcich príznakov hyperaktivity pretrvávajú najmenej v období šiestich mesiacov v takej sile, že majú za následok neprispôsobivosť dieťaťa, čo nezodpovedá jeho vývinovému stupňu:

• často bezdôvodne pohybuje rukami alebo nohami alebo neobsedí na stoličke;
• na vyučovaní alebo v iných situáciách, keď by malo zostať sedieť, vstáva zo stoličky;
• nezriedkavo behá alebo prechádza sa v situáciách, keď je to nevhodné;
• veľakrát je veľmi hlučné pri hrách alebo má ťažkosti správať sa potichu pri oddychových činnostiach;
• trvalo vykazuje nadmernú motorickú aktivitu, ktorú nie je schopné zásadne podriaďovať spoločenským podmienkam či požiadavkám.

Impulzivita

Aspoň 1 z nasledujúcich príznakov impulzivity (impulzivita je konanie bez zábran a domyslenia následkov, neadekvátne v danej situácii) pretrváva najmenej v období šiestich mesiacov v takej sile, že má za následok neprispôsobivosť dieťaťa, čo nezodpovedá jeho vývinovému stupňu:

• často vychrlí odpoveď skôr, ako bola dokončená otázka;
• veľakrát nevydrží stáť v rade alebo nedokáže počkať, až naň príde rad pri kolektívnych hrách;
• mnohokrát prerušuje ostatných alebo im skáče do reči, ruší ich pri hre;
• nadmerne veľa rozpráva bez ohľadu na spoločenské zvyky a obmedzenia.