Klaustrofóbia je panický strach zo stiesnených a uzavretých priestorov. Patrí do skupiny fóbických porúch, ktoré sa prejavujú panickou reakciou na určité podnety a iracionálnym strachom. Predpokladá sa, že za vznik ochorenia je zodpovedná kombinácia dedičných faktorov a traumatizujúcich zážitkov, hlavne z prvých rokov života. Približne 5-7 percent svetovej populácie trpí klaustrofóbiou, ale len malá časť z nich vyhľadala v tejto súvislosti lekársku pomoc.
Strach samotný je spracovávaný v amygdale, neurónovom jadre v limbickom systéme mozgu. Amygdala, okrem iných funkcií, sa zúčastňuje na vzniku strachu, úzkosti a na vyhodnocovaní nebezpečenstva pre jedinca. Prepojenie strachu a uzavretých priestorov podľa odborníkov vzniká ako následok traumatizujúceho zážitku v detstve, napríklad topenia sa alebo uzavretia osamote v tmavej miestnosti. Je však možné, že takáto reakcia môže byť aj „naučená“ zo správania okolia v podobných situáciách. Klaustrofóbia môže ojedinele vzniknúť aj v dospelosti. Podľa moderných poznatkov klaustrofóbia a ostatné fóbické poruchy sú čiastočne dedičné.
Klaustrofóbia sa prejavuje iracionálnym (rozumom nevysvetliteľným) strachom v uzavretých a stiesnených priestoroch, hlavne vo výťahoch, v lietadlách, pivniciach a miestnostiach bez okien. Osoby sú v týchto situáciách typicky paralyzované panickým strachom z obmedzenia pohybu a udusenia. Sprievodné príznaky sú potenie, úzkosť, triaška, nevoľnosť, dýchavičnosť a v niektorých prípadoch aj strata vedomia. Dotyčný často nedokáže rozumne uvažovať, všetkými silami sa snaží dostať preč, môže sa vyskytnúť aj agresívne správanie.
Diagnostika obvykle nevyžaduje žiadne špeciálne vyšetrovacie metódy. Náhle vzniknutá klaustrofóbia bez zjavnej príčiny však môže byť príznakom prebiehajúcich psychických ochorení, napríklad schizofrénie alebo psychózy. Psychologické a psychiatrické vyšetrenia umožnia nielen vyvrátiť tieto možné príčiny, ale aj spresnia rozsah a závažnosť klaustrofóbie. To má pozitívny vplyv na jej liečbu.
Na liečbu klaustrofóbie existuje viacero terapeutických metód. Jednou z nich je kognitívna terapia, ktorá pacientom umožní získať náhľad a čiastočnú kontrolu nad prežívaním strachu, alebo ho aj úplne odstrániť. Využíva sa aj priame konfrontovanie stresujúceho podnetu, často v kombinácii s relaxačnou technikou s cieľom vyvolať takzvanú desenzitizáciu od strachu.
V súčasnosti zriedkavo preferovanou metódou je flooding (zaplavenie). Pacient je dlhší čas vystavený podnetu vyvolávajúcemu strach bez možnosti úniku, kým strach nepominie. Kvôli zníženiu sily klaustrofobických záchvatov možno podávať niektoré druhy antidepresív (tricyklické antidepresíva, MAO), ide však o dočasnú liečbu, ktorá iba zmierni príznaky ochorenia.
Panický strach z uzavretých priestorov je veľmi obmedzujúci, hlavne pre moderného človeka, tráviaceho väčšinu času v interiéroch. Klaustrofóbia je však do veľkej miery podmienený reflex, naučené správanie, ktorého sa človek s odbornou pomocou a s využitím správnych postupov dokáže zbaviť. Avšak len malá časť osôb trpiacich klaustrofóbiou lekársku pomoc naozaj vyhľadá.
Silné búšenie srdca, nevoľnosť a paralyzujúci strach, ktorý nejde ovládnuť – to sú typické príznaky fóbie. K najznámejším, ktoré trápia…
Aj keď nie vždy nás čaká u zubára zložitý zákrok, mnohí pred vstupom do ambulancie pociťujeme vnútorné napätie či strach.…
Ak máte pocit, že vám život prerastá cez hlavu, nenechajte to len tak. Problém môže vygradovať do omnoho väčších trápení.…
